Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-45-2020.pdf
PDF · 68.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/45/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jozefa Ryanta, na neverejnom zasadnutí dňa 25. marca 2020, v trestnej veci odsúdeného N. C., stíhaného pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., v konaní o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 16. 12. 2019, sp. zn. 9T/11/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený N. C. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom osvedčil vo veci Okresného súdu Veľký Krtíš, vedenej pod sp. zn. 9T/11/2014, kde bol N. C. uznaný za vinného zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov s probačným dohľadom, pritom mu bola uložená povinnosť podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zák. spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej strane H. s. r. o., H., škodu v sume 100 016,39 Eur, tiež mu bol uložený peňažný trest v sume 1 000 Eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. odsúdenému bol uložený trest zákazu činnosti nakladať s finančnými prostriedkami na základe hmotnej zodpovednosti na 5 (päť) rokov. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti H., s. r. o. škodu v sume 99 216,93 Eur. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným dňa 27. 02. 2014. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia, pretože súd prvého stupňa rozhodol v rozpore s ustanovením § 50 ods. 4 Tr. zák., nakoľko odsúdený v priebehu plynutia päťročnej skúšobnej doby nesplnil právoplatne uloženú povinnosť nahradiť škodu v sume 100 016,39 Eur, o ktorú sa trestným činom obohatil. Z tejto sumy však odsúdený v priebehu skúšobnej doby neuhradil ani 10 % a súd sa nekriticky stotožnil s argumentmi odsúdeného o tom, že nebolo v úmysle odsúdeného vyhýbať sa plateniu škody. Odsúdený nespláca dlh podľa maximálnych možností a schopností, pričom na verejnom zasadnutí dňa 21. 08. 2019 uviedol, že škodu nahrádza cestou exekútora, ktorý mu zráža 100 až 110 Eur mesačne pri jeho plate 1 200 Eur. Na druhej strane je zrejmé, že odsúdený sa zločinom sprenevery obohatil o výšku 100 016,39 Eur, ktoré použil pre vlastnú potrebu. Súd prvého stupňa výkladom zásady in dubio pro reo potvrdzuje platnosť výroku o povinnosti nahradiť škodu uloženú súdom v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., no neprihliada na výrok súdu o povinnosti nahradiť škodu v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zák. s odôvodnením, že ide o duplicitné uloženie povinnosti. Súd uviedol, že trest má mať čo najmenší dopad na rodinu odsúdeného, pričom opomenul, že účelom trestu je i individuálna a generálna prevencia. Takýto postup potom pôsobí na páchateľa trestnej činnosti a potenciálnych páchateľov trestnej činnosti demotivujúco.
Preto navrhol, aby bolo uznesenie súdu prvého stupňa zrušené a malo byť vyslovené, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov vykoná v ústave s minimálnym stupňom stráženia tak, ako to navrhol okresný prokurátor na verejnom zasadnutí. Krajský súd na základe sťažnosti okresného prokurátora preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pritom zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná. Vyššie uvedené skutočnosti o odsúdení N. C. boli nesporne preukázané aj na verejnom zasadnutí okresného súdu a tiež pred odvolacím súdom. Je tiež zrejmé, že popri povinnosti uloženej odsúdenému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť spôsobenú škodu spoločnosti H., s. r. o. v sume 99 216,93 Eur, bola obžalovanému uložená aj povinnosť súdom prvého stupňa po schválení dohody o vine a treste medzi obžalovaným a okresným prokurátorom nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému H., s. r. o., D. XXX H., škodu vo výške 100 016,39 Eur. Pozornosti okresného prokurátora však pri argumentácii príslušnými ustanoveniami Trestného zákona ušla tá skutočnosť, že napadnutým rozsudkom bola uložená povinnosť odsúdenému nahradiť počas plynutia skúšobnej doby škodu poškodenej strane, treba však zdôrazniť, že uvedený výrok je nepresný, v rozpore s ustanovením § 50 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého možno uložiť obžalovanému nahradiť v skúšobnej dobe škodu, „z pravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil spôsobenú škodu trestným činom“. Uvedené ustanovenie Trestného zákona nie je možné vykladať odlúčene od ustanovenia § 51 Tr. zák., hlavne ods. 4, kde podľa písm. c) môže uložiť súd povinnosti spočívajúce najmä v nahradení spôsobenej škody v skúšobnej dobe. Napriek tomu, že v tomto ustanovení sa neuvádza bližšie určená podmienka z ustanovenia § 50 ods. 2 Tr. zák., je zrejmé, že i pri výklade tohto ustanovenia je potrebné mať na zreteli, že odsúdenému možno uložiť len takú povinnosť, ktorú je reálne schopný vykonať, čo je terminologicky zjemnené podmienkou „podľa svojich schopností nahradil spôsobenú škodu trestným činom“. Pri takomto výklade vyznieva postup súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení ako správny a zákonný, keď bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že obžalovaný pôsobením exekučného konania spláca uvedenú škodu a pri jeho zárobkových možnostiach zárobku 1 200 Eur mesačne v hrubom, v čistom zhruba 700 Eur, keď sa stará o maloleté dieťa a chorú matku, nejde o situáciu, že by bolo možné jednoznačne konštatovať možnosť odsúdeného splácať mesačne povinnosť uloženú mu podľa rozsudku okresného súdu podstatne vyššími splátkami, čo si zrejme mal uvedomiť už okresný prokurátor, ako aj prvostupňový súd pri prijatí dohody o vine a treste medzi obžalovaným a okresným prokurátorom. Za týchto okolností odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol zákonne, keď treba brať v úvahu tú skutočnosť, že pre prípad nariadenia výkonu trestu odňatia slobody pri neosvedčení sa odsúdeného, v zmysle návrhu okresného prokurátora, by si obžalovaný neplnil svoju povinnosť uloženú rozsudkom ani v takej výmere, ako doteraz. Samotné rozhodnutie potom z tohto pohľadu je na prospech poškodenej strany, čo mal brať v úvahu okresný prokurátor. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom uznesení žiadne pochybenie, považuje ho za zákonné a sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.