Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-109-2020.pdf
PDF · 96.36 KB
Case nature
Subarea
22Ek/109/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko R. XXX/XX, XXX XX H. M., v právnom zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181 proti povinnému: S. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko R. XXX/XX, XXX XX H. M. o vymoženie zameškaného výživného vo výške 667,72 Eur, bežného výživného vo výške 80 Eur od 01.01.2020 a trov exekúcie, vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Martišíka pod sp. zn. 107EX 63/20 o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti bežného výživného podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov zastavuje.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti zameškaného výživného zamieta.
III. Súd zaväzuje na náhradu trov exekúcie oprávnenej povinného.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.01.2020 domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 667,72 Eur a bežného výživného vo výške 80 Eur od 01.01.2020, a to na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17Pc/4/2019 o určení výživného na manželku zo dňa 29.10.2019, vykonateľného v časti bežného výživného dňa 28.11.2019 a v časti zročného výživného dňa 16.01.2020, pričom manželstvo oprávnenej a povinného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/43/2019 zo dňa 04.12.2019, vykonateľným dňa 21.01.2020.
2. Poverením zo dňa 07.02.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 107EX 63/20. Súdny exekútor postúpil dňa 07.03.2020 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.02.2020, ktorý bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok").
3. Povinný v návrhu na zastavenie uvádza, že exekúciu považuje za zmätočnú a nedôvodnú. Podľa jeho názoru v čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie neexistovala pohľadávka vymáhaná oprávnenou, preto exekúcia nemala byť vôbec začatá. Povinný tvrdí, že mal určený rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 80 Eur mesačne, ktoré bol povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 18.02.2019, v tejto časti rozudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2019 a vykonateľnosť dňa 28.11.2019. V decembri 2019 mal teda uhradiť prvú platbu riadneho výživného vo výške 80 Eur, čo malo byť považované za výživné na mesiac január 2020. Z výpisov z účtov, ktoré povinný prikladá, vyplýva, že dňa 09.12.2019 uhradil sumu 164 Eur, hoci ako bežné výživné manželky mal uhradiť len sumu 80
Eur. Povinný tvrdí, že bežné výživné tým uhradil nad rámec. Zročné výživné za čas od 18.02.2019 do 31.10.2019 vo výške 671,68 Eur bol povinný platiť v splátkach po 83,96 Eur, splatných 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V tomto výroku nadobudol rozsudok vykonateľnosť dňa 16.01.2020, z čoho vyplýva, že prvú splátku zročného výživného mal povinný uhradiť v mesiaci január, čo aj spravil. Povinný prikladá rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/43/2019 zo dňa 04.12.2019, z ktorého je zrejmé, že manželstvo povinného a oprávnenej bolo rozvedené a vo výroku o rozvode manželstva nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 21.01.2020. Z vyššieuvedených skutočností podľa názoru povinného vyplýva, že celkovo má povinný uhradiť na výživné manželky za obdobie od 18.02.2019 do 31.10.2019 sumu vo výške 671,68 Eur, za november 2019 sumu 80 Eur, za december 2019 sumu 80 Eur a za obdobie do 21. januára sumu 54 Eur, t. j. celkom 885,68 Eur. Z výpisov z účtu vyplýva, že povinný má uhradené výživné dňa 09.12.2019 v sume 164 Eur, dňa 14.01.2020 v sume 91,70 Eur a dňa 06.02.2020 v sume 84 Eur, t. j. uhradil celkom 339,70 Eur. Z uvedeného podľa názoru povinného vyplýva, že jeho dlh na výživnom aktuálne činí čiastku 545,98 Eur, pričom bežné výživné už od 21.01.2020 nie je aktuálne. Povinný žiada zastavenie exekúcie, nakoľko ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal žiaden dlh, súčasne požaduje, aby trovy exekúcie znášala oprávnená, nakoľko táto je nedôvodná.
4. Oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu exekútora vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že výrok súdneho rozhodnutia znel nasledovne: „I. Súd určuje rozsah vyživovacej povinnosti Patrika Ševčeka k navrhovateľke tak, že je povinný navrhovateľke platiť výživné vo výške 80 eur mesačne a to do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 18.02.2019. II. Zročné výživné za čas od 18.02.2019 do 31.10.2019 v sume 671,68 eur súd p o v o ľ u j e povinnému splácať v ôsmich splátkach vo výške 83,96 eur splatných 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého plnenia." Z formulácie predmetného rozsudku podľa názoru oprávnenej jasne vyplýva úmysel a cieľ súdu na zročné výživné kontinuálne nadviazať bežné výživné tak, aby oprávnená mala nárok neprerušene na výživné odo dňa podania návrhu, až do zániku vyživovacej povinnosti. Zo samotnej logiky veci je zrejmé, že na plnenie bežného výživného ako také, nemá žiadny vplyv právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, nakoľko by takýmto ponímaním bola oprávnená ukrátená o výživné za mesiace november 2019, i december 2019. Naviac, samotná splatnosť bežného výživného vo výroku I. rozsudku nie je viazaná na právoplatnosť alebo vykonateľnosť rozhodnutia. V neposlednom rade oprávnená zdôrazňuje osobitný právny režim týkajúci sa rozsudkov o výživnom, a síce predbežnú vykonateľnosť v zmysle ust. § 44 Zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku. Ak súd rozhoduje o výživnom zročnom v budúcnosti, určí zároveň posledný deň splatnosti, do ktorého je vždy v mesiaci potrebné výživné zaplatiť. Výživné sa poskytuje vopred. Jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiaduce, aby oprávnený úveroval povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci jeho platbu kompenzoval. Deň splatnosti výživného by mal byť v danom mesiaci čo najskorší tak, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť. Podľa právneho názoru oprávnenej je zmyslom zákonnej úpravy výživného platiť výživné v pravidelných opakujúcich sa sumách k 15. dňu daného mesiaca. Znamená to, že napríklad výživné za november 2019 mal povinný uhradiť do 15.11.2019. V tejto súvislosti oprávnená poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 15Co/604/2014, zo dňa 11.03.2015, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 15 CoE/99/2012 zo dňa 18.07.2012, ako i komentár k zákonu o rodine, 1 vydanie 2011. Oprávnená uvádza tvrdenie, že povinný mal plniť výživné nasledovne: bežné výživné za mesiac november 2019 vo výške 80 € splatné 15.11.2019, za mesiac december 2019 vo výške 80 € splatné 15.12.2019 a za mesiac január 2020 vo výške 80 € splatné 15.01.2020. Zročné výživné - 1. splátka vo výške 83,96 € splatná 15.01.2020. Platby povinného však boli nasledovné: dňa 10.12.2019 suma vo výške 164 € (poznámka „výživné Eva December"), ktorú si oprávnená započítala nasledovne: bežné výživné za mesiac november 2019 vo výške 80 € (spl. 15.11.2019), bežné výživné za mesiac december 2019 vo výške 80 € (spl. 15.12.2019), časť bežného výživného za mesiac január 2020 vo výške 4 € z celkovej sumy 54 € (spl. 15.01.2020). Dňa 15.01.2020 suma vo výške 91,70 € (poznámka „výživné Eva Január"), ktorú si Oprávnená započítala nasledovne: zostatková časť bežného výživného za mesiac január 2020 vo výške 50 € z celkovej sumy 54 € (spl. 15.01.2020), časť 1. splátky zročného výživného vo výške 41,70 € z celkovej sumy 83,96 € (spl. 15.01.2020). Z uvedeného podľa názoru oprávnenej vyplýva, že v čase podania návrhu bol povinný v omeškaní so zročným výživným, v dôsledku čoho stratil výhodu splátok a zročné výživné v zostatkovej výške 629,98 Eur sa stalo splatným ku dňu 16.01.2020. Po
podaní návrhu (dňa 07.02.2020) povinný uhradil oprávnenej ešte sumu 84 Eur, ktorú si oprávnená započítala nasledovne: časť zvyšného zročného výživného vo výške 84 € z celkovej sumy 629,98 € (spl. 16.01.2020). Na základe uvedeného dlh povinného k dnešnému dňu predstavuje sumu 545,98 Eur, čo v návrhu sám povinný potvrdzuje, takže ide o nesporné tvrdenie. Povinný si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil v lehote splatnosti určenej exekučným titulom, v dôsledku čoho sa exekučné konanie začalo dôvodne a zákonne. Na základe uvedeného oprávnená nesúhlasí so zastavením exekúcie a žiada priznanie náhrady trov v súvislosti so zastupovaním v exekučnom konaní.
