Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-31-2020.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Subarea
2Co/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcov 1. S.. Y. N., V..XX.X.XXXX, X. R.I. N., V.. X. X. XXXX, obaja bytom Q. X v Q., zastúpených JUDr. Janou Dráčovou, advokátkou, so sídlom Čajakova 7, Bratislava, proti žalovanému R. Y., V.. XX. XX. XXXX, bytom Q. X v Q., v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o späťvzatí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo veci Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/36/2019
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 22. novembra 2019 č.k. 15C 36/2019-19 a konanie zastavuje.
Žalobcom v 1. a 2. rade oprávneným spoločne a nerozdielne priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 22. novembra 2019 č.k. 15C/36/2019-19 vyhovel návrhu žalobcov nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo k bytu č. 2 na I. poschodí a k nebytovému priestoru č. 1 na prízemí meštianskeho domu na Q. Č.. X L. Q. ako aj k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku zapísaných vo výlučnom vlastníctve žalovaného na LV č. XXXXX, kat. územia T. R., N. Q. - T. R., N. Q.Š. S. a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie zriadil záložného právo na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcov vo výške 70.000 €, ktorá im vznikla voči žalovanému na základe odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností listom zo dňa 8.11. 2019, doručeného žalovanému dňa 19. 11. 2019. Žalobcovia na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej so žalovaným dňa 28.3.2019, ktorej vklad bol povolený dňa 26.4.2019, nadobudli od žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie T. R., obec Q. T. R. ako pozemok parcela CKN č. 873/2 a stavba - dom bez súpisného čísla na pozemku par.č. 873/2 za kúpnu cenu 70.000 €. Súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o prevode nehnuteľnosti bola tiež povinnosť žalovaného ako predávajúceho, po dobu 7 pracovných dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcov ako kupujúcich, umožniť im prechod ku kupovanej nehnuteľnosti cez pozemky vo vlastníctve žalovaného - podchod a dvor na adrese Q. X L. Q., za účelom vykonania stavebných úprav, vrátane prísunu stavebného materiálu. Napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcov po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a po úhrade kúpnej ceny, žalovaný nehnuteľnosť podľa dohody nesprístupnil. Neumožnil k nej prístup z dvoru na Q. X L. Q. ako jediného prístupového miesta, z ktorých dôvodov nemohli žalobcovia nehnuteľnosť užívať ani pristúpiť k vykonaniu dohodnutých stavebných úprav, preto od kúpnej zmluvy odstúpili listom zo dňa 8.11.2019. Odstúpeniu od zmluvy predchádzala komunikácia medzi stranami sporu, pričom žalovaný opakovane zrušil niekoľko pokusov o stretnutie a odmietol tiež odovzdať kľúče od vstupnej brány. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia a vyznačení plomby o právnom úkone na liste vlastníctva žalovaného,
žalovaný vrátil žalobcom uhradenú kúpnu cenu vo výške 70.000 €, ktorá bola pripísaná na ich účet 9.12.2019. Pretože žalovaný splnil svoj záväzok na vydanie plnenia zo zmluvy, ktorá zanikla odstúpením, žalobcovia podaním zo dňa 10.12.2019 vzali späť návrh na zabezpečovacie opatrenie po jeho nariadení súdom prvej inštancie, ktorý úkon vykonali skôr, než rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
3. Žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu, namietal však právo žalobcov na náhradu trov konania. Žiadal, aby súd uplatnil postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku (CSP), a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal stranám sporu náhradu trov. Za dôvody hodné osobitného zreteľa označil správanie sa žalobcov pri bránení práva, keď napriek skutočnosti, že od zmluvy odstúpili listom zo dňa 8.11.2019, on si túto listinu prevzal až 19.11.2019, a žalobcovia doručili súdu návrh na zabezpečovacie opatrenie už dňa 22.11.2019. Aj keď v odstúpení od zmluvy určili žalobcovia lehotu na vrátenie kúpnej ceny na deň nasledujúci po doručení odstúpenia od zmluvy, listinu o odstúpení neprevzal osobne, ale v zastúpení ním splnomocnenej osoby, pretože sa nezdržiaval v Q.. Z uvedených dôvodov nemohol vrátiť kúpnu cenu bezodkladne. Žalovaný tvrdil, že informoval zástupkyňu žalobcov v dostatočnom časovom predstihu, že nebude v čase od 12.11.2019 do 27.11.2019 na území SR, preto postup žalobcov bez vyčkania jeho návratu považoval za predčasný. Tvrdil, že z jeho konania a komunikácie so zástupkyňou žalobcov nebolo nikdy možné vyvodiť záver, aby v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy nevrátil uhradenú kúpnu cenu, alebo aby toto právo žalobcov bolo ohrozené, či znemožnené. S odkazom na uvedené, priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom, považoval za neprimerane tvrdý postup.
