Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-21-2021.pdf
PDF · 171.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, sídlo: Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00 686 832, proti žalovanému: FUTÚRUM, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, sídlo: Námestie Osloboditeľov 70, 071 01 Michalovce, IČO: 31 716 296, zastúpený advokátom: JUDr. Vincent Lechman, sídlo: Popradská 80, 040 11 Košice, IČO: 42 242 665, o zaplatenie 272.223,26 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 22Cb/13/2018-549 zo dňa 5. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 22Cb/13/2018-549 zo dňa 5. októbra 2020.
II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 272.223,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 25.9.2016 do zaplatenia, 2, vo výroku II vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, 3, vo výroku III priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na nahradenie trov konania vo výške 100% a 4, vo výroku IV žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe zamietol.
2. Súd prvej inštancie tak vo výroku I svojho rozsudku rozhodol o žalobe žalobcu doručenej súdu dňa 16.2.2018, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 272.223,26 eur s príslušenstvom (úrok z omeškania 8 % z dlžnej sumy ročne od 25.9.2016 do zaplatenia). Svoj žalobný nárok žalobca počas konania odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 2.1. až 2.4.
2.1. Žalobca v zastúpení Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch uzatvoril dňa 3. októbra 2013 v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast so žalovaným Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP1101/133/2013 (ďalej ako "Zmluva o NFP") v znení Dodatkov č. 1 až 5 k Zmluve o NFP. Predmetom Zmluvy o NFP bolo spolufinancovanie realizácie schváleného projektu s názvom: Zvýšenie komplexnosti a konkurencieschopnosti Hotela Jalta Michalovce, kód projektu v ITMS: 25130120133 (ďalej ako "projekt"), a to prostredníctvom poskytnutia nenávratného finančného príspevku do výšky 799.142,24 eur, z ktorého bol žalovanému poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 272.223,26 eur. 2.2. Žalovaný porušil ustanovenia čl. 2 ods. 4.2 Všeobecných zmluvných podmienok ako prílohy č. 1 k Zmluve o NFP tým, že aktivity projektu neboli realizované včas, nakoľko nový časový rámec realizácie projektu bol dohodnutý Dodatkom č. 5 ku dňu 30. júna 2015 a zároveň žalovaný porušil povinnosť
uloženú v čl. 4 ods. 4 VZP tým, že nepredložil Záverečnú monitorovaciu správu v lehote do 15.6 2015, čím porušil čl. 4 ods. 11 VZP, Slovenská inovačná a energetická agentúra (ďalej ako „SIEA“) odstúpila listom č. 2016/SŠF/9467 zo dňa 17.6.2016 od Zmluvy o NFP. Podľa článku 10 ods. 2 VZP vznikol žalovanému záväzok vrátiť žalobcovi nenávratný finančný príspevok vyplatený do času odstúpenia od Zmluvy o NFP. Následne SIEA zaevidovala Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21601136/S01 zo dňa 11.7.2016 a zaslala ju spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 25130120133/Z01 zo dňa 11. júla 2016 (ďalej ako Žiadosť o vrátenie) žalovanému. V žiadosti o vrátenie boli vyčíslené celkové neoprávnené výdavky projektu vo výške 272.223,26 eur, ktoré bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi v lehote do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia Žiadosti o vrátenie, a to najneskôr do 24.9.2016. Suma uvedená v žiadosti o vrátenie predstavuje finančné prostriedky, ktoré je žalovaný ako zmluvná strana Zmluvy o NFP povinný vrátiť žalobcovi v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o NFP. 2.3. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný neopodstatnene spochybňuje odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP iba z dôvodu, že k tomuto nemalo dôjsť bez zbytočného odkladu po tom, ako sa žalobca o dôvodoch podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP dozvedel. Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá v zmluvnom vzťahu konala ako zástupca žalobcu (ďalej v texte ako "žalobca") odstúpila od Zmluvy o poskytnutí NFP listom č. 2016/SŠF/9467 zo dňa 17. júna 2016. Žalobca od Zmluvy o poskytnutí NFP odstúpil z nasledovných dôvodov: Porušenie čl. 2.4 Zmluvy o poskytnutí NFP, podľa ktorého "Prijímateľ (žalovaný) sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve o poskytnutí NFP tak, aby bol dosiahnutý účel a ciele Projektu a aby boli Aktivity Projektu realizované Riadne a Včas, a to najneskôr do uplynutia Doby fyzickej realizácie Projektu "; Podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP podľa čl. 9 ods. 2.4 písm. e) VZP ako prílohy č. 1 Zmluvy o poskytnutí NFP, podľa ktorého je podstatným porušením Zmluvy o poskytnutí NFP "zastavenie alebo prerušenie Realizácie aktivít Projektu z dôvodov na strane Prijímateľa (žalovaného) a toto zastavenie Realizácie aktivít Projektu nespadá pod dôvody uvedené v článku 8 týchto VZP " a Porušenie čl. 4 ods. 4 VZP, podľa ktorého bol žalovaný povinný predložiť Poskytovateľovi Záverečnú monitorovaciu správu najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k ukončeniu prác na Projekte. 2.4. Žalobca ďalej dôvodil, že každý z dôvodov, vyjadrený v odstúpení od Zmluvy o NFP je podstatným porušením Zmluvy o NFP, pričom porušením Zmluvy o NFP hociktorým z týchto dôvodov, aj jednotlivo, vzniklo oprávnenie žalobcu odstúpiť od Zmluvy o NFP. Žalobca v súlade so Zmluvou o NFP za účelom overenia dodržiavania podmienok Zmluvy o NFP a preverenia stavu fyzickej realizácie projektu vykonal u žalovaného v dňoch 8.6. - 9.6.2016 kontrolu na mieste, z ktorej vypracoval Správu z finančnej kontroly na mieste č. 18/1020/2016 (ďalej len "Správa z kontroly na mieste"). Na str. 17 Správy z kontroly na mieste je uvedené, že do doby prevzatia celého diela objednávateľom na základe protokolu bol zhotoviteľ povinný zabezpečiť na svoje náklady príslušné stavenisko a splniť svoju povinnosť vykonať dielo, ak budú splnené všetky podmienky stanovené pre vykonanie diela uvedené v zmluve. Ako však vyplýva zo Správy z kontroly na mieste, objednávateľ (žalovaný) prestal uhrádzať faktúry, pretože spoločnosť nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov a nepodarilo sa jej ani vybaviť úver. Z tohto dôvodu zhotoviteľ prerušil práce na zákazke. Posledný zápis v stavebnom denníku je zo dňa 21.07.2015. Na str. 18 citovanej správy je uvedené, že v čase vykonania finančnej kontroly na mieste nadstavba, prístavba a stavebné úpravy Hotela Jalta Michalovce neboli ukončené, neprebehlo kolaudačné konanie a nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Realizácia Projektu nebola ukončená do termínu 30.06.2015. resp. ani do stanoveného obdobia oprávnenosti podľa právnych predpisov EÚ. t.j. do 31.12.2015. Žalovaný sa dostal do omeškania s ukončením doby fyzickej realizácie Projektu, žalobcovi písomne neoznámil pozastavenie realizácie aktivít Projektu z dôvodu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť, nepodal záverečnú Žiadosť o platbu, nepredložil Záverečnú monitorovaciu správu, nenaplnil výsledkové merateľné ukazovatele a majetok nadobudnutý z NFP nebol k 31.12.2015 zaradený do používania. Žalobca sa preukázateľne dozvedel o tom, že žalovaný Projekt nezrealizoval riadne, až po vykonaní kontroly na mieste. Je nepochybné, že žalobca sa mohol dozvedieť o druhom dôvode odstúpenia o Zmluvy o poskytnutí NFP (zastavenie alebo prerušenie Realizácie aktivít Projektu bez zmluvného dôvodu) až vykonaním kontroly na mieste, keďže žalovaný ho o danej skutočnosti spôsobom definovaným v Zmluve o poskytnutí NFP neinformoval. K odstúpeniu od Zmluvy o NFP došlo v nadväznosti na závery vykonanej finančnej kontroly na mieste, ktorá konštatovala viacnásobné porušenie zmluvných aj zákonom stanovených povinností žalovaného ako prijímateľa NFP. Predmetná kontrola bola vykonaná v dňoch 08.06.2016 - 09.06.2016 a k odstúpeniu od zmluvy došlo listom zo dňa 17.06.2016. Teda podľa žalobcu tvrdenie žalovaného o tom, že k odstúpeniu od Zmluvy o NFP nedošlo bezprostredne po nespochybniteľnom zistení rozhodných skutočností je v príkrom rozpore so skutočnosťou. Žalobca uviedol, že z ním uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný viacnásobne porušil svoje povinnosti stanovené Zmluvou o NFP, opakovane porušoval stanovený
harmonogram realizácie aktivít projektu, nepredložil monitorovacie správy v stanovených termínoch, preto k odstúpeniu od Zmluvy o NFP zo strany žalobcu došlo dôvodne a platne.