5. Podľa § 61 odseku 1 exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2) d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods.2 povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods.5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61o Exekučného poriadku odseku 1 ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Podľa odseku 2 súčasťou upovedomenia o ukončení exekúcie je konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom exekútor uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného a výšku vymožených trov exekútora. Podľa odseku 3 upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.
9. Podľa § 61l odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
11. „Nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku zaviedla v § 232... legálnu definíciu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pričom za vykonateľnosť považuje vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je v zásade vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Výnimkou je rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti rozsudku podľa § 233 CSP..., iný časový okamih vykonateľnosti však môže stanoviť nielen súd, ale môže byť upravený aj zákonom. O takýto prípad ide v § 44 CMP (Civilný mimosporový poriadok), kde je zákonom ustanovené, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov bola zavedená s prihliadnutím na funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. V prípade odsudzujúcich rozsudkov na plnenie výživného ide pritom o predbežnú vykonateľnosť priamo zo zákona, v dôsledku čoho je rozsudok v týchto prípadoch predbežne
vykonateľný, i keď to prípadne súd v rozsudku nevysloví.(z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. 386/2018-11 zo dňa 20.06.2018)
12. V danej veci súd zistil, že exekučné konanie začalo dňom 20.01.2020, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Samotná exekúcia sa začala dňom 07.02.2020, kedy bolo poverenie s prílohami doručené exekútorovi. Podľa I. výroku exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17Pc/4/2019 bol povinný zaviazaný platiť manželke výživné vo výške 80 Eur mesačne a to do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 18.02.2019. Podľa II. výroku predmetného rozsudku zročné výživné v výške 671,68 Eur za obdobie od 18.02.2019 do 31.10.2019 bol povinný zaviazaný platiť v ôsmich splátkach po 83,96 Eur splatných 15. dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (január 2020), s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Platenie výživného „do 15. dňa v mesiaci vopred" znamená zabezpečenie prostriedkov na živobytie oprávnenému už v danom mesiaci na celý mesiac dopredu, preto deň splatnosti výživného by mal byť v danom mesiaci čo najskorší, tak aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť. Nakoľko výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, keďže Okresný súd Trenčín rozhodoval dňa 29. 10. 2019, správne stanovil zameškané výživné ku dňu posledného dňa predchádzajúceho mesiaca, t. j. ku dňu 31. 10. 2019, nakoľko výživné za mesiac november 2019 v čase rozhodovania ešte nebolo splatné.
13. Exekučný súd dospel k názoru, že povinný si nesprávne vysvetlil vykonateľnosť I. výroku rozsudku v časti určenia bežného výživného. Súd má za preukázané, že povinný uhradil prvú splátku vo výške 164 Eur dňa 10.12.2019, avšak povinný sa mylne domnieval, že tento deň uhradil bežné výživné nad rámec. Splátka výživného za mesiac november 2019 bola splatná najneskôr 15. novembra 2019. V zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku, zo zákona /ex lege/ sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, t. j. dňom doručenia (právoplatnosti) rozsudku o výživnom. Tento deň pripadol podľa doložky právoplatnosti predmetného rozsudku na dátum 14.12.2019. Z uvedeného vyplýva, že do dňa 15.12.2019 bol povinný zaviazaný uhradiť platbu výživného v sume 80 Eur za mesiac november 2019 ako aj za december 2019 (splatnosť najneskôr 15.12.2019), t. j. reálne v súhrnej sume 160 Eur. Sumu 164 Eur zaplatenú dňa 10.12.2019 si oprávnená správne započítala na splátky bežného výživného za mesiace november aj december 2019. V dôsledku uvedeného suma uhradená povinným dňa 15.01.2020 vo výške 91,70 Eur nepostačovala aj na splatenie prvej splátky zročného výživného, ale mala byť o 42,26 Eur vyššia (83,96 - 41,70 Eur), nakoľko súčasne bolo potrebné uhradiť alikvotné bežné výživné za mesiac január (do 21. dňa, kedy bolo manželstvo právoplatne rozvedené) vo výške 50 Eur (po započítaní sumy 4 Eur z prvej splátky dňa 10.12.2019) ako aj prvú splátku zročného výživného vo výške 83,96 Eur. Táto situácia trvala aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (deň 20.01.2020), kedy bol povinný stále v omeškaní s úhradou kompletnej splátky zročného výživného o 42,26 Eur, čo malo za následok splatnosť celého dlhu na zročnom výživnom, t. j. splatnosť sumy vo výške 629,98 Eur (7 x 83,96 Eur + 42,26 Eur). Na základe vyššiuvedeného možno konštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v časti zameškaného výživného dôvodne, avšak v časti bežného výživného nebol podaný dôvodne, hoci aj povinný nemal úmysel platiť bežné výživné v čase, kedy tak bol povinný v súlade s exkučným titulom urobiť.