4. Žalobcovia na stanovisko žalovaného reagovali vyjadrením v ktorom uviedli, že o pobyte žalobcu mimo územia Slovenska získali vedomosť až po odoslaní odstúpenia od zmluvy, a to z jeho listu datovaného síce dňom 8. 11. 2019, ktorý bol však odovzdaný na poštovú prepravu až dňa 12.11.2019, práve v deň, v ktorý pošta vykonala aj pokus o doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému, ktorú zásielku si žalovaný neprevzal. Teda v deň 12. 11. 2019, keď sa nemal žalovaný zdržiavať v mieste svojho bydliska, podal v Q. na pošte listovú zásielku pre žalobcov. Aj keby bolo pravdou, že žalovaný v uvedený deň odcestoval, o takejto skutočnosti vopred žalobcov neinformoval. Je bez právneho významu, či listovú zásielku - odstúpenie od zmluvy prevzal on sám alebo v jeho mene splnomocnená osoba. Kedykoľvek mohol požiadať žalobcov, resp. ich zástupcu o predĺženie lehoty na vrátenie kúpnej ceny, čo však neurobil, a peňažný záväzok splnil až potom, čo bol v katastri vykonaný zápis zabezpečovacieho opatrenia. Mimosúdna komunikácia so žalovaným trvala viac mesiacov a neviedla k akceptovateľnému riešeniu problémov. Žalobcovia vzhľadom na prístup žalovaného zastávali názor, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP na rozhodnutie o náhrade trov konania.
5. Na späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia sa v súlade s ČL. 4 Základných princípov CSP, § 354 CSP vzťahujú ustanovenia upravujúce späťvzatie žaloby.
6. Podľa § 370 ods. 1,2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
7. V predmetnom konaní žalobcovia vzali návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia späť v celom rozsahu po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, proti ktorému procesnému úkonu žalovaný nemal žiadne výhrady. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s vyššie citovanou zákonnou úpravou § 370 CSP pripustil späťvzatie návrhu, zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 22. novembra 2019 č.k. 15C/36/2019-19 a konanie zastavil.
8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Výrok rozhodnutia o trovách konania vyplýva z § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Za zastavenie konania z procesného hľadiska zodpovedá žalovaný z dôvodu, že až po začatí konania uhradil sumu 70.000 €, ktorá bola v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predmetom ochrany práva veriteľa na úhradu splatnej pohľadávky. Žalovaný bol povinný svoj záväzok uhradiť najneskôr 20. 11. 2019, avšak urobil tak až po začatí súdneho konania (návrh podaný 22. 11. 2019), keď peňažné prostriedky poukázal 5.12.2019 a pripísané boli na účet žalobcov až 9.12.2019. Okolnosti prejednávanej veci, na ktoré poukazoval žalovaný, neboli vyhodnotené odvolacím súdom ako dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by nepatrila žalobcom náhrada trov konania, a neboli zistené ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.
9. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
11. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
12. V prejednávanom spore nejde o prípad, kedy by prisúdenie náhrady trov žalobcom proti žalovanému bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie § 257 CSP.
13. Žalobcovia si uplatňovali nárok v súvislosti s odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený dňa 26.4.2019, a v zmysle ktorej zmluvy mal žalovaný umožniť žalobcom prístup k nehnuteľnosti prechodom cez podchod a dvor na ulici Q. X L. Q. po dobu 7 pracovných dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý záväzok nesplnil. Napriek dlhšiemu časovému obdobiu, ktorý uplynul od prevodu nehnuteľnosti, k náprave vzniknutého stavu nedošlo, preto žalobcovia od zmluvy odstúpili. Prístup žalovaného, ktorý sa vyhýbal dohode so žalobcami, odôvodnene vzbudzoval u žalobcov obavu o plnenie záväzkov žalovaného. V prípade, ak sa žalovaný zdržiaval mimo územia SR, bol povinný v súlade so zásadou „práva patria bdelým“ zariadiť svoje záležitosti tak, aby bol informovaný o všetkých podstatných právnych úkonov týkajúcich sa ochrany jeho záujmov, či správy jeho majetku. Doručenie listinnej zásielky osobe oprávnenej v mene žalovaného na jej preberanie má rovnaké právne účinky, ako jej osobné doručenie žalovanému. Žalovaný bol povinný na vrátenie žalobcami uhradenej kúpnej ceny po účinnom doručení odstúpenia od zmluvy. Lehota na plnenie - vrátenie kúpnej ceny, pripadla najneskôr na deň 20.11.2019 (odstúpenie doručené splnomocnencovi 19.11.2019), keďže účinky doručenia mohli nastať aj skôr, ak by sa zistilo, že žalovaný sa v čase skoršieho doručovania listiny o odstúpení od zmluvy zdržiaval v mieste bydliska (§ 45 OZ). Neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by bránili žalovanému kontaktovať žalobcov alebo ich zástupkyňu aj inou než písomnou formou, osobitne v súčasnej dobe umožňujúcej rôznorodú, nielen písomnú formu komunikácie, v záujme ústretového vyriešenie situácie vzniknutej po odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Žalovaný preto opodstatnene znáša zodpovednosť za svoj benevolentný prístup k plneniu záväzkov, keď niet sporu, že povinnosti zo zmluvy o prevode nehnuteľnosti nesplnil vôbec, a k vráteniu finančného plnenia po odstúpení od zmluvy pristúpil oneskorene. V okolnostiach prípadu sa preto nejednalo o situáciu, kedy by prisúdenie náhrady trov žalobcom proti žalovanému, ktorý zavinil zastavenie konania, bolo možné hodnotiť ako neprimerane tvrdé a vyžadujúce si zásah v podobe aplikácie § 257 CSP.
14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).