3. Žalovaný so žalobou žalobcu z dôvodov uvedených v odsekoch 3.1. až 3.4. nesúhlasil, preto ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Zároveň v rámci konania voči žalobcovi podaním doručeným súdu dňa 14.6.2018 vzniesol vzájomnú žalobu, ktorou si voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 816.916,17 eur. Nárok uplatnený voči žalobcovi svojou vzájomnou žalobou odôvodnil právom na nahradenie škody podľa § 373 Obchodného zákonníka (bližšie odôvodnené v odseku 3.5.).
3.1. Žalovaný potvrdil uzavretie predmetnej zmluvy, tiež uviedol, že k zmluve bolo prijatých celkovo 5 písomných dodatkov. Ďalej dodal, že podľa Dodatku č. 5 zo dňa 13.5.2015 sa celková výška výdavkov na realizáciu aktivít projektu ustálila na sumu 1.598.284,48 eur (nenávratný finančný príspevok žalobcu 799.142,24 eur) a doba realizácie projektu bola dohodnutá od 4/2014 do 6/2015, pričom dôvodom úpravy časového harmonogramu boli vzniknuté práce navyše.
3.2. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 16.6.2015 odoslal žalobcovi žiadosť o povolenie vykonania zmeny v Zmluve o NFP, a to zmenu úpravy doby realizácie projektu podľa Zmluvy so začiatkom od 4/2014 do 10/2015, z dôvodu technických problémov pri realizácií projektu a s tým súvisiacim časovým meškaním, pričom dňa 14.7.2015 bola žiadosť o povolenie vykonania zmeny v Zmluve o NFP zo strany žalobcu schválená s tým, že táto zmena bude zapracovaná do Dodatku k zmluve o NFP, avšak žalobca návrh Dodatku č. 6 už žalovanému nezaslal. Žalovaný tiež uviedol, že dňa 24.11.2015 opätovne odoslal žalobcovi žiadosť o povolenie vykonania zmeny v Zmluve o NFP, o úpravu doby realizácie projektu na „so začiatkom od 4/2014 do 4/2016“, pričom dôvodom navrhovanej úpravy boli problémy technického a technologického charakteru ako aj problémy pri dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. V súvislosti s touto žiadosťou žalovaný uviedol, že sa dňa 2.2.2016 uskutočnilo stretnutie so žalobcom (A. B.) a na tomto stretnutí bola žalovanému oznámená informácia, že sa plánuje predĺženie lehoty na uzavretie neukončených projektov do 31.3.2017 a tiež mu bolo oznámené, že SIEA plánuje predĺžiť aj lehotu ukončenia nedokončených projektov na koniec roka 2016, pričom termín ešte nie je určený. Po vykonaní kontroly žalobcom (žalovaný sa oprávnene domnieval, že predmetná kontrola mala súvisieť so zistením reálneho stavu rekonštrukčných prác pre predĺženie lehoty ukončenia projektu, tak, ako mu to bolo žalobcom prezentované na osobnom stretnutí dňa 2.2.2016 v Bratislave) žalobca dňa 17.6.2016 vyhotovil odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 22.6.2016.
3.3. Žalovaný poukázal na ustanovenia zmluvy o NFP upravujúce spôsoby a možnosti mimoriadneho ukončenia zmluvného vzťahu (článok 9) ako aj na znenie § 345 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že zákon v súlade s medzinárodnými úpravami rozlišuje medzi podstatným a nepodstatným porušením zmluvných povinností. Tiež dodal, že podstatné porušenie zmluvy poskytuje oprávnenej strane právo na odstúpenie od zmluvy ihneď po porušení zmluvy, kým pri nepodstatnom porušení zmluvy musí byť (pokiaľ nie je ustanovené inak) poskytnutá dodatočná primeraná lehota na splnenie záväzku a od zmluvy možno odstúpiť až po jej uplynutí, pričom však sa strany môžu dohodnúť o spôsobe odstúpenia aj inak. Ďalej žalovaný poukázal aj na § 346 ods.1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Žalovaný uviedol, že na rozdiel od omeškania, ktoré je podstatným porušením zmluvy (§ 345), pri nepodstatnom porušení zmluvy treba dlžníkovi poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku a až po uplynutí tejto lehoty možno od zmluvy odstúpiť.
3.4. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (Dohoda o dobe realizácii projektu do 6/2015 podľa Dodatku č. 5, návrh žalovaného na uzavretie Dodatku č. 6 a rokovanie strán sporu o tomto dodatku a odstúpenie od zmluvy žalobcom až dňa 17.6.2016 – t.j. až 12 mesiacov a 28 dní od uzavretia Dodatku č. 5) mohol žalobca od zmluvy odstúpiť len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, podľa § 346 ods.1 Obchodného zákonníka, pričom žalobca mal zákonnú povinnosť určiť žalovanému dodatočnú primeranú lehotu pre dodatočné plnenie. Podľa žalovaného až po uplynutí dodatočnej lehoty bolo možné zo strany žalobcu urobiť prejav smerujúci k odstúpeniu ako samostatný právny úkon a doručiť ho druhej zmluvnej strane (§ 349 ods. 1), pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení § 350 ods.2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa žalovaného odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP
1101/133/2013 zo dňa 3.10.2013, kód projektu: 25130120133, názov projektu: zvýšenie komplexnosti a konkurencieschopnosti Hotela Jalta Michalovce, vyhotovené žalobcom dňa 17.6.2015, číslo: 2016/ SŠF/9467, doručené žalovanému dňa 22.6.2016, nenadobudlo právne účinky.
3.5. Žalovaný svoj nárok voči žalobcovi na zaplatenie 816.916,17 eur ktorý uplatnil vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 14.6.2018 odôvodnil ako právo na nahradenie škody. Podľa žalovaného mu žalobca mal túto škodu spôsobiť svojim protiprávnym konaním – konkrétne jeho neplatným odstúpením od zmluvy zo dňa 17.6.2016, ktorým žalobca odstúpil od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP1101/133/2013 zo dňa 3. októbra 2013. Žalovaný poukázal na znenie § 373 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Nárok na náhradu škody resp. ušlého zisku odôvodnil tým, že pred uzavretím zmluvy so žalobcom žalovaný prevádzkoval Hotel Jalta, ktorý mal 3 prevádzky: reštauráciu, kaviareň a ubytovaciu časť. Ušlý zisk si od žalobcu uplatňuje od 1.11.2015, kedy ak by bol uzavretý Dodatok č.6 ku Zmluve o NFP, už mal byť Hotel Jalta sprevádzkovaný, a to s časťou kaviarenskou, reštauračnou a ubytovacou. Ušlý zisk tvorí rozdiel medzi tržbami a nákladmi žalovaného v tomto hoteli, za obdobie od 11/2015 do 30.6.2018, ku podaniu žaloby.
