Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-14-2020.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., IČO: 44 177 267, o vymoženie pohľadávky vo výške 695,19,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11032/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 8Er/438/2011-55 zo dňa 13. augusta 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 8Er/438/2011-55 zo dňa 13. augusta 2019, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 13.06.2012 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie, a to na podklade exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03327/11 zo dňa 13.05.2011. Dňa 23.03.2016 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie podanie oprávneného - doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preskúmal predloženú zmluvu o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 16.11.2009 a zistil, že povinný je v zmluve označený jednak ako fyzická osoba podnikateľ obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m a zároveň aj ako fyzická osoba nepodnikateľ označený menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu. Spolu so zmluvou bola predložená aj zmenka vystavená povinným dňa 16.11.2009. Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania ťaží toho, kto takúto výnimku tvrdí, a teda oprávneného. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený dôkazné bremeno o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy neuniesol a súd uplatnil výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a vzťah medzi oprávneným a povinným považoval za spotrebiteľský. Vzhľadom na uvedené skúmal, či je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ako prvé súd skúmal, či nebolo porušené ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. účinné v čase vystavenia zmenky. Keďže bola zmenková suma vyplnená vo výške 695,19,- Eur a istina poskytnutého spotrebiteľského úveru predstavovala 800,- Eur, mal súd za preukázané, že bolo porušené ustanovenie o obmedzení prípustnosti použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, nakoľko zmenková suma prevyšuje 30 % poskytnutej istiny a oprávnený nesmel takto vystavenú zmenku prijať. Súd ďalej skúmal, či pri vydávaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a považoval za zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky nerešpektuje zákonné obmedzenie použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, keďže oprávňuje oprávneného na uplatnenie celého svojho záväzku a nielen zákonom dovolených 30 % poskytnutej istiny. Preskúmaním dohody o vyplnení zmeniek dospel súd k názoru,
že táto nebola individuálne dojednaná a súd ju preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený výslovne odmietol posudzovanie povinného ako spotrebiteľa v odvolaní namietal, že povinnému bol poskytnutý úver na účel podnikania, čo povinný v zmluve aj osobitne podpísal, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom a označeným identifikačným číslom, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver použitý už oprávnený neskúma. V zmysle uvedeného zastáva oprávnený názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
3. K odvolaniu oprávneného nebolo podané vyjadrenie.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 09.06.2011 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 16.08.2011 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03327/11 zo dňa 13.05.2011. Tento bol vydaný v dôsledku porušenia záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi oprávneným a povinným na základe zmluvy o úvere č. 610300076 zo dňa 16.11.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v ten istý deň povinný vystavil neúplnú zmenku. Uznesením č.k. 8Er/438/2011-11 zo dňa 28.09.2011 súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/357/2011-32 zo dňa 28.03.2012 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom mal okresný súd skúmať povahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere. Dňa 13.06.2012 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
10. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava mala zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatnil nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana bolo nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel bola upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
11. Odvolací súd sa s posúdením povinného ako spotrebiteľa nestotožnil, preto že povinný bol v časti zmluvy identifikujúcej ho ako dlžníka a taktiež aj v zmenke, ktorá zabezpečovala hlavný záväzkovoprávny vzťah, označený obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. Tieto údaje identifikujú povinného ako fyzickú osobu - podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, a teda v kauzálnom vzťahu s veriteľom povinný postavenie spotrebiteľa nemal.
12. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvej inštancie exekúciu zastavil, hovorí o zastavení exekúcie v prípade, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže bol platca zmenky - zmenečník na zmenke identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ, nie je možné predpokladať, že nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
13. V súvislosti s už vysloveným názorom odvolací súd dodáva, že samotný povinný, ktorý by mohol preukázať, či predmetnú zmluvu o úvere uzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ alebo ako fyzická osoba - nepodnikateľ, bol v priebehu celého exekučného konania nečinný, preto odvolací súd vychádzal len z predloženej úverovej zmluvy a zmenky, z ktorých jednoznačne vyplýva už vyššie uvedený záver o tom, že povinného je nutné považovať za fyzickú osobu - podnikateľa.
14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).