Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-784-2019.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Subarea
26Ek/784/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S.. Q. O., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X. R. XXXX/.X, XXX XX P.- Q. L., zast. Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., so sídlom Trenčianska 47, 821 09 Bratislava- Ružinov, proti povinnému: S.. S. O., V.. XX.XX.XXXX, B. P. J. XXXX/.XX, XXX XX P.- T. R., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1006,84 Eur vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rastislav Horský, so sídlom exekútorského úradu Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Povinnému ukladá povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 48,61 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.05.2019 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1006,84 Eur na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, vydaného dňa 13.03.2019 pod spisovou značkou 7C/114/2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 22.05.2019 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 26Ek/784/2019, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rastislav Horský, so sídlom exekútorského úradu Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 58EX 139/19 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 06.09.2019.
3. Dňa 21.09.2019 povinný odovzdal podanie na poštovú prepravu. Dňa 29.09.2019 bolo súdnemu exekútorovi doručené predmetné podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 30.08.2019.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že exekučný titul nenadobudol zákonnú právoplatnosť a začatie exekúcie je predčasné. Povinný ďalej uvádza, že plnomocenstvo právnemu zástupcovi, advokátskej kancelárii Geško s.r.o., ktorá konala v zastúpení JUDr. Ján Geško, odvolal dňa 25.02.2019 (zaslané e- mailom dňa 25.02.2019) a na poštovú prepravu odoslal dňa 04.03.2019. Povinný tvrdí, že uznesenie o trovách konania mu nebolo do dnešného dňa doručené. Podľa povinného z uvedených dôvodov uznesenie o trovách konania nenadobudlo právoplatnosť. Podľa tvrdenia povinného, keď sa dozvedel o správoplatnení uznesenia, okamžite požiadal bývalého právneho zástupcu o vyriešenie problému. Zároveň požiadal o vyjadrenie Okresný súd Bratislava IV. Odpoveď do dnešného dňa nedostal. Povinný ako prílohu k návrhu predložil odvolanie plnomocenstva zo dňa 25.02.2019, podanie povinného jeho
bývalému právnemu zástupcovi, podanie povinného Okresnému súdu Bratislava IV a poštové podacie lístky.
5. K podaniu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, súdu navrhuje aby návrh povinného ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol. Oprávnený ďalej uvádza, že exekučný titul je vecne správny, zákonný a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť zákonným spôsobom. Oprávnený citoval ust. § 92 ods. 3 Civilného sporového poriadku, z ktorého vyplýva, že odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveďou splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Oprávnený uvádza, že z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pre konajúci súd nie je relevantné kedy zaniklo splnomocnenie odvolaním alebo výpoveďou ale kedy došlo k oznámeniu tejto skutočnosti konajúcemu súdu. Oznámenie konajúcemu súdu môže urobiť strana alebo jej zástupca. Oprávnený citoval komentár k Civilnému sporovému poriadku, z ktorého vyplýva, že pred oznámením zániku splnomocnenia koná súd lege artis so zástupcom a so stranou ako zo zastúpeným, pričom nie je možné namietať zánik splnomocnenia spätne. Oprávnený poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 80/200, v ktorom je uvedené, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 420 písmeno f) Civilného sporového poriadku, ak súdu on alebo jeho zástupca neoznámil odvolanie plnomocenstva a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2Cdom 1489/1997, v ktorom je uvedené, že ak došlo súdu oznámenie účastníka konania o ukončení jeho zastúpenia na základe plnomocenstva, nie je potrebné, aby bol zánik plnomocenstva doložený alebo aby aj zástupca vyrozumel súd o ukončení zastúpenia, do tejto doby súd s týmto zástupcom koná. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný síce listom zo dňa 25.02.2019 odvolal splnomocnenie svojmu právnemu zástupcovi, ktorý povinného v súdnom konaní zastupoval, avšak túto skutočnosť povinný a ani jeho právny zástupca konajúcemu súdu zrejme neoznámili, konajúci súd nemal o zániku splnomocnenia žiadnu vedomosť, a preto konajúci súd správne postupoval, keď svoje rozhodnutie v zmysle ust. § 110 ods. 1 Civilného sporového poriadku doručoval právnemu zástupcovi povinného a nie priamo povinnému. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť zákonným spôsobom.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený s uvedením všetkých skutočností, ktoré mohli ku dňu podania návrhu v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty uplatniť. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Podľa § 92 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
14. Podľa § 110 ods. 1 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.
15. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
16. Po preskúmaní návrhu na zastavenie a jeho príloh súd konštatuje, že povinný neuviedol žiadny relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Okresný súd Bratislava IV postupoval v základnom konaní procesne správne, v súlade so zákonom, pretože ak súdu nebolo oznámené odvolanie splnomocnenia, súd naďalej doručuje písomnosti iba právnemu zástupcovi. Povinný mohol odvolanie splnomocnenia oznámiť súdu aj sám. Z obsahu podania povinného Okresnému súdu Bratislava IV zo dňa 13.05.2019 nevyplýva, že by povinný súdu oznámil zánik splnomocnenia. Povinný sa iba od súdu dožadoval informácií o doručení uznesenia o trovách. Doručovanie uznesenia o trovách, ktoré je exekučným titulom, bolo vykonané správne, bolo účinné, preto si exekučný titul zachováva vlastnosti právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že nedošlo k zaplateniu peňažnej pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.
17. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.
18. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
19. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 48,61 Eur (úkon po 30,71 Eur + režijný paušál po 9,8 Eur + DPH vo výške 8,10 Eur).
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 48,61 Eur (odmena za jeden úkon (písomné podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie) vo výške 30,71 Eur + režijný paušál vo výške 9,80 Eur + 20 % DPH vo výške 8,10 Eur). Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal súd z tarifnej hodnoty veci vo výške 1006,84 Eur. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.