4. Žalobca k vzájomnej žalobe uviedol, že ju v celom rozsahu považuje za neodôvodnenú, bez akéhokoľvek právneho základu, a poukázal na to, že žalovaný žalobu nepodložil žiadnymi dôkazmi, ktoré by mali právnu relevanciu. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru, je vzájomná žaloba iba obrannou reakciou v nadväznosti na to, že si v danom konaní uplatňuje voči žalovanému zaplatenie sumy z titulu odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP v znení Dodatkov č. l až 5 k Zmluve o poskytnutí NFP. Žalobca ďalej poukázal na to, že okrem citácie Obchodného zákonníka a všeobecne zaužívaných definícií protiprávneho úkonu, vzniku škody a príčinnej súvislosti uvádza iba to, „ že žalobca svojim postupom - odstúpením od zmluvy porušil zákon, týmto svojim konaním nám spôsobil škodu, ktorej zaplatenie si uplatňujme od žalobcu vo forme ušlého zisku. Pred uzavretím zmluvy so žalobcom sme prevádzkovali Hotel Jalta, ktorý mal prevádzky reštauráciu, kaviareň a ubytovaciu časť. Ušlý zisk si od žalobcu uplatňujeme od 1.11.2015, kedy ak by bol uzavretý Dodatok č. 6 ku Zmluve o poskytnutí NFP, už mal byť Hotel Jalta sprevádzkovaný, a to s časťou kaviarenskou, reštauračnou a ubytovacou. Ušlý zisk tvorí rozdiel medzi tržbami a nákladmi žalovaného v tomto hoteli za obdobie od 11/2015 do 30.6.2018, ku podaniu žaloby“. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vo vzájomnej žalobe ani len nezdôvodnil základné predpoklady potrebné k tomu, aby mohol požadovať náhradu akejkoľvek škody. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný poukázal na to, že ak by bol uzavretý dodatok č. 6 k Zmluve o NFP, už mal byť Hotel Jalta sprevádzkovaný, žalobca poukázal na to, že neuzavretie dodatku č. 6 nezapríčinil žalobca. Žalobca poukázal na čl. 6 bod 6.1 Zmluvy o poskytnutí NFP, kde je stanovené: "Zmluvu o poskytnutí NFP je možné meniť alebo dopĺňať len na základe vzájomnej dohody oboch zmluvných strán, pričom akékoľvek zmeny a doplnky musia byť vykonané vo forme písomného a vzostupne očíslovaného dodatku k Zmluve o poskytnutí NFP, pokiaľ v Zmluve o poskytnutí NFP nie je uvedené inak." Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalovaný si musel byť vedomý, že v danom prípade nedošlo k zmene Zmluvy o NFP, a teda pre zmluvné strany je záväzná Zmluva o NFP, podľa ktorej bol časový rámec realizácie aktivít projektu v období 01.04.2014 - 30.06.2015. Žalobca tiež poukázal na obsah čl. 6 bodu 6.10 Zmluvy o poskytnutí NFP, podľa ktorého na uzavretie dodatku podľa tohto článku zmluvy nie je právny nárok.
5. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania zistil nižšie uvedený skutkový a právny stav veci (viď ods. 6.1. až 6.6.), na základe ktorých žalobný nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vyhodnotil ako oprávnený a naopak vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.
5.1. Dňa 3.10.2013 žalobca v zastúpení Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch uzatvoril v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast so žalovaným Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP1101/133/2013 ("Zmluva o NFP"). Predmetom Zmluvy o NFP bolo spolufinancovanie realizácie schváleného projektu s názvom: Zvýšenie komplexnosti a konkurencieschopnosti Hotela Jalta Michalovce kód projektu v ITMS: 25130120133, a to prostredníctvom poskytnutia nenávratného finančného príspevku do výšky 799.142,24 Eur, z ktorého bol žalovanému poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 272.223,26 Eur. Časový rámec realizácie projektu bol dohodnutý dodatkom č. 5 ku dňu 30.6.2015.
5.2. Žalovaný žiadosťou zo dňa 16.6.2015 požiadal o povolenie vykonania zmeny v zmluve o poskytnutí NFP a to uzavretím dodatku č.6 k zmluve, ktorým by sa časový rámec realizácie projektu zmenil ku dňu 30.10.2015. Žiadosť žalovaného bola schválená vedením SIEA a bolo žalovanému oznámené, že aktuálne nastavený harmonogram projektu je apríl 2014 až október 2015 a táto zmena bude zapracovaná v Dodatku k zmluve o poskytnutí NFP. Avšak dodatok č. 6 k zmluve o poskytnutí NFP nebol uzavretý.
5.3. Žalobca vykonal v dňoch 8.6. - 9.6.2016 kontrolu na mieste, za účelom overenia dodržiavania podmienok zmluvy o poskytnutí NFP a overenia stavu fyzickej realizácie projektu a výsledkom tejto kontroly bola Správa z finančnej kontroly na mieste č.18/1020/2016. Zo správy z finančnej kontroly na mieste okrem iného vyplýva, že v čase vykonania finančnej kontroly na mieste nadstavba, prístavba a stavebné úpravy Hotela Jalta Michalovce neboli ukončené, neprebehlo kolaudačné konanie a nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Realizácia projektu nebola ukončená do termínu 30.6.2015 resp. ani do stanoveného obdobia oprávnenosti podľa právnych predpisov EÚ, t.j. do 31.12.2015. Prijímateľ (žalovaný) sa dostal do omeškania s ukončením doby fyzickej realizácie projektu, poskytovateľovi (žalobcovi) písomne neoznámil pozastavenie realizácie aktivít projektu z dôvodu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť, nepodal záverečnú žiadosť o platbu, nepredložil záverečnú monitorovaciu správu, nenaplnil výsledkové merateľné ukazovatele a majetok nadobudnutý z NFP nebol k 31.12.2015 zaradený do používania. Teda nebol naplnený cieľ projektu v plnej miere, zvýšenie komplexnosti a konkurencieschopnosti hotela vytvorením podmienok na poskytnutie služieb celoročným využitím, nadstavbou a prístavbou hotela sa mala zvýšiť jeho ubytovacia kapacita a štandard ponúkaných služieb, ktoré mali byť rozšírené o športovo - relaxačné centrum. Prijímateľ teda nesplnil povinnosť zrealizovať schválený projekt v súlade so zmluvou o NFP a ukončiť práce na projekte riadne a včas v súlade s článkom 2 bod 2.4. Žalovaný prerušil ku dňu 21.7.2015 práce na zákazke z dôvodu, že nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov. Žalovaný s poukazom na výsledky kontroly na mieste porušil článok 4 ods. 4 VZP, teda nepodal záverečnú monitorovaciu správu v stanovenej lehote; ďalej článok 16 ods. 4 VZP - nepodal žiadosť o platbu a nepožiadal o predĺženie časového harmonogramu realizácie projektu do 12/2015.
