Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-9-2020.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Subarea
7CoE/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, na ulici Hronského č. 2712, IČO: 36 039 039, proti povinnému F. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v I. č. XXX, o vymoženie sumy XX, XX Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 15.3.2019 č.k. 3Er1310/2009-15 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Povinnému a súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 5.10.1999 č.k. 3Zm108/99-6. Týmto bolo uložené povinnému, aby do 3 dní od doručenia zaplatil zmenkovú sumu 2.500,- Sk so 6% úrokom od 13.3.1997 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a trovy konania vo výške 1.300,- Sk. Z ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konania vykonávaných na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Tieto skutočnosti je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, iba odkázal na konanie v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Oprávnený tiež poukázal na to, že v prípade, keď dôjde k zastaveniu exekúcie, došlo by k aplikácií neprípustnej retroaktivity. V danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávneného povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok, teda do 30 dní odo dňa 23.12.2015 opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného, respektíve vlastného vzťahu jeho predchodcu s povinným.
3. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že postupník preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, a preto oprávnený mal možnosť podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
4. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku. Oprávnený si svoju zákonnú povinnosť nesplnil a preto exekúciu súd 1. inštancie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.
5. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcií. Poukázal na to, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, respektíve zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, respektíve ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s., ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSIVEST, a.s., medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nemá povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemá tiež povinnosť zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady na prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s dlžníkom - povinným. Za daného stavu mal exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcií vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv.
7. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v ustanovení § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho ,strane, ale z dôvodu, že právna úprava od neho do 22.2.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcií. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila.
8. Oprávnený zároveň požiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu 1. inštancie a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.
9. Odvolací súd v zmysle zásad v ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny zaver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku).
13. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Prešove vydaného vo veci 3Zm108/1999. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ukladá povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
14. Z pripojeného zmenkového spisu 3Zm108/1999 Krajského súdu v Prešove bolo preukázané, že vo veci samej Krajský súd v Prešove rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to výlučne na základe originálu predloženej zmenky. V spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy preukazujúce vlastný vzťah s povinným a ani iné dôkazy preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu nevyplýva, aby Krajský súd v Prešove pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak preukázaný nebol. Keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP uznesenie ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.
16. Zároveň bol zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. V prejednávanej veci sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, a to povinnosť v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok, teda do 30 dní odo dňa 23.12.2015, opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného, prípadne vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu, s povinným.
17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).