Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_3To-33-2020.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/33/2020
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jozefa Ryanta, na neverejnom zasadnutí dňa 25. marca 2020 v trestnej veci obžalovaného S. V., stíhaného pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04. 12. 2019, sp. zn. 10T/65/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04. 12. 2019 sp. zn. 10T/65/2019 bol obžalovaný S. V. uznaný za vinného z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 23. 08. 2017 na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave a Okresnému súdu Lučenec zaslal písomné podanie zo dňa 18. 08. 2017, v ktorom uviedol, že sudca Okresného súdu Lučenec vo veci sp. zn. 8C/205/2016 a ďalšie I.. I. E. mal účastníkov konania prebiehajúcom na súde hrubo osočovať, podávať na nich trestné oznámenia, pričom trestné oznámenia mal označovať ako dôvody na svoje vylúčenie a samotným podaním trestných oznámení mal prisudzovať vinu účastníkom konania a takto mal poškodzovať ich dobré meno na Okresnom súde Lučenec, týmto konaním mal vytvárať dojem, že trestné oznámenia boli dôvodné, uvedeným spôsobom malo dôjsť k šíreniu nepravdivých údajov a to verejným spôsobom, čím sa mal sudca dopúšťať rôznorodej trestnej činnosti, súčasne z podania S. V. vyplynulo, že sudca I.. I. E. mal uvádzať podanie trestného oznámenia ako rozhodnú skutočnosť o nejasnej veci, čím neuvádza samotnú skutočnosť len ju hodnotí, pričom má ísť o jeho chorobnú projekciu, ďalej sudca mal tiež uvádzať ako rozhodné, samotné podanie trestného oznámenia bez ohľadu na preukázanú skutočnosť a výsledok v rozhodnutí o trestnom oznámení, čo má byť zjavným nezmyslom a preto obžalovaný S. V. poukázal na to, že sudca zrejme nemá právnické vzdelanie a teda sa preukazuje neplatnými dokladmi o vzdelaní, prípadne ďalšie školy a kurzy nasledovného vzdelania sú nehodnotné a neplatné na výkon jeho funkcie sudcu, prípadne došlo k strate jeho psychickej spôsobilosti, nakoľko podľa názoru obžalovaného S. V. má sudca zjavne trpieť G. - E., prípadne jej kombináciou s inou skoršou indikovanou poruchou, nakoľko trestnému oznámeniu pripisoval väčší význam ako rozhodnutiu o skutočnosti samej, prípadne túto G. predstiera, keďže mal skutočnosť a výsledok obchádzať z nejasného dôvodu, čím podľa tvrdenia obžalovaného S. V., sudca I.. I. E., nespĺňa nezávislosť a je potrebné ho odvolať ako nespĺňajúceho právne predpoklady. Za to mu bol uložený podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou 1 (jedného) roka. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie obžalovaný S. V.. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, nakoľko on sa žiadneho trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu nedopustil. V rozsiahlom, takmer
dvanásť stranovom odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa porušil zákon, keďže hlavné pojednávanie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného S. V. ako proti ušlému, pričom na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý poškodený I.. I. E., a tak dokazovanie bolo vykonané výlučne čítaním dôkazov z prípravného konania. Poukázal aj na vyhlásenie samotného obžalovaného ešte z prípravného konania zo dňa 10. 06. 2018, v ktorom okrem iného uviedol, že bol poučený v zmysle § 208 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého má právo, aby mu bolo umožnené preštudovanie vyšetrovacieho spisu, pričom tohto práva sa nevzdáva. Po zákonných poučeniach využil svoje právo a v tom období sa odmietol vyjadriť, pretože si chce najskôr podrobne naštudovať spisový materiál a jeho vlastné podklady. Dodal, že z ničoho nevyplýva, že by jeho vyjadrenia uvedené v liste boli spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu vážnu ujmu, pretože podanie adresoval Okresnému súdu Lučenec a Generálnej prokuratúre SR, čiže nešlo o otvorený list, s obsahom ktorého sa môže oboznámiť ktokoľvek. Z tohto dôvodu by sa táto časť opísaného konania nemala nachádzať už ani v uznesení o vznesení obvinenia, nie to ešte v podanej obžalobe. V ďalšom poukázal na predchádzajúce rozhodnutia poškodeného I.. I. E. a prezentoval presvedčenie, že z jeho strany išlo o vyslovenie subjektívneho názoru na postup I.. I. E. v súvislosti s predchádzajúcimi konaniami, a teda nie je možné vylúčiť to, že takýmto spôsobom prejavil len svoju nespokojnosť, nesúhlas s konaním poškodeného, poprípade že len takto vyjadril svoj laický názor na znalosti poškodeného, nakoľko poškodený preukázateľne podal na neho trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ako sudca, avšak následne bol skutok orgánmi činnými v trestnom konaní vyhodnotený tak, že tento nie je trestným činom. Preto jeho vyjadrenia nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nakoľko nie sú spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, podnikaní, resp. narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Vo vzťahu k svedkovi - poškodenému ďalej poznamenal, že na hlavné pojednávanie sa uvedený svedok nedostavil, a to ani napriek tomu, že podľa zápisnice o výsluchu zo dňa 27. 