5.4. Žalobca listom zo dňa 17.6.2016 odstúpil od zmluvy o NFP a to jednak z dôvodu: porušenia článku 9 (chybne uvedené čl. 2) ods. 2.4 písm. e) VZP tým, že prijímateľ (žalovaný) zastavil realizáciu aktivít projektu z dôvodu na strane prijímateľa a toto zastavenie realizácie projektu nespadá pod dôvody uvedené v článku 8 VZP; porušenia čl. 2 ods. 2.4 zmluvy o poskytnutí NFP tým, že aktivity projektu neboli realizované včas nakoľko časový rámec realizácie aktivít projektu bol dohodnutý dodatkom č. 5 zo dňa 13.5.2015 ku dňu 30.6.2015 a porušenia povinnosti uloženej v čl. 4 ods. 4 VZP tým, že nepodal záverečnú monitorovaciu správu v lehote do 15.11.2015, kde odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 22.6.2016. Následne žalobca žalovanému listom zo dňa 11.7.2016 zaslal správu o zistenej nezrovnalosti a zároveň ho vyzval na vrátenie celkovej sumy 272 233,26 Eur a to do 50 kalendárnych dní od doručenia listu s prílohami. Podľa predloženej doručenky (čl. 373) žalovaný prevzal tento list dňa 5.8.2016.
5.5. Vyššie uvedený skutkový stav súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí NFP za účelom spolufinancovania realizácie schváleného projektu s názvom: Zvýšenie komplexnosti a konkurencieschopnosti Hotela Jalta Michalovce. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý príspevok v celkovej sume 272.223,26 Eur. Z vykonanej kontroly na mieste žalobca zistil, že žalovaný porušil zmluvu podstatným spôsobom, a na základe tejto skutočnosti žalobca odstúpil od zmluvy, toto odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému riadne doručené, a teda žalobcovi vznikol v zmysle ustanovení zmluvy nárok a žalovanému povinnosť vrátiť poskytnutý NFP v žalovanej výške a preto súd žalobe vyhovel. Toto rozhodnutie po právnej stránke ohľadom zmluvného vzťahu odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (možnosť dohodnúť si obchodnoprávny režim vzťahu), § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (uzatvorenie tzv. nepomenovanej zmluvy), §§ 344, 345, 346 a 349 Obchodného zákonníka (možnosť, a spôsob odstúpenia od zmluvy) a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (úroky z omeškania ich výška). Rozhodnutie ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu a jeho postupu ako príslušného riadiaceho orgánu odôvodnil nasledovnými zákonnými ustanoveniami: 1 písm. c) z.č. 278/1993 Z.z. o rozpočtových pravidlách; § 2 písm. e) z.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách a §§ 7, 8, 9, 15, 24, 24b, 28a a 28a z.č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore z fondov Európskeho spoločenstva.
5.6. Vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie náhrady škody (ušlého zisku) súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol a to z nasledovných dôvodov: Žalovaný za protiprávny úkon žalobcu (ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu) považoval to, že žalobca nedodržal zákonný postup a spôsob pri odstúpení od zmluvy podľa § 346 Obchodného zákonníka a to tým, že od zmluvy odstúpil až po vykonaní kontroly na mieste a nie bez zbytočného odkladu potom, čo sa z mailovej komunikácie medzi stranami sporu dozvedel o tom, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy (že žalovaný nesplnil projekt riadne a včas). Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy hneď resp. bez zbytočného odkladu potom ako mal overenú a verifikovanú skutočnosť, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy a akým spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že nie je naplnený jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu žalobcu.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobcova žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a vzájomnému návrhu žalovaného bude vyhovené v plnom rozsahu s tým, že žalobca bude zaviazaný na nahradenie trov konania žalovaného v rozsahu 100%. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 CSP. Konkrétne namietal, že: 1, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; 2, rozhodoval vylúčený sudca; 3, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; 4, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; 5, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a 6, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Neskôr žalovaný tiež namietal, že žaloba a ostatné písomnosti žalobcu neboli podpísané oprávnenými osobami (t.j. obsahovo podľa neho neboli splnené procesné podmienky). Odvolacie dôvody žalovaného sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 7.1 až 7.8..
6.1. Podľa žalovaného súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho súdu a tak porušil ustanovenie § 391 ods. 2 CSP Ďalej žalovaný namietal, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva konať pred súdom, ku ktorému podľa neho došlo tak, že na pojednávaní dňa 5.10.2020 súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka A. C. D. (dôkaz prezentovaný ešte dňa 4.4.2019). Odôvodnenie nevykonania tohto dôkazu hospodárnosťou konania a vyjadrením konajúceho súdu, že tento dôkaz by nepriniesol zmenu právneho názoru konajúceho súdu je podľa žalovaného porušením jeho práva na spravodlivý proces, pričom konštatoval, že súd nemohol dopredu vedieť aké skutočnosti z výpovede svedka vyplynú. Zároveň žalovaný namietal, že znemožnenie vypočutia tohto svedka spôsobil súd, keď v súvislosti s vypočutím svedka nepostupoval v súlade s § 128 CSP a nevyzval žalovaného na opravu jeho návrhu zo dňa 4.4.2019 na vypočutie svedka.
6.2. Žalovaný v rámci svojho odvolania tiež namietal, že vo veci sú dané dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcu prvej inštancie. V tomto smere poukázal na to, že dňa 10.10.2020 podal voči konajúcemu sudcovi námietku zaujatosti, pričom tiež dodal, že vo veci prezentoval svoju pochybnosť o nezaujatosti sudcu už svojim podaním zo dňa 1.6.2019, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ďalej dodal, že po skončení pojednávania dňa 5.10.2020 súd umožnil zástupcovi žalobcu JUDr. Radoslavovi Demeterovi ostať samému v pojednávacej miestnosti, čím porušil ustanovenie § 44 ods. 4 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy a vzbudil tak pochybnosti o jeho nezaujatom konaní. Možnú zaujatosť konajúceho sudcu prvej inštancie žalovaný videl tiež v jeho procesnom postupe a jeho argumentáciou už v prvom rozsudku zo dňa 4.4.2019.
6.3. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, keď uzavrel, že termín ukončenia projektu bol v znení Dodatku č. 5 Zmluvy o NFP stanovený do 30.6.2015. Na termín ukončenia projektu bolo následne naviazané predloženie záverečnej monitorovacej správy do 15.7.2015, pričom do tohto termínu bola žalovaným predložená iba priebežná monitorovacia správa (nie záverečná) za obdobie 4-6/2015 so stavom realizácie projektu 65,03%. Ak by sa pokračovalo v realizácii projektu (ako prezentuje svoju nečinnosť žalobca), tak mal žalovaný ďalšiu zmluvnú povinnosť a to predložiť ďalšiu monitorovaciu správu najneskôr do 6 mesiacov od poslednej priebežnej správy, t.j. do 15.1.2016. Za tejto situácie nie je možné prijať záver, že žalobca nemal vedomosť o: nedodržaní termínu ukončenia projektu do 30.6.2015; nepredložení záverečnej monitorovacej správy do 15.7.2015 a nepredložení monitorovacej správy k termínu do 15.1.2016 v prípade pokračovania v projekte. Podľa bodu 6.3 písm.
a) Zmluvy o NFP bol žalovaný povinný v prípade omeškania alebo jeho hrozby s realizáciou projektu, tak mal povinnosť požiadať o zmenu zmluvy formou uzavretia dodatku, čo žalovaný aj uskutočnil (žiadosť o vyhotovenie Dodatku č. 6) a ak žalobca takýto dodatok uzavrieť nemienil, tak mal povinnosť od zmluvy odstúpiť okamžite, prípadne vykonať kontrolu.
