Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpený: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, pracovisko Dolný Val 574/7, Žilina, o zaplatenie 7.762,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -213 zo dňa 10.02.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. , , , , , , , z. č. o bankách, , z. č. o spotrebiteľských úveroch, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 7.762,80 eur, úroku 2.198,26 eur, úrokov z omeškania 725,97 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.762,80 eur od 02.12.2020 do zaplatenia. Súčasne žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu E. F. G., H. uzavrela so žalovaným 04.09.2017 spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytla 8.500,- eur, ktorú mal splatiť v 96 mesačných splátkach po 130,26 eur. E. F. G. listom zo dňa 03.12.2018 s názvom „Tretia upomienka – pokus o zmier“ vyzvala žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej sumy 422,12 eur s tým, že opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Podací hárok predložený žalobcom však nepreukazuje, že uvedený list bol odoslaný, a vôbec nie že bol žalovanému aj doručený a že sa s obsahom danej písomnosti mal možnosť aj objektívne zoznámiť, pretože kolónka Dátum podania je prázdna, podací hárok nie je opatrený pečiatkou poštového úradu, z ktorého mala byť zásielka odoslaná a nevyplýva z neho ani čo malo byť obsahom podania. Následne listom z 18.01.2019 E. F. G., H. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva a vyzvala žalovaného na splatenie zostatku úveru v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručovaná tak isto ako aj predchádzajúca uvedená zásielka na adresu C. XXXX/X, D., z ktorej adresy sa vrátila s označením Adresát neznámy. Následne E. F. G. postúpila predmetnú pohľadávku na základe zmluvy z 13.11.2020 na terajšieho žalobcu a postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému listom zo dňa 07.12.2020, ktorého doručenie taktiež žalobca nepreukázal. Následne žalobca pokusom o zmier zo 06.07.2021 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, avšak bezúspešne, z ktorého dôvodu podal žalobu na súd. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu zosplatnil pohľadávku postupom podľa