02. 2018 v tomto trestnom konaní nevystupuje len ako poškodený, ale v procesnom postavení svedka - poškodeného so všetkými právami a povinnosťami prislúchajúcimi tomuto procesnému postaveniu, pričom poškodený bol v prípravnom konaní vypočutý iba jedenkrát, a to štyri mesiace pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, pričom následne k jeho opätovnému výsluchu za účasti jeho už nedošlo. Z týchto dôvodov nebolo možné, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poškodenému klásť otázky týkajúce sa či už samotného skutku ako takého, ani otázky týkajúce sa konaním obžalovaného spôsobených následkov, ako ani otázky týkajúce sa spôsobilosti obžalovaným uvedených tvrdením značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov. Keďže k takémuto výsluchu nedošlo z dôvodu jeho neprítomnosti, pričom jeho neprítomnosť nenamietal ani obžalobou zastupujúci prokurátor, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania a táto zápisnica zo dňa 27. 02. 2018 sa stala jediným dôkazom, na ktorý je možné v tomto konaní prihliadať. Keďže uvedený poškodený nebol následne vypočutý, týmto konaním zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti, čo nebolo konvalidované ani zo strany prvostupňového súdu. Nakoľko ani písomné podanie obžalovaného zo dňa 18. 08. 2017, zaslaním ktorého sa mal podľa obžaloby a taktiež aj podľa súdu prvého stupňa dopustiť trestného činu nebolo na hlavnom pojednávaní prečítané, a to ani úryvok zhodujúci sa s výrokom obžaloby a nebol ani v hrubých obrysoch oboznámený jeho obsah, má za to, že tento dôkaz nebol na hlavnom pojednávaní vykonávaný, pričom z Trestného poriadku vyplýva, že listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní sa majú prečítať, čo v danom prípade uskutočnené nebolo. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Tr. zák. a vo veci rozhodol sám, a to spôsobom, že ho spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, že nie je daný dôvod pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného možno v plnej miere akceptovať. Odvolací súd v posudzovanej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. na neverejnom zasadnutí, pretože rozhodoval podľa § 321 ods. 1 Tr. por. a bolo zrejmé, že chybu nie je možné odstrániť na verejnom zasadnutí.
Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Podľa písm. b) predmetného ustanovenia odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, najmä preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nakoniec podľa písm. c) odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Krajský súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou je povinný objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Je preto potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného. Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania je prioritná aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam, ako dokázaná nevina. V súvislosti s námietkami obhajoby, uvedenými v písomnom vyhotovení odvolania odvolací súd zdôrazňuje, že tieto možno akceptovať, pretože súd prvého stupňa vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, a to najmä v týchto smeroch: V prvom rade je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa pochybil, keď na hlavnom pojednávaní neoboznámil listinný dôkaz jeho prečítaním zo dňa 23. 08. 2017, na základe ktorého bolo začaté a následne vznesené obvinenie obžalovanému S. V. pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., lebo ide o dôkaz kľúčový, bez existencie ktorého by k trestnému stíhaniu vôbec nedošlo. Ak sa súd prvého stupňa v rámci dokazovania uspokojil len s prečítanou výpoveďou poškodeného I.. I. E., ktorá bola vykonaná v podstate štyri mesiace pred tým, ako bolo obžalovanému doručené uznesenie o vznesení obvinenia, takto uskutočnený dôkaz bez naplnenia zásady zabezpečujúcej kontradiktórnosť konania nepostačuje na uznanie viny obžalovaného, a to ani v konaní proti ušlému, keď všetky jeho práva v zmysle § 359 Tr. por. prechádzajú na ustanoveného obhajcu, ktorý ma v mene obžalovaného právo klásť poškodenému otázky. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol. Súd prvého stupňa bude povinný nie len dokazovanie v danom smere doplniť, ale v dôvodoch rozhodnutia sa vysporiadať aj s obhajobou uvedenou v písomnom vyhotovení odvolania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu žiadny ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.