6.4. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne ho právne vyhodnotil, keď považoval odstúpenie od zmluvy žalobcom za platné. Z uvedeného dôvodu (neplatnosť odstúpenia) je nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov neoprávnený. Súd prvej inštancie sa v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu nedostatočne vysporiadal s tým, prečo žalobca vykonal kontrolu s takmer ročným odstupom, resp. po 4 mesiacoch od poslednej komunikácie. Samotná kontrola u žalovaného, ktorej výsledky mali byť podkladom pre odstúpenie od zmluvy, nebola vykonaná včas t.j. bezodkladne po tom, čo nastali okolnosti, pre ktoré mala byť vykonaná. Žalobca svojim otáľaním s vykonaním kontroly a zavádzaním, čo do predĺženia ukončenia termínu realizácie uzatvorením dodatku č. 6 ponechal žalovaného v neistote, čo malo po neúčinnom odstúpení od zmluvy za následok vznik škody na strane žalovaného vo forme ušlého zisku. V súvislosti so závermi súdu prvej inštancie ohľadom času vykonania kontroly poukázal žalovaný na podľa § 391 CSP záväzné stanovisko odvolacieho súdu (Uznesenie 3Cob/80/2019 zo dňa 30.3.2019) a na v tomto smere rozporné vyjadrenie súdu prvej inštancie o tom, že toto konštatovanie nemá právny základ v zmluve a ani v predpisoch EÚ. V tomto smere je odôvodnenie rozsudku nedostatočné (nie sú citované príslušné všeobecne záväzné normy EÚ) a teda aj nepreskúmateľné. Podľa žalovaného v prípade opakovaného neplnenia zmluvných podmienok, a to v časovom rozsahu od 30.6.2015, je vykonanie kontroly takmer po roku v rozpore so záujmami všetkých zmluvných účastníkov Zmluvy o NFP.
6.5. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvody odstúpenia žalobcu od zmluvy, pretože podľa žalovaného sú tieto výlučne iba dva, pričom na zistenie existencie týchto dôvodov z časového hľadiska nebolo potrebné vykonať kontrolu, nakoľko žalobca mal priamo zo zmluvy vedomosť o termínoch splnenia príslušných povinností žalovaného. Jeden z tých dôvodov, nesplnenie časového hľadiska realizácie aktivít projektu ku dňu 30.6.2015, bol žalobcovi objektívne známy z obsahu zmluvy, ale tiež aj z dôvodu, že žalovaný ho žiadal o uzavretie dodatku č. 6, ktorý by tento termín predlžoval. Žalobca o tomto dôvode na odstúpenie od zmluvy vedel takmer rok a až po tomto čase od zmluvy odstúpil, preto nebolo odstúpenie uskutočnené bez zbytočného odkladu. Obdobne to bolo aj pri druhom dôvode na odstúpenie od zmluvy, pretože pri nezmenenom termíne ukončenia realizácie projektu mala byť záverečná monitorovacia správa žalovaným predložená do 15.11.2015. Ak mali byť žalobcom uvedené dôvody pre odstúpenie od zmluvy podstatným porušením zmluvy a žalobca od zmluvy neodstúpil bezodkladne, tak k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť iba spôsobom ako pre nepodstatné odstúpenie od zmluvy (poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie), preto je odstúpenie od zmluvy neplatné a nemôže mať akékoľvek právne účinky.
6.6. Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, keď uviedol, že žalovaný nemal písomné námietky ku správe o kontrole (správa vypracovaná dňa 20.7.2016). Toto konštatovanie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože žalobca od zmluvy odstúpil dňa 17.6.2016, toto odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 22.6.2016, pričom samotná správa o kontrole bola žalovanému doručená až dňa 8.8.2016, preto sa žalovaný k správe pred odstúpením ani nemohol vyjadriť a k správe sa vyjadril až spolu so svojim nesúhlasným stanoviskom k odstúpeniu, ktoré žalobcovi zaslal svojim listom zo dňa 9.8.2016.
6.7. Žalovaný na svoju obranu tiež poukázal na skutočnosť, že aj po 30.6.2015 žalobca s inými subjektami v obdobných vzťahoch bežne uzatváral dodatky na predĺženie realizácie projektov a v tejto súvislosti v rámci odvolacieho konania predložil viacero dôkazov (Prehľad zmlúv s dodatkami aj po roku 2015, Zoznam zmluvne viazaných projektov, Dodatky k zmluvám 2x). K svojmu nároku na nahradenie škody uplatnenému vzájomnou žalobou žalovaný uviedol, že žalobca neuzavretím Dodatku č. 6 znemožnil, aby žalovaný zabezpečil ďalšie financovanie svojho projektu, pretože bez príslušného dodatku mu bankové inštitúcie odmietli ďalšie spolufinancovanie. Ďalej žalovaný ohľadom svojej vzájomnej žaloby poukázal nato, že nejde o škodu spôsobenú z dôvodu neuskutočnenej refundácie nákladov, ale z dôvodu ušlého zisku, t.j. z dôvodu, že nedošlo k očakávanému rozmnoženiu hodnôt – majetku žalovaného.
6.8. Žalovaný po uplynutí lehoty na podanie odvolania v rámci svojej reakcie na stanovisko žalobcu doplnil svoju argumentáciu o námietku v tom zmysle, že osoba konajúca v mene žalobcu a ktorá sa k jeho
odvolaniu v mene žalobcu vyjadrila (A. E. F.), nemá nato zodpovedajúce oprávnenie. Zároveň žalovaný procesne namietal aj samotnú oprávnenosť žaloby, pretože podľa neho osoba, ktorá ju podpísala nato nemala oprávnenie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na obsah Organizačného poriadku žalobcu.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým právnym zisteniam, preto odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje rozsudok potvrdiť vo všetkých jeho výrokoch. Bližšie dôvody stanoviska žalobcu sú uvedené v nasledovných odsekoch 8.1 až 8.7.
7.1. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s pokynmi odvolacieho súdu určenými jeho uznesením zo dňa 30.3.2020, ktorými zaviazal súd prvej inštancie vysporiadať sa s námietkou zaujatosti a vykonať navrhované dôkazy. K stanovisku odvolacieho súdu ohľadom kontroly plnenia zmluvy (vykonanie kontroly iba bez zbytočného odkladu a nemožnosť ponechať kontrolu na ľubovôľu žalobcu) žalobca poukázal na ustanovenie § 380 ods. 1 CSP a dodal, že táto otázka nemala byť odvolacím súdom posudzovaná, nakoľko táto skutočnosť nebola v odvolacích dôvodoch prezentovaná. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní nezávislí a viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnými zmluvami a zákonom. K možnosti vykonania kontroly upozornil na čl. 12 ods. 5 Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o NFP, podľa ktorého môže byť kontrola u prijímateľa podpory vykonaná až do 31. augusta 2020. Tiež dodal, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je súkromnoprávnym vzťahom s verejnoprávnym prvkom, pretože na jeho základe sa nakladá s finančnými prostriedkami vyplatenými zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskeho spoločenstva a práve preto je s ním spojená zvýšená kontrola.
7.2. K žalovaným namietanému nevypočutiu svedkyne (A. C. D.) sa žalobca vyjadril tak, že s ohľadom na znenie § 197 ods. 1 CSP mal povinnosť zabezpečiť účasť svedkyne žalovaný, ktorý jej výsluch navrhol. V tejto súvislosti dodal, že pokiaľ žalovaný nevedel jej účasť zabezpečiť, tak mohol postupom podľa § 197 ods. 2 požiadať súd o jej predvolanie, pričom na zabezpečenie jej účasti na pojednávaní mal žalovaný viac ako 4 mesiace. Preto ak žalovaný nezabezpečil účasť ním navrhovanej svedkyne na pojednávaní, tak jej nevypočutie spôsobil sám a musí zato niesť aj zodpovednosť. Žalovaným navrhované odročenie pojednávania na zabezpečenie výsluchu tejto svedkyne by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania podľa článku 17 CSP.
