Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5PP-4-2020.pdf
PDF · 80.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5PP/4/2020
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, o návrhu odsúdenej C. Z. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí v Nitre konanom prostredníctvom videokonferenčného zariadenia dňa 26.03.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 66 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa žiadosť odsúdenej C. Z., O. XX.XX.XXXX X. U., Z. V. U. G. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody O. - N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
- vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu U. sp. zn. 1T/103/2017 zo dňa 12.03.2018, právoplatným dňa 12.03.2018, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,
- vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu U. sp. zn. 1T/103/2017 zo dňa 12.03.2018, právoplatným dňa 28.03.2018, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,
z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 24.01.2020 bola tunajšiemu súdu prostredníctvom obhajcu doručená žiadosť odsúdenej C. Z. (ďalej iba „odsúdená“) o jej podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré jej boli uložené na dva roky a osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia rozsudkom Okresného súdu U. sp. zn. 1T/103/2017 zo dňa 12.03.2018, právoplatným dňa 12.03.2018, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a na desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia rozsudkom Okresného súdu U. sp. zn. 1T/103/2017 zo dňa 12.03.2018, právoplatným dňa 28.03.2018, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, ktorú odôvodnila tým, že sa polepšila, že nemala žiadne disciplinárne tresty, ale bola jedenkrát disciplinárne odmenená a že jej šesť nezaopatrených detí ťažko znáša odlúčenie od nej.
Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2020 vykonal dokazovanie za splnenia zákonných podmienok, prečítaním a oboznámením na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a vykonal výsluch odsúdenej. Z hodnotiacej správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová (ďalej len ,,ÚVTOS Nitra - Chrenová“) zo dňa 24.02.2020 vyplynulo, že odsúdená bola dodaná z cudziny do ÚVV a ÚVTOS Bratislava, boli u nej viackrát zaznamenané nedostatky týkajúce sa nadväzovania nedovolených kontaktov s inými osobami, porušenia povinnosti dodržiavať zásady slušného správania sa s osobami, s ktorými prichádza do styku, v podobe verbálnych stretov so spoluodsúdenými ženami a nepovoleného obsahu odosielanej korešpondencie. Odsúdená však v súčasnosti patrí medzi pracovníčky s najlepšími
pracovnými výkonmi, na oddieli zodpovedá za čistotu a poriadok priestorov, kde je ubytovaná, jej prístup k povinnostiam je momentálne zodpovedný a spoľahlivý. Odsúdená bola jedenkrát disciplinárne odmenená dňa 20.01.2020 pochvalou za veľmi dobré pracovné výsledky. Ústav skonštatoval, že odsúdená čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúčal ju podmienečne prepustiť s dohľadom.
Z ostatých správ a pripojených spisov súd zistil, že odsúdená bola 16x súdne trestaná, z toho desaťkrát za trestné činy krádeží, dvakrát bola odsúdená cudzozemskými súdmi za krádeže, v súčasnosti vykonáva dva nepodmienečné tresty, ktoré jej boli uložené tiež za prečiny krádeže, jedenásťkrát jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, v troch prípadoch sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. Odsúdená má evidované tri priestupky proti majetku.
Odsúdená na verejnom zasadnutí prezentovala odhodlanie a snahu o polepšenie sa, uviedla, že by sa vrátila domov do trvalého bydliska G. a pracovala by v reštaurácii, kde jej druh vybavil prácu. Tiež uviedla, že všetky jej deti sú v detskom domove a zle to znášajú. Pripustila, že bola 13x trestaná za krádeže. Vysvetľovala, že kradla, lebo jej veľmi chýbali peniaze a druh bol vo výkone trestu. Naposledy riadne pracovala asi pred 5-timi rokmi. V konečnom návrhu žiadala od súdu šancu, aby dokázala, že vie žiť aj inak.
Zástupca ÚVTOS Nitra - Chrenová vysvetlil, že nedostatky odsúdenej sa riešili pohovorom oddielovým pedagógom a tieto sa následne u odsúdenej odstránili. V konečnom návrhu uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnym zmenám, navrhol odsúdenú podmienečne prepustiť a určiť jej skúšobnú dobu s dohľadom.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra v konečnom návrhu vyslovil názor, že o splnení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie u odsúdenej, možno mať oprávnené pochybnosti, čo vyplynulo z hodnotenia ústavu. Odsúdená bola na jednej strane jedenkrát disciplinárne odmenená, avšak boli zaznamenané aj nedostatky v jej správaní, ktoré aj keď nemali intenzitu disciplinárneho previnenia, treba ich brať do úvahy. Tiež podčiarkol, že u odsúdenej nemožno očakávať, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, pretože má 16 záznamov v registri trestov za totožnú, resp. obdobnú trestnú činnosť a riziko jej sociálneho zlyhania, je v strednom stupni. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti posúdil, že žiadosti odsúdenej nebolo namieste vyhovieť. Eventuálne navrhol, ak by súd vzhliadol dôvody na podmienečné prepustenie odsúdenej, určiť jej primeranú skúšobnú dobu a probačný dohľad nad jej správaním a uložiť primerané povinnosti a obmedzenia, ako napr. povinnosť zamestnať v skúšobnej dobe a preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.
