Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Co-5-2020.pdf
PDF · 73.38 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C. nad H., právne zastúpenému JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 6.843,50 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/229/2016-184 zo dňa 01.10.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/229/2016-195 zo dňa 04.11.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania.
II. Stranám sporu sa nárok na náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v prejednávanom spore žalobca zobral žalobu po začatí pojednávania vo veci späť v celom rozsahu, pričom žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd preto konanie zastavil. 1.2. Ďalej uviedol, že žalobca v danom prípade požadoval regresnú náhradu za vyplatenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenému M. G. za jednotlivé zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 09.11.2014 ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle, ktorú dopravnú nehodu zavinil žalovaný. Žalobcov nárok bol počas konania uspokojený tým, že poškodený vrátil žalobcovi poskytnuté plnenie, nakoľko nechcel, aby následky spojené s dopravnou nehodou znášal žalovaný. V danom prípade tak nárok žalobcu uspokojila tretia osoba odlišná od strán sporu, a to poškodený z hmotnoprávneho vzťahu. Predmet sporu tak následne odpadol a žalobcovi neostávalo iné, ako vziať žalobu späť. Uvedené však nie je možné pričítať žalobcovi ako procesné zavinenie na zastavení konania. Žaloba bola vzatá späť z dôvodu, že došlo k uspokojeniu uplatňovaného nároku žalobcu po začatí konania. Zároveň uvedené nie je možné pričítať ani procesnému zavineniu žalovaného, nakoľko k späťvzatiu nedošlo pre jeho správanie po podaní žaloby, ale pre správanie tretej osoby. Súdu preto neostávalo uvedenú situáciu vyhodnotiť tak, že žiadna zo strán sporu procesne nezavinila zastavenie konania, preto žiadnej zo strán sporu nepatri nárok na náhradu trov konania. 1.3. O trovách konania preto rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že každá strana sporu tak bude znášať svoje trovy konania a prípadné preddavky na trovy dôkazu, ktoré boli stranami zložené, neboli však spotrebované, budú stranám sporu vrátené samostatným uznesením.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že z písomných dôkazov, ktoré žalobca predložil súdu a ktoré sa nachádzajú aj v administratívnom spise
žalobcu ako poisťovateľa vyplýva, že žalobca neplnil poškodenému v zmysle zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, ale ako to následne z iniciatívy žalovaného bolo zistené, že náhradu škody plnil na účet právnemu zástupcovi (poškodeného dňa 28.4.2016) bez zákonným spôsobom vymedzeného miesta plnenia (t.j. písomného súhlasu podpísaného samotným poškodeným s určením miesta plnenia), pričom ako to po viac ako troch rokoch bolo z iniciatívy žalovaného zistené, mal vrátiť právny zástupca poškodeného Indemax Services, s.r.o. prijaté plnenie od žalobcu ako poisťovateľa späť na jeho účet. Na základe takejto skutočnosti žalobca správne pochopil a usúdil, že mu nevznikla žiadna škoda, že žaloba z jeho strany je podaná nedôvodné, a preto svoju žalobu vzal späť. Za takéhoto stavu je nesporné, že z procesného hľadiska bol to samotný žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, a to bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. 2.1. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
4. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
5. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
6. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v prejednávanej veci naplnené všetky vyžadované predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
7. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v predmetnom spore došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom, nakoľko náhrada poistného plnenia, ktoré žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaným, a túto škodu spôsobil svojmu spolujazdcovi pri dopravnej nehode, keď žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Poistné plnenie bolo žalobcovi vrátené v celej výške dňa 28.02.2019 spoločnosťou Indemax services s.r.o., ktorá zastupovala poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody.
8. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný na opakované výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia nereagoval, čo viedlo k tomu, že žalobca podal dňa 18.11.2016 žalobu súdu prvej inštancie. Náhrada poistného plnenia bola žalobcovi vrátená poškodeným (z dôvodu, že nechcel, aby následky spojené s dopravnou nehodou znášal žalovaný), až dňa 28.02.2019, teda po vyše dvoch rokoch vedenia súdneho sporu.
9. Odvolací súd poznamenáva, že je irelevantné, kým bola žalobcovi vrátená náhrada poistného plnenia. Ak by žalovaný reagoval na výzvy žalobcu a zaplatil mu náhradu poistného plnenia, ktorú poskytol poškodenému, nemuselo dôjsť až k tom, že si žalobca musel uplatnil svoj nárok na súde. Po vrátení sumy, ktorá bola predmetom sporu už žalobca nemal dôvod pokračovať. Navyše je treba si uvedomiť, že dopravnú nehodu zapríčinil žalovaný pod vplyvom návykovej látky a zároveň zavinil vznik sporu.
10. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade by nebolo spravodlivé, aby trovy konania znášal len žalobca.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, avšak v priebehu odvolacieho konania bol pasívny, k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril a z obsahu súdneho spisu mu ani žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovaný ako procesne neúspešná strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).