7.3. Žalobca k námietke zaujatosti vo vzťahu ku konajúcemu sudcovi súdu prvej inštancie uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú. Toto svoje stanovisko odôvodnil tak, že konajúci sudca nemôže zato, že právny zástupca žalovaného po skončení pojednávania opustil pojednávaciu miestnosť okamžite ešte pred tým ako to stihol urobiť zástupca žalobcu. Ďalej k tomuto dodal, že nikto nebránil právnemu zástupcovi žalovaného zostať a z miestnosti odísť až so zástupcom žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 44 ods. 4 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z., podľa ktorého sudca po vyhlásení pojednávania za skončené vyzve prítomných, aby opustili pojednávaciu miestnosť, ale nijako neprikazuje, aby všetci odišli v jednom okamihu.
7.4. Podľa žalobcu nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že odstúpenie od zmluvy malo iba 2 dôvody, pretože k odstúpeniu žalobcu došlo aj z 3. dôvodu špecifikovaného na 2. strane odstúpenia, kde je konkrétne uvedené, že za podstatné porušenie zmluvy sa považuje zastavenie alebo prerušenie realizácie aktivít z dôvodov na strane prijímateľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný sa ohľadom svojho nekonania vyhovára na žalobcu, pričom to bol práve žalovaný, kto klamal žalobcu o stave projektu v jeho Monitorovacej správe z 15.7.2015, kde žalovaný uviedol, že projekt zrealizuje do októbra 2015, pričom práce prestal realizovať od 21.7.2015 (posledný zápis v stavebnom denníku), o čom sa však žalobca dozvedel až pri vykonaní poslednej kontroly na mieste a z vyjadrenia zástupcu žalovaného A. G., ktorý uviedol, že práce boli prerušené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nakoľko sa žalovanému nepodarilo vybaviť úver. Žalovaný teda prestal vykonávať práce na projekte, lebo nedisponoval finančnými prostriedkami a o tejto skutočnosti nikdy neinformoval žalobcu, aj keď s ním komunikoval o uzavretí dodatku koncom roka 2015 a začiatkom roka 2016, respektíve ani vo februári 2016, keď sa so žalobcom stretol. Skutočnosť, že žalovaný neinformoval žalobcu o tom, že sa prestali vykonávať práce na projekte, potvrdil priamo zamestnanec žalovaného A..
7.5. K obrane žalovaného, že žalobca nevykonal kontrolu bezodkladne, sa žalobca vyjadril tak, že poukázal na znenie článku 12 ods. 5 Všeobecných zmluvných podmienok a uviedol, že žalobca nemal
povinnosť vykonávať kontrolu bezodkladne. Poukázal na účel kontroly (kontrola nakladania s verejnými prostriedkami) a na skutočnosť, že podľa zmluvy mal žalobca možnosť vykonávať kontroly kedykoľvek do 31.8.2020, pričom predmetná kontrola uskutočnená v dňoch 8. – 9.2016 bola vykonaná viac ako 4 roky pred uplynutím lehoty na jej vykonanie. Zároveň žalobca dodal, že po zistení flagrantného porušenia povinností žalovaného (zistené pri vykonaní kontroly) odstúpil od zmluvy, čo malo za následok zánik zmluvy, preto neskoršie vyjadrenie žalovaného ku kontrole nemá žiadnu relevanciu.
7.6. Ohľadne žalovaným prezentovaného stanoviska, že s inými subjektami došlo v priebehu roka 2016 k uzavretiu dodatkov, ktoré predlžovali dohodnuté lehoty iných projektov sa žalobca vyjadril tak, že tieto nemajú s týmto sporom nič spoločné a tiež dodal, že ide o dôkazy predložené v rámci odvolacieho konania, na ktoré by sa nemalo prihliadať. Ku vzájomnej žalobe žalovaného, žalobca poukázal nato, že ide iba o domnienky a tvrdenia žalovaného v tom zmysle, že by dostal úver, ak by bol uzavretý dodatok č.6. V tejto súvislosti dodal, že tieto svoje tvrdenia žalovaný nijako nepreukázal a tiež uviedol, že k uzavretiu dodatku č.6 nedošlo hlavne z dôvodov na strane žalovaného, ktorý nijako nereagoval na komunikáciu zo strany žalobcu. Zároveň žalobca konštatoval, že neporušil žiadnu svoju zmluvnú a ani mimozmluvnú povinnosť a tak chýba už prvý predpoklad k vzniku nároku na náhradu škody. K tomuto tiež dodal, že ak nejaká škoda vznikla, tak si ju zapríčinil sám žalovaný svojim konaním (resp. nekonaním), za ktoré však nemôže žalobca niesť zodpovednosť.
7.7. Žalobca sa tiež vyjadril k námietke žalovaného, že žalobu vo veci samej a aj vyjadrenie k odvolaniu nepodpísala za žalobcu nato oprávnená osoba. Podľa žalobcu túto námietku podal žalovaný oneskorene a hlavne nedôvodne, pretože žalobu, ale aj ostatné písomnosti za žalobcu podpísali oprávnené osoby. V tejto súvislosti predložil žalobca Podpisový poriadok ministerstva (vypracovaný podľa čl.5 ods. 2 písm. j), čl. 9 ods. 5 písm. a) a bodu 16 Organizačného poriadku) ako aj Organizačný poriadok Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
10. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:
11. V rámci odvolacieho konania žalovaný postavil svoju obranu na existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), f), g) a h) CSP. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalovaným namietaných odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalobcu v plnom rozsahu. Bližšie odôvodnenie tohto rozhodnutia je uvedené v nasledovných odsekoch 13 až 37.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (neboli splnené procesné podmienky): Žalovaný tento svoj odvolací dôvod prezentoval až v čase po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čo by s ohľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP (odvolacie dôvody možno dopĺňať a meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania) malo znamenať, že odvolací súd by sa týmto dôvodom nemal zaoberať. Žalovaný však v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom konkrétne poukázal na vadu žaloby (ako aj ostatných podaní žalobcu) spočívajúcu v tom, že tieto písomnosti podpísali neoprávnené osoby. Existenciu tohto odvolacieho dôvodu sú však súdy podľa § 161 CSP povinné skúmať v každom štádiu súdneho konania a v prípade, žeby neboli procesné podmienky splnené a ich nenaplnenie nie možné odstrániť, tak by to malo mať za následok zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalovaným namietané procesné pochybenie (nepodpísanie žaloby oprávnenou osobou) musel skúmať aj za situácie, že žalovaný tento odvolací dôvod doplnil až po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
Z obsahu žalobcom predloženého Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva SR v znení jeho dodatkov a tiež Podpisového poriadku Ministerstva hospodárstva SR v znení príslušných dodatkov súd zistil, že žalobu a tiež aj následné podania žalobcu podpísali osoby, ktoré boli na podpisovanie takýchto písomností náležite splnomocnené. Z uvedeného zistenia teda vyplýva záver, že tento odvolací dôvod nie je vo veci naplnený.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces): Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalovaného zrejme naplnený spôsobom a postupom konania súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho postupoval v rozpore s ustanovením § 128 CSP, keď nevyzval žalovaného na doplnenie a upresnenie jeho návrhu zo dňa 4.4.2019 na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, pričom predvolanie na pojednávanie dňa 5.10.2020 bolo iba všeobecné a z jeho obsahu (z jeho hornej časti) bolo možné vyvodiť len záver, že sa týka výlučne osoby žalovaného. Z dôvodov uvedených v nasledovných odsekoch 13 a 14 vyplýva, že ani tento odvolací dôvod nie je daný.