Obhajca odsúdenej zhrnul, že odsúdená preukázala svojím správaním polepšenie, poukázal na potreby jej nezaopatrených detí a snahu, ktorú počas výkonu trestu prejavila v túžbe vrátiť sa domov. Vyjadril presvedčenie, že samotný počet odsúdení v minulosti nemôže byť u odsúdenej dôvodom, že sa tentoraz nepolepší definitívne.
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Na základe uvedených zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že odsúdená dňa 18.08.2019 splnila formálnu podmienku na jej podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vykonala jednu polovicu z postupne uložených trestov odňatia slobody, avšak nesplnila materiálne podmienky podmienečného prepustenia.
Súčasťou materiálnych podmienok pre rozhodovanie súdu o podmienečnom prepustení je preukázanie, že odsúdená plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázala polepšenie, za súčasného preukázania, že sa od odsúdenej môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že sa odsúdená po uplynutí zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Ide o zmierňovacie ustanovenie pre tých páchateľov, u ktorých doterajší výkon trestu nasvedčuje záveru o ich prevýchove a úspešnej resocializácii.
Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdenej, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z zhodnotenia páchateľkinho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdená, po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľkinej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jej nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdenej z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdenej a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.
Správanie odsúdenej vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdenej, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdená vo výkone trestu dosiahla taký stupeň nápravy, že sa už zbavila práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré ju viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jej rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu v podmienkach výkonu trestu bola páchateľka automaticky prepustená, tak ako tomu bolo v tomto prípade (podľa hodnotenia riaditeľky ústavu na výkon trestu odňatia slobody odsúdená má v súčasnosti v podmienkach výkonu trestu správanie už na požadovanej úrovni, dokonca bola aj jedenkrát disciplinárne odmenená, ale nebolo tomu tak vždy, u odsúdenej boli zaznamenané nedostatky v správaní a rešpektovaní pokynov, ktoré sa museli riešiť pohovorom), po odpykaní stanovenej doby, bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdená povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jej recidívy.
Súd vyhodnotil, že odsúdená nesplnila všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z materiálneho hľadiska, a to pre jej sklon k páchaniu tých istých trestných činov, pre vážne finančné problémy pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, preto tu pre spoločnosť existuje v prípade jej podmienečného prepustenia vysoké riziko recidívy (ide o osobu v minulosti 16x súdne trestanú!, 12x za krádeže, doteraz jej bolo uložených 11 nepodmienečných trestov!) a preto nemožno dôvodne očakávať, že odsúdená v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona. Treba pripustiť, že podľa odpisu registra trestov sa v troch prípadoch na odsúdenú hľadí akoby nebola odsúdená, resp. že sa osvedčila, čo však ale neznamenalo, že tieto trestné činy reálne nespáchala a teda, že osvedčením alebo zahladením sa anulovala jej trestnú činnosť, viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR č. 19/1971 a správy Najvyššieho súdu SSR č. Tpj 15/73. Súd uzavrel, že ani jeden z doterajších trestov, ani nepodmienečných, nemal u odsúdenej dostatočný preventívny a výchovný účinok. Odsúdenú možno hodnotiť ako špeciálnu recidivistku s bohatou kriminálnou minulosťou. Podľa názoru súdu z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mala odsúdená dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužila, mohla a mala vyvíjať aktivity k tomu, aby sa zamestnala a viac nekradla. Bolo tiež naivné sa domnievať, že práve výkon týchto nepodmienečných trestov už mal na odsúdenú konečne dostatočný výchovný vplyv a že už u nej došlo k polepšeniu; odsúdená mala dosť času si uvedomiť aké dôsledky majú jej protiprávne konania (prvýkrát bola odsúdená v roku 1999, prvý nepodmienečný trest jej bol uložený ešte v roku 2010), teda že ich konzekvenciou môže byť aj odlúčenie od detí v podobe ukladania jej nepodmienečných trestov. Na základe uvedených skutočností vznikla súdu dôvodná obava, či odsúdená po podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody bude práve teraz schopná sa zamestnať a nekradnúť. Podľa názoru súdu sa u odsúdenej vytvoril „návyk kradnutia“, odsúdená začala kradnúť vo svojich 18 rokoch (odpis registra trestov), doteraz nemala riadny príjem a bola dlhodobo nezamestnaná a má ukončené len základné vzdelanie (výpoveď odsúdenej). To, že v súčasnosti, počas výkonu trestu, odsúdená formálne deklaruje, že si po prepustení z výkonu trestu nájde zamestnanie a že sa polepšila je utopické a pre súd nebolo dostatočnou zárukou na jej podmienečné prepustenie.
Z vyššie rozvádzaného bolo na mieste u odsúdenej zachovať ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a žiadosť odsúdenej o jej podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom Okresného súdu Nitra, na Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva vzdal.