14. Súd má z listinných dôkazov týkajúcich sa úhrady výživného za preukázané tvrdenie povinného, že k úhrade sumy povinným vo výške 84 Eur došlo dňa 06.02.2020, t. j. v časovom období po doručení návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie pohľadávky pred začatím exekučného konania. V danom prípade povinný uhradil dňa 06.02.2020, t. j. počas exekučného konania sumu 84 Eur, pričom je samozrejmé, že súdny exekútor bude v ďalšom priebehu exekúcie vymáhať zvyšnú sumu zročného výživného vo výške 545,98 Eur (629,98 Eur - 84 Eur), táto suma bude základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora. Na dlžnej sume vo výške 545,98 Eur sa oprávnená aj povinný zhodujú, avšak povinný bol poľa názoru súdu s platbou bežného výživného v čase návrhu na vykonanie exekúcie preukázateľne v omeškaní, čím sa stal splatným celý dlh na zročnom výživnom.
15. Procesnú situáciu splnenia pohľadávky, t. j. vymáhaného nároku predpokladá ustanovenie Exekučného poriadku § 61o, ktoré pojednáva o ukončení exekúcie iným spôsobom ako zastavením exekúcie. V danej situácii ukončuje exekúciu súdny exekútor vydaním upovedomenia o ukončení exekúcie, avšak len za splnenia predpokladu vymoženia pohľadávky oprávneného, vymoženia trov oprávneného ako aj vymoženia trov súdneho exekútora. V danom prípade má súd za preukázanú úhradu splátok bežného výživného oprávnenej ku dňu 10.12.2019, t. j. pred začatím exekučného konania, preto exekúciu v časti bežného výživného podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
16. Exekučný súd má za preukázanú úhradu zmeškanej splátky zročného výživného vo výške 84 Eur dňa 06.02.2020, t. j. v období po začatí exekučného konania. Trovy oprávnenej a trovy súdneho exekútora doposiaľ uhradené neboli. V prípade, že povinný uhradí zvyšnú časť zameškaného výživného, trovy oprávnenej ako aj trovy súdneho exekútora, exekútor v súlade s § 61o Exekučného poriadku exekúciu ukončí.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v časti zameškaného výživného nie je preukázaná existencia žiadnej z okolností, ktoré by podľa § 61k písm. a/ Exekučného poriadku spôsobili zánik vymáhaného nároku pred začatím exekučného konania, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v časti zameškaného výživného zamietol.
18.Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
19. Podľa § 199c Exekučného poriadku odseku prvého, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
20.Podľa § 199c Exekučného poriadku odseku druhého, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. Podľa odseku tretieho, za zaplatenie trov exekútora oprávneným v rozsahu odmeny a paušálnych výdavkov ručia spoločne a nerozdielne tí, ktorí boli oprávnenými od začatia exekúcie. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení sa použijú rovnako. Ak tieto osoby na výzvu exekútora svoju povinnosť dobrovoľne nesplnia, možno nárok voči nim uplatniť na ich všeobecnom súde žalobou.
21. Podľa § 199c Exekučného poriadku odseku štvrtého, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
22. Ustanovenie § 199c ods. 4 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov uhrádza povinný. Z tejto zásady v zmysle § 199c existujú výnimky, ktoré upravujú odseky 1, 2 a 3. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
23. V tomto exekučnom konaní však uvedený prípad nenastal, nakoľko pod „zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť porušenie procesných predpisov
zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
24. Pokiaľ oprávnená podala dôvodne návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie v časti bežného výživného v dôsledku omeškania povinného s platbou zročného výživného. Z tohto dôvodu zaviazal súd na úhradu trov exekúcie povinného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.