14. Podľa § 197 CSP (Návrh na výsluch svedka): „(1) Ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. (2) Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.“
15. Obsah vyššie citovaného ustanovenia § 197 CSP upravuje postup strany sporu pre prípad, že navrhuje, aby bol vo veci vykonaný dôkaz – výsluch svedka (§ 196 CSP). V tomto konkrétnom prípade to bol žalovaný, kto navrhol vypočutie svedka (zamestnankyňa žalobcu), preto vychádzajúc z obsahu § 197 CSP bolo povinnosťou žalovaného a nie konajúceho súdu, aby zabezpečil účasť navrhovaného svedka na nariadenom pojednávaní dňa 5.10.2020. Povinnosť súdu predvolať navrhovaného svedka (podľa § 197 ods. 2 CSP) vznikne iba v prípade, žeby žalovaný požiadal súd o predvolanie svedka, pretože sám nie je schopný zabezpečiť účasť tohto svedka na pojednávaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný nepožiadal súd prvej inštancie o predvolanie svedka, preto nie je možné uzavrieť, žeby súd prvej inštancie porušil procesné právo žalovaného. Postup súdu prvej inštancie podľa § 128 CSP (odstránenie vád návrhu na predvolanie svedka), by prichádzal do úvahy iba v situácii, žeby žalovaný takúto žiadosť na predvolanie svedka skutočne podal.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP (rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd): Podľa žalovaného vo veci konal a rozhodoval sudca JUDr. Peter Bodo, pričom sú tu odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na podporu tohto svojho stanoviska uviedol, že dňa 10.10.2020 podal súdu prvej inštancie námietku zaujatosti a táto jeho námietka nadväzuje na ním už skôr prezentované pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ktoré oznámil ešte vo svojom odvolaní zo dňa 1.6.2019. Z dôvodov uvedených v odsekoch 16 až 20 odvolací súd konštatuje, že ani tento odvolací dôvod žalovaného nie je daný.
17. Podľa § 49 CSP: „(1) Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. (2) Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. (3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
18. Podľa § 52 CSP (Uplatnenie námietky zaujatosti stranou): „(1) Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. (2) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
19. Podľa § 53 ods. 3 CSP: „Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
20. Žalovaný podal dňa 10.10.2020 námietku zaujatosti voči osobe konajúceho sudcu, ktorú odôvodnil tak, že sudca v rozpore s § 44 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. po skončení pojednávania dňa 5.10.2020 umožnil zotrvať zástupcovi žalobcu v pojednávacej miestnosti aj po odchode žalovaného a jeho právneho zástupcu. Z obsahu tejto námietky je zrejmé, že sa týka procesného potupu sudcu, ktorý však nie je dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 49 ods. 3 CSP), na ktorý sa navyše zo zákona neprihliada (§ 53 ods. 3 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za vhodné dodať, že túto situáciu zapríčinil aj samotný žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí mohli (a je to aj bežnou praxou známou v advokátskej komunite) po ukončení pojednávania počkať na protistranu a spoločne s ňou opustiť pojednávaciu miestnosť.
21. Žalovaný tiež namietal, že pochybnosti o nezaujatosti sudcu prezentoval už vo svojom odvolaní zo dňa 1.6.2019. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že ak malo ísť o námietku zaujatosti, tak táto nespĺňala zákonné náležitosti, pričom zrejme namietala procesný postup a rozhodovaciu činnosť, takže ani na túto námietku nebolo možné podľa § 53 ods. 3 CSP prihliadať a uvedené okolnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 49 ods. 3 CSP). V tejto súvislosti je potrebné v neprospech žalovaného a jeho námietok zaujatosti tiež vyložiť, aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie (podľa pokynu odvolacieho súdu v rámci prvého odvolacieho konania) umožnil žalovanému doplniť (upresniť) jeho námietku zo dňa 1.6.2019, na čo však žalovaný nijako nereagoval.
22. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) a g) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené): Po preskúmaní vykonaného procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil, žeby tieto odvolacie dôvody skutočne existovali a to z dôvodov uvedených v nasledovný odsekoch 22 až 23.
23. Žalovaný v súvislosti s nevykonaním navrhovaných dôkazov namieta nevykonanie dôkazu, ktorým mal byť výsluch svedkyne A. C. D.. K okolnostiam nevykonania tohto dôkazu odvolací súd poukazuje na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich odsekoch 13 a 14, z ktorých je zrejmé, že vykonanie tohto dôkazu zmaril svojou nečinnosťou práve žalovaný. S ohľadom na obsah zisteného skutkového stavu veci (nesporné neuzavretie Dodatku č.6 k Zmluve o NFP, t.j. nepredĺženie termínu ukončenia realizácie projektu) je potrebné uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nevykonaní tohto dôkazu bolo správne a to aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania (Čl. 17 CSP).
24. Z obsahu odvolania nie je celkom dobre zrejmé aké konkrétne ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, mal žalovaný na mysli. Pokiaľ mali byť týmito prostriedkami v rámci odvolania predložené listinné dôkazy o iných obdobných zmluvných vzťahoch, kde podľa žalovaného došlo k predĺženiu termínov na realizáciu projektov (Prehľad zmlúv s dodatkami aj po roku 2015, Zoznam zmluvne viazaných projektov, Dodatky k zmluvám 2x), tak tieto dôkazy nič nemenia na skutkovom stave prejednávanej veci a navyše ich mohol žalovaný predložiť aj počas konania pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil, preto tieto dôkazy podľa znenia § 366 CSP dokonca ani nie je možné v odvolacom konaní akceptovať.
25. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne ako aj pri ostatných odvolacích dôvodov žalovaného zistil, že ani tieto odvolacie dôvody v danej veci nie sú dané. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania a rozhodovania totiž správne zistil skutkový stav veci a na tento skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 25 až 37.
26. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil sporné a nesporné skutočnosti predmetného zmluvného vzťahu. Konkrétne súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania správne uzavrel, že medzi stranami sporu v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol obchodnoprávny vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (tzv. nepomenovaná zmluva) a na okolnosti jej ukončenia
správne aplikoval ustanovenia §§ 344, 345, 346 a 349 Obchodného zákonníka ako aj príslušné zmluvné dojednania o podstatnom porušení zmluvy a možnosti odstúpenia od zmluvy.
27. Podstatným pre rozhodnutie vo veci samej bolo zistenie, či žalobca svojim Listom zo dňa 17. júna 2016 od zmluvy uzavretej so žalovaným odstúpil platne alebo nie. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že toto žalobcovo odstúpenie od zmluvy je platné (z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zastavením prác na projekte) a na základe tejto skutočnosti vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vrátenie plnenia poskytnutého podľa takto zaniknutej zmluvy. Žalobcova obrana spočívajúca v jeho tvrdení, že odstúpenie od zmluvy je neplatné bola neúspešná z nižšie uvedených dôvodov:
28. Medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že časový rámec realizácie projektu bol dohodnutý Dodatkom č. 5 ku dňu 30.6.2015. Tiež je nesporné to, že: 1, realizácia tohto projektu nebola (a doposiaľ nie je) v dohodnutom čase ukončená a 2, nebol uzavretý Dodatok č. 6 (ani žiadny iný), ktorým by došlo k zmene dohodnutého termínu ukončenia projektu. Skutočnosť, že strany sporu rokovali o uzavretí Dodatku č.6, ktorým by sa dohodlo o predĺžení termínu realizácie projektu je zrejmá, avšak s ohľadom na fakt, že k jeho uzavretiu nedošlo, toto nemá žiadny právny význam a ani vplyv na vznik omeškania žalovaného s ukončením projektu, respektíve na omeškanie s plnením iných povinností podľa zmluvy.
