Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/1310/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: J. Č., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Ľ. XXX/XX, XXX XXKošice - W., proti povinnému: O. Č., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XXX/XX, XXX XX H. F. K., o vymoženie výživného, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 520 833, pod. sp. zn. 303EX 464/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Podľa § 61k odsek 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymoženia zameškaného výživného, v ktorom bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie vo výške 2020 Eur z a s t a v u j e. II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie súd vo zvyšnej časti z a m i e t a. III. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.08.2019 domáhal od povinného vymoženia dlžného výživného vo výške 4869 Eur na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27.04.2012, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2013 a vykonateľnosť vo vzťahu k I a II výroku (o výživnom) dňa 26.06.2012 (predbežná vykonateľnosť) (ďalej len „exekučný titul“) 2. Súd preskúmal návrh spolu s prílohami a dňa 09.10.2019 poverením vydaným pod sp. zn. , ECLI:ECLI:SK:OSBB:2019:6119350436.2 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 303EX 464/19. 3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23.10.2019, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 28.10.2019. Dňa 11.112019 podal povinný osobne v sídle exekútorského úradu návrh na zastavenie exekúcie. 4. Povinný vo svojom návrhu uvádza, že oprávnená v návrhu uviedla, že povinný si zo stanoveného zameškaného výživného za obdobie 01.09.2010 do 30.04.2012 vo výške 2469 Eur zaplatil v splátkach 50 Eur za mesiace máj, jún, júl, august, september, október, november 2013 a v mesiacoch január, február a máj 2014, teda v celkovej výške 500 Eur. Podľa povinného sa uvedené nezakladá na pravde, keďže oprávnená zabudla pripočítať aj platbu za mesiac marec 2014, kedy povinný zaplatil 50 Eur za dlžné výživné. Na základe uvedeného je výška dlžného výživného za obdobie 01.09.2010 do 30.04.2012 vo výške 1919 Eur, ktorú je oprávnená žiadať na základe návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko sa jedná o pohľadávku, ktorá je priznaná súdom, premlčuje sa v 10 ročnej premlčacej lehote. Ďalej povinný uviedol, že oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uviedla, že povinný platil bežné výživné od júla 2012 do apríla 2013 vo výške 70 Eur, čo sú skutočnosti, ktoré povinný priznáva a je si vedomý svojho dlhu na výživnom za uvedené obdobie. Vzhľadom k tomu, že výživnému ako nároku sa priznáva osobitná ochrana, aj tieto splátky dlžného výživného sa premlčujú v 10 ročnej premlčacej lehote a teda dlžné výživné povinného v období od júla 2012 do apríla 2013, kedy mal povinný platiť 150 Eur mesačne, ale platil len 70 eur mesačne je v roku 2012 (mesiace júl, august, september, október, november, december),

kedy povinný zaplatil 420 Eur (70 x 6 mesiacov), avšak mal zaplatiť 900 eur (150 x 6), výška dlžného výživného 480 Eur a v roku 2013 (mesiace január, február, marec, apríl), tu nadobudol právoplatnosť rozsudok KS, kedy povinný zaplatil 280 eur, avšak mal zaplatiť 600 eur, výška dlžného výživného 320 Eur. Ďalej sa povinný vo svojom návrhu zaoberal len bežným výživným. Splátky bežného výživného sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, a z toho dôvodu je možné exekvovať bežné výživné len tri roky dozadu od podania návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené, ak oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie 20.08.2019, je oprávnená žiadať výživné len tri roky dozadu, a teda do augusta 2016 a nie za celé obdobie teda od roku 2013. Povinný tak vznáša námietku premlčania s ohľadom na bežné výživné, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie v časti podľa § 61k ods. 1 ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň povinný uviedol, že oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie viackrát neuviedla skutočné platby výživného tak, ako ich platil povinný. Na základe týchto uvedených skutočností má povinný za to, že skutočná výška výživného, ktorú môže exekútor vymáhať je vo výške 3699 Eur. Na záver svojho podania povinný uviedol, že žiada, aby súd exekúciu v časti vymoženia 1170 Eur zastavil. 5. K návrhu povinného sa svojím podaním zo dňa 22.11.2019 vyjadril aj oprávnený. Vo svojom vyjadrení uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Vo svojom podaní sa ďalej odvoláva na jednotlivé ustanovenia . Oprávnený uvádza, že v zmysle nie je nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní premlčaný, pretože oprávnený inicioval exekučné konanie pred uplynutím 10 ročnej lehoty. Zároveň má oprávnená za to, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu zastaviť. Na záver svojho podania oprávnený uviedol, že návrh povinného považuje za nedôvodný a navrhuje, aby ho súd zamietol. 6. Súdny exekútor dňa 23.11.2019 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, t. j. v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 12. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

13. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinnej uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. 14. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinnej proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinnej rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanovení §61k ods. 1 Exekučného poriadku. 15. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom konštatuje, že povinný sa vo svojom návrhu odvoláva v zásade na dve skutočnosti, a to čiastočné splnenie vymáhaného nároku a premlčanie. 16. Prvou namietanou skutočnosťou povinného bolo premlčanie. Premlčanie (inveteratio) je kvalifikované uplynutie času ustanoveného zákonom na vykonanie práva. Jeho zmyslom je prinútiť príslušné subjekty, aby pod hrozbou následkov vyplývajúcich z premlčania náležite uplatnili svoje práva a neodďaľovali ich splnenie od povinného subjektu. Následok uplynutia zákonných lehôt bez toho, že si oprávnený subjekt svoje právo uplatní, sa na rozdiel od preklúzie neprejavuje v zániku práva samého, ale v jeho nárokovej zložke (nárok zaniká, právo trvá vo forme naturálnej obligácie, v súlade s rozlišovaním postupnosti práva, oprávnenia a právneho nároku), t.j. v súdnej vymáhateľnosti, avšak nie ex officio, ale len na základe aktivity zo strany povinného subjektu vo forme námietky premlčania, v prípade vznesenia ktorej právo v súdnom konaní nemožno priznať. Dobrovoľné plnenie je napriek premlčaniu možné a na rozdiel od preklúzie nepredstavuje bezdôvodné obohatenie ani v prípade, ak ten, čo plnil, o premlčaní nevedel. 17. Keďže v danom prípade vzniesol povinný námietku premlčania, súd ju preskúmal a zaoberal sa ňou. Súd v danom prípade konštatuje, že premlčanie je upravené nielen v v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ale aj v o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Súd konštatuje, že v rámci prebiehajúcej exekúcie je vymáhaný nárok rozdelený na dve časti. Jedna časť exekúcie sa vzťahuje na dlžné (zročné) výživné vo výške 1969 Eur za obdobie od 01.09.2010 do 30.04.2012 (suma určená exekučným titulom a zároveň znížená o úhrady povinného), a druhá časť sa týka zameškaného výživného (bežné výživné) za obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca júl 2019 vo výške 2900 Eur. 18. Vo vzťahu k námietke premlčania zameškaného výživného (bežné výživné), ktoré si oprávnená uplatňovala od júla 2012 do júla 2019 v celkovej výške 2900 Eur súd uvádza, že tejto námietke premlčania v časti vyhovuje. Súd poukazuje na skutočnosť, že právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného sa premlčuje a toto výživné sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 3 rokov. Oprávnená si v takomto prípade môže uplatňovať splátky výživného len tri roky spätne, čo v danom prípade znamená, že oprávnená má na toto výživné nárok od mesiaca august 2016 do mesiaca júl 2019. Súd má v tomto prípade za to, že výživné, ktoré si oprávnená uplatňuje za obdobie od júla 2012 do júla 2016 je premlčané a nemožno ho od povinného naďalej vymáhať. Na základe vyššie uvedeného, súd exekúciu v časti vymoženia 2020 Eur zastavil. 19. Podľa práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. 20. Vo vzťahu k dlžnému výživnému, ktoré bolo súdom prvého stupňa priznané vo výške 2469 Eur, ktoré sa však v prebiehajúcej exekúcii vymáha vo výške 1969 Eur (suma znížená o čiastočné úhrady povinného), súd uvádza, že na takéto výživné sa neuplatňuje všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 rokov tak, ako je to pri jednotlivých opakujúcich sa plneniach výživného. Pri dlžnom (zročnom) výživnom, ktoré bolo oprávnenému prisúdené je premlčacia doba v trvaní 10 rokov. Povinný takéto premlčanie však nenamietol. 21. Podľa ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 22. Podľa úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

23. K námietke čiastočného splnenia nároku v rámci obdobia mesiacov august 2016 až júl 2019 súd uvádza nasledovné. Súdu boli s návrhom povinného na zastavenie exekúcie predložené aj listinné dôkazy (ústrižky poštových poukážok), ktoré preukazujú čiastočné plnenie povinným. Súd preskúmal všetky tieto dôkazy, pričom má jednoznačne preukázané, že povinný vymáhaný nárok čiastočne splnil. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný mal výživné platiť do 15. dňa v mesiaci vopred, t. j. za mesiac september 2016 mal zaplatiť do 15.08.2016. Súd mal za preukázané, že v období od mesiaca august 2016 do júl 2019 mal celkovo na výživnom zaplatiť sumu vo výške 5400 Eur. Povinný preukázal, že v rámci tohto obdobia zaplatil oprávnenej výživné v celkovej výške 4520 Eur. Dlh na výživnom v rámci tohto obdobia tak predstavuje sumu 880 Eur. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že povinný síce žiadal zastaviť exekúciu len v časti vymoženia 1170 Eur, avšak súd pri skúmaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že je tu dôvod na jej čiastočné zastavenie, a preto ex offo túto exekúciu zastavil aj v časti, ktorú povinný nežiadal. 24. Súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že exekúcia vedená voči povinnému v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 2020 Eur je neoprávnená, nakoľko tento nárok oprávnenej bol premlčaný. Súd preto exekúciu v časti vymoženia tohto nároku zastavil. (I. výrok) 25. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia v časti vymoženia zročného výživného (určeného exekučným titulom) vo výške 1969 Eur a v časti zameškaného výživného vo výške 880 Eur je vedená dôvodne a na základe exekučného titulu, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil v plnom rozsahu to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 26. Súd po preskúmaní návrhu povinného dospel k záveru, že vo vyššie uvedenom prípade nie sú splnené podmienky zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinného v časti vymoženia 2849 Eur zamietol. (II. výrok) 27. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (III. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.