v spojení s , keďže opakovane (trikrát, no súdu doložil len tretiu upomienku zo dňa 03.12.2018) vyzval žalovaného ako dlžníka, ktorý bol v omeškaní s úhradou jednotlivých splátok, na ich zaplatenie a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nešpecifikoval však konkrétne, pre neuhradenie ktorej splátky úver zosplatnil v dôsledku čoho je tento právny úkon podľa neplatný, keď právny predchodca žalobcu splátku, pre ktorú využil možnosť zosplatniť úver neuviedol ani v oznámení o zosplatnení úveru. Žalobca doručenie tejto výzvy ani nepreukázal z už uvedených dôvodov. V dôsledku uvedeného dospel k záveru, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola postúpená na žalobcu platne, a preto nebola splnená jedna z podmienok pre jej postúpenie, t. j. že je splatná a že boli splnené aj ďalšie podmienky (, z. č. , zákona o bankách, v spojení s ), a keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, nebol na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaný, a preto ju zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalovanému ako úspešnému v konaní ho priznal v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , , a žiadal ho zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tretia upomienka – Pokus o zmier bola odoslaná, čo vyplýva z reťazca u neho automaticky prideľovaného na podacom hárku, pričom číselný kód predstavuje dátum podania zásielky 13.12.2018 aj že sa jedná o Upomienku 3. V prípade pochybností súdu navrhol vykonať dopyt na I. B., či zásielka s týmto podacím číslom bola podaná na poštovú prepravu a kedy bola doručená, s ktorým návrhom na vykonanie dôkazu, ktorý mohol ustáliť skutkový stav sa súd v odôvodnení nevysporiadal, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Zásielka bola doručovaná na adresu žalovaného C. XXXX/X, D. a aj keď nedisponuje doručenkou, nie je to dostatočným preukázaním toho, že sa do dispozičnej sféry žalovaného nedostala. Súd preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaného vyzval v súlade s na úhradu dlžnej sumy, ktorú v stanovenej lehote neuhradil, a preto si uplatnil svoje právo podľa a úver zosplatnil. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená v zmluve kontaktnými adresami s tým, že doručovanie písomností je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta (čl. X ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok E.). Zásielky boli doručované na adresu C. XXXX/X, D., o správnosti ktorej svedčí aj skutočnosť, že túto adresu používa konajúci súd a na túto mu zasielaj aj písomnosti, kde si ich žalovaný preberá, keďže si na nej prevzal aj samotný platobný rozkaz, voči ktorému podal odpor. Okamihom doručovania zásielky na dohodnutom mieste (pokus doručovateľa doručiť zásielku) sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa tento s jej obsahom oboznámil alebo nie. Preto nebol opätovne povinný doručovať zásielku, ktorú sa preukázateľne pokúsil doručiť na žalovaným označenú adresu doručovania, pretože by postačovalo „neoznačiť žalovaným poštovú schránku“ a takto by mu nebolo možno doručiť žiadnu zásielku, keďže by bola vrátená z dôvodu, že adresát je neznámy. Vzhľadom na uvedené žalovaný postupoval v rozpore s ust. zákona o poštových službách, nakoľko pravdepodobne nezabezpečil riadne označenie miesta doručenia, za ktoré konanie žalovaného nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. účinnosť prejavu vôle spája s okamihom jeho doručenia adresátovi, t. j. žalovanému, pričom nevyžaduje, aby sa tento s obsahom právneho úkonu reálne oboznámil, keďže dôležité je, aby mal reálnu možnosť sa s ním oboznámiť tak ako to bolo pri výzve zo dňa 18.01.2019 z čoho vyplýva, že doručenie zásielky žalovanému relevantne preukázal. Jeho právny predchodca využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 03.12.2018 žalovanému oznámil, že si toto právo podľa uplatňuje. Právny predchodca svoje právo využil po omeškaní žalovaného s platením splátok po dobu 3 mesiacov a po jeho upozornení, v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie tohto práva výzvou zo dňa 18.01.2019 a zároveň v súlade s ust. pre nezaplatenie splátky splatnej 20.09.2018, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorá konkrétna splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala, nakoľko z ust. ani takáto povinnosť nevyplýva, keď určenie konkrétnej splátky, od ktorej si žalobca uplatňuje predčasné zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením, ktoré je výhradne na posúdení súdu. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že pri uplatnení práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti má veriteľ špecifikovať splátku, pre ktorú toto právo využíva, keď citované a jasne vymedzujú, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť a výklad súdu je vo vzťahu k nim contra legem.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Zotrval na svojich vyjadreniach a poukázal na to, že list, ktorým banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru z 18.01.2019 mu nebol doručený a predmetná zásielka mu ani nebola doručovaná, nakoľko ako dôvod jej vrátenia je uvedené „Adresát je neznámy“ z čoho vyplýva, že sa nikdy do jeho dispozičnej sféry nedostala, a preto jednostranný právny úkon banky nemohol vyvolať žiadne právne účinky ( ). Tak isto žalobca nepreukázal, že list označený ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“ z 03.12.2018, ktorým ho banka vyzývala na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorej plnením mal byť v omeškaní (422,12 eur) mu nebol doručený a žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz, že táto zásielka by mu bola čo i len odoslaná, keďže ním predložený podací hárok tieto skutočnosti nepreukazuje z dôvodov uvedených súdom. Tvrdenia žalobcu, že list zo dňa 18.01.2019 mu nebolo možné doručiť napríklad z dôvodu absencie poštovej schránky alebo jeho označenia zostali len v rovine tvrdení, ktoré od začiatku popieral. O tom, že mu mala byť predmetná zásielka doručovaná nemal žiadnu vedomosť, a preto to nemohol ani s poštovým doručovateľom riešiť. Ďalej poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe čoho zasielal zásielky na adresu jeho trvalého pobytu a nie na doručovaciu adresu, ktorá bola dohodnutá v zmluve, na ktorú mali byť zásielky zasielané. Podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch podmienkou na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, t. j. že je buď po konečnom termíne splatnosti, resp. ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred týmto termín, t. j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. V danom prípade nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo v súlade s uvedeným ustanovením a zakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom aj zákona o bankách stanovuje podmienky, za ktorých môže byť pohľadávka postúpená, keď ani tieto neboli splnené, a preto k postúpeniu pohľadávky došlo aj v rozpore s uvedeným zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky podľa zakázané, dôsledkom čoho je absolútna neplatnosť postúpenej zmluvy pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť súd prihliada aj bez námietky z úradnej povinnosti.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní a svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. , ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd dopĺňa, že žalobca sám v odvolaní uviedol, že dispozičná sféra žalovaného je vymedzená zmluvne dohodnutými kontaktnými adresami s tým, že doručovanie písomností je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta. Z obsahu spisu, a to zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva, že dohodnutými kontaktnými adresami boli adresa trvalého pobytu žalovaného J. XXXX/XXX, B. G., ktorá bola súčasne aj korešpondenčnou adresou, na ktorú sa malo doručovať, pričom z obsahu spisu vyplýva, že Tretia upomienka – pokus o zmier z 03.12.2018 ako aj Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 18.01.2019 boli žalovanému zasielané na adresu C. XXXX/X, D.. Pritom nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že na tejto adrese žalovaný preberá aj zásielky zo súdu a na nej prebral aj platobný rozkaz, keďže z obsahu spisu, a to z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline vyplýva, že zásielku sa mu na tejto adrese nepodarilo doručiť.

Samotný žalobca v odvolaní pritom ďalej sám uviedol, že podľa čl. X ods. 1 Všeobecných úverových podmienok E. sa doporučené zásielky do vlastných rúk doručujú na poslednú známu adresu dlžníka (žalovaného), za ktorú sa považuje adresa uvedená v úverovej zmluve, iba že by žalovaný písomne oznámil jej zmenu, čo však žalobca ani len netvrdil tak isto ako ani to, že sa nejednalo o doporučené zásielky do vlastných rúk. Vychádzajúc aj z uvedeného potom správne súd prvej inštancie konštatoval, že nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu žalovaného, ktorý nemohol byť následne z ním správne uvádzaných dôvodov postúpený na žalobcu, ktorý z toho dôvodu nebol v spore aktívne vecne legitimovaný, a preto jeho žaloba bola správne súdom prvej inštancie zamietnutá. Vzhľadom na uvedené preto nevykonanie súdu navrhovaného dopytu na poštu je pre posúdenie veci irelevantné, tak isto ako aj žalobcom uvádzané pravdepodobné neoznačenie miesta doručenia.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, správne priznaného v plnom rozsahu žalovanému, vzhľadom na jeho plný úspech vo veci ( ).

10. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní ho taktiež priznal v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).