29. Podľa § 344 Obchodného zákonníka: „Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.“ Ďalej podľa § 345 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka: „(1) Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. (3) Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.“
30. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.“
31. Žalovaný svoju obranu v zásade postavil na tvrdení, že žalobca s ohľadom na zmluvne dohodnutý termín skončenia projektu (6/2015 podľa Dodatku č. 5) o podstatnom porušení zmluvy žalovaným mal vedomosť podstatne skôr ako došlo k odstúpeniu a preto mohol od zmluvy odstúpiť iba spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie od zmluvy, t.j. až po poskytnutí dodatočnej lehoty na splnenie záväzku, čo sa nestalo a preto je žalobcovo odstúpenie od zmluvy až jeho Listom zo dňa 17.6.2016 (takmer rok po uplynutí objektívne danej časovej lehoty na skončenie projektu) neplatné.
32. V súvislosti s touto obranou žalovaného (viď predchádzajúci odsek) ako aj s ohľadom na znenie vyššie citovaného § 344 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka bolo potrebné uzavrieť, kedy sa žalobca o podstatnom porušení od zmluvy dozvedel a či následne od zmluvy odstúpil bez zbytočného odkladu, pretože pokiaľ by to nebolo bez zbytočného odkladu, tak potom by bola opodstatnená argumentácia žalovaného o neplatnosti odstúpenia od zmluvy pre neposkytnutie dodatočnej lehoty na plnenie (postup pre odstúpenie od zmluvy ako pri nepodstatnom porušení zmluvy).
33. Aby bolo možné stanoviť, či žalobca odstúpil od zmluvy včas, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že žalobca svoje odstúpenie odôvodnil 3 dôvodmi a to konkrétne: 1, porušenie článku 9 (chybne uvedené čl. 2) ods. 2.4 písm. e) VZP tým, že prijímateľ (žalovaný) zastavil realizáciu aktivít projektu z dôvodu na strane prijímateľa a toto zastavenie realizácie projektu nespadá pod dôvody uvedené v článku 8 VZP; 2, porušenia čl. 2 ods. 2.4 zmluvy o poskytnutí NFP tým, že aktivity projektu neboli realizované včas nakoľko časový rámec realizácie aktivít projektu bol dohodnutý dodatkom č. 5 zo dňa 13.5.2015 ku dňu 30.6.2015 a 3, porušenia povinnosti uloženej v čl. 4 ods. 4 VZP tým, že nepodal záverečnú monitorovaciu správu v lehote do 15.11.2015. Dôvody odstúpenia od zmluvy dostatočne vyplývajú z obsahu odstúpenia, t.j. Listu žalobcu zo dňa 17.6.2016 (č.l. 171).
34. K dôvodom žalobcovho odstúpenia od zmluvy nezrealizovanie projektu včas a nepredloženie záverečnej monitorovacej správy včas (dôvody 2 a 3 uvedené v odseku 32) je potrebné dať žalovanému za pravdu, že tieto 2 konkrétne dôvody pre odstúpenie neboli u žalovaného uplatnené včas, pretože žalobca o ich existencii musel mať dostatočnú vedomosť najneskôr ku dňu 15.11.2015, t.j. k márnemu uplynutiu lehoty na podanie záverečnej monitorovacej správy. Pokiaľ by žalobca vo svojom odstúpení od zmluvy dňa 17.6.2016 uplatnil iba tieto dôvody pre odstúpenie, tak by toto odstúpenie od zmluvy bolo skutočne neplatné, pretože pre tieto dôvody už bolo možné od zmluvy odstúpiť iba postupom ako pre nepodstatné porušenie od zmluvy (až po márnom uplynutí dodatočne stanovenej lehoty na plnenie).
35. Zásadne iná je však situácia ohľadom včasnosti odstúpenia od zmluvy pri podstatnom porušení zmluvy podľa článku 9 ods. 2.4 písm. e) VZP, pretože žalovaný zastavil realizáciu aktivít projektu z dôvodu na jeho strane. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa o existencii tohto podstatného porušenia zmluvy dozvedel až pri vykonaní kontroly na mieste samom v dňoch 8.6.2016 až 9.6.2016. Táto skutočnosť v zásade nebola sporná a dostatočne ju potvrdila aj svedecká výpoveď A. C. G. (zamestnanec žalovaného, ktorý mal predmetný vzťah na starosti) na pojednávaní dňa 5.10.2020, kde svedok jednoznačne uviedol, že žalobcu o pozastavení realizácie prác neinformovali. Vychádzajúc z tejto skutočnosti je potrebné uzavrieť, že pokiaľ žalobca svojim listom zo dňa 17.6.2016 (t.j. iba 8 kalendárnych dní po zistení podstatného porušenia zmluvy) od zmluvy odstúpil, tak to urobil bezodkladne, t.j. včas.
36. V súvislosti s odstúpením odvolací súd poznamenáva, že z obsahu ustanovenia § 344 ods. 1 Obchodného zákonníka je pre možnosť odstúpenia od zmluvy z časového pohľadu podstatný čas, kedy sa žalobca o existencii podstatného porušenia dozvedel a nie čas, kedy k tomuto porušeniu došlo. K tomuto odvolací súd navyše dodáva, že takto je to upravené aj v Zmluve o NFP, konkrétne v bode 2.7 článku 9 VZP. Z vyššie uvedeného vyplýva, že s ohľadom na existenciu podstatného porušenia zmluvy (pozastavenie prác) a bezodkladné odstúpenie od zmluvy je žalobcovo odstúpenie od zmluvy platné. Odstúpenie od zmluvy pre zvyšné 2 dôvody je čiastočne neplatné, to však s ohľadom na znenie § 41 Občianskeho zákonníka, nič nemení na platnosti odstúpenia pre zastavenie prác, pretože pre odstúpenie nebolo nutné súčasné naplnenie všetkých žalobcom deklarovaných dôvodov.
37. K námietkam žalovaného ohľadom kontrolnej činnosti žalobcu v súvislosti so stanoviskom odvolacieho súdu v jeho skoršom uznesení zo dňa 30. marca 2020 odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa s týmto stanoviskom dostatočne vyporiadal v odôvodnení svojho rozsudku v jeho odsekoch 80 až 86. Súd prvej inštancie v tomto smere správne poukázal na charakter vzťahu ako súkromnoprávny vzťah s verejnoprávnym prvkom, ktorý ako taký skutočne podlieha zvýšenej kontrole, pričom táto skutočnosť je náležite zohľadnená v Čl. 12 VZP (súčasť Zmluvy o NFP), ktorá bližšie upravuje spôsob vykonávania kontroly, ale aj jej časové hľadisko do 31. augusta 2020 (bod 5. Čl. 12). Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že pre platnosť odstúpenia od zmluvy nie je podstatné ako sa žalobca o porušení zmluvy dozvedel (kontrolou prípadne akýmkoľvek iným spôsobom), ale to, že k porušeniu zmluvy skutočne došlo.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca odstúpením od zmluvy neporušil svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému. Preto je záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaným uplatnený nárok na nahradenie škody (vzájomná žaloba žalovaného na zaplatenie 816.916,17 eur) je neoprávnený a to z dôvodu, že vo veci náhrady škody nie sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka a to konkrétne protiprávny úkon žalobcu (resp. porušenie jeho povinnosti) a logicky musí chýbať aj s tým spojená príčinná súvislosť medzi neexistujúcim protiprávnym úkonom a vznikom škody.
39. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov (neexistencia odvolacích dôvodov) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného a tiež aj výrok o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 posledná veta CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).