Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/197/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS Investment Česká republika, s.r.o., IČO: 01411641, so sídlom Novodvorská 994, 142 21 Praha, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, 841 05 Bratislava proti žalovanému: K. M., G.. XX.XX.XXXX, K. XX. G. XXXX/XX, XXX XX O. o zaplatenie 8.494,38 Kč s prísl. zo dňa 05.09.2019, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6256,79 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,00 % ročne z zo sumy 5000 CZK od 30.12.2017 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 47,32% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 18.09.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 8494,38 Kč od 30.12.2017 až do zaplatenia. Pohľadávka uplatňovaná žalobou bola žalobcom nadobudnutá postúpením od Československej obchodnej banky. 1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že ČSOB ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 24.08.2017 uzavreli zmluvu o úvere na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5000 CZK. Keďže tento úver nebol zo strany žalovaného splácaný riadne a včas, došlo k jeho zosplatneniu a následnému uplatneniu na súde.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, teda jeho vyjadrenie vo vzťahu k predmetu konania súdu známe nie je.

3. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa , pričom zo žalobcom predložených listín zistil nasledujúce: 3.1. Dňa 24.08.2007 žalovaný požiadal ČSOB o poskytnutie úverového produktu, a to konkrétne o povolené prečerpanie účtu. Dňa 24.08.2007 následne došlo aj k uzatvoreniu zmluvy O povolenom prečerpaní účtu do výšky úverového limitu 100000 Kč a dielčieho úverového limitu vo výške 5000 Kč. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 13,90% p.a.a a výška úrokov z omeškania v sadzbe 15,00% p.a. Sú časťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie účtu a Všeobecné obchodné podmienky ČSOB. ČSOB opakovane upozorňovala žalovaného na porušovanie podmienok zmluvy a následne listom zo dňa 07.12.2017 znížila limit povoleného prečerpania dňom 08.12.2007 na 0 Kč a ku dňu 29.12.2017 prehlásila úver za predčasne splatný.

3.2. Podľa bodu 24. upravujúceho dôsledky porušenia zmluvy pri prípadoch porušenia vrátane omeškania so splácaním môže ČSOB uplatniť nasledujúce práva: h) Prehlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v prehlásení (oznámení). 3.3. Žalobca zároveň súdu zaslal platobnú históriu, ktorej sa súd bude venovať nižšie. 3.4. Listom zo dňa 21.11.2019 súd žiadal, aby žalobca súdu okrem iného oznámil nasledujúce:

- akú sumu žalovaný skutočne čerpal a akú zaplatil,

- čo predstavuje v žalobe uvedené príslušenstvo a ako bolo vypočítané. Ak ide o poplatky mal uviesť z čoho vyplývajú + aké boli náklady na spoplatnený úkon + kedy boli poplatky splatné. 3.5. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.03.2020, v ktorom uviedol:

Dňa 24.08.2007 pôvodný veriteľ na základe žiadosti žalovaného poskytol žalovanému povolené prečerpania na bežnom účte s debetným rámcom vo výške 5.000,- CZK. Dňa 09.01.2019 bola na postupníka postúpená pohľadávka vyplývajúca z vyššie uvedenej Zmluvy v celkovej výške 8.494,38 CZK, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 5.000,- CZK, zmluvného úroku vo výške 1.256,79 CZK, poplatkov vo výške 1.800,- CZK a úroku z omeškania vo výške 437,59 CZK. Žalovaná suma vo výške 8.494,38 CZK • predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného debetné operácie • výber kartou + platba kartou vo výške 704.635,64 CZK - v platobnej histórii predstavujú rozdiely v položkách „JISTINA_ZUSTATEK“ • poplatky vo výške 1.800,- CZK - pozostávajú najmä poplatkov za kartovú operáciu a poplatkov za upomienky a v platobnej histórii predstavujú rozdiely v položkách „SANKCNI_POPLATKY_DLUZNE“ • debetný úrok vo výške 1.256,79 CZK - v platobnej histórii predstavujú rozdiely v položkách „OBCHODNI_UROK_DLUZNY“ • úrok je vypočítaný na mesačnom základe z výšky prečerpanej sumy • výška úrokovej sadzby v čase podpisu Zmluvy bola stanovená na 13,90 % p.a. • debetný úrok bol vyčíslený podľa nasledujúceho vzorca: výška prečerpanej sumy * (dohodnutá úroková sadzba) / 360 (počet dní v roku) * počet dní príslušného obdobia (odo dňa čerpania do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia) • debetný úrok z omeškania vo výške 437,59 CZK - v platobnej histórii predstavujú rozdiely v položkách „SANKCNI_UROK_DLUZNY“ • úrok je vo výpise z účtu vypočítaný na mesačnom základe z výšky prečerpanej sumy • výška sankčnej úrokovej sadzby je 15 % p.a. • debetný úrok z omeškania bol vyčíslený podľa nasledujúceho vzorca: výška prečerpanej sumy * sankčná úroková sadzba / 360 (počet dní v roku) * počet dní príslušného obdobia (odo dňa omeškania, do konca príslušného obdobia, resp. do postúpenia pohľadávky)

kreditné operácie

• úhrady vo výške 699.635,64 CZK - v platobnej histórii predstavujú rozdiely v položkách „JISTINA_ZUSTATEK“ Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 708.130,02 CZK. Súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 699.635,64 CZK. Žalovaná istina vo výške 8.494,38 CZK tak predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného. Žalovaná suma vo výške 8.494,38 CZK pozostáva z neuhradenej prečerpanej istiny vo výške 5.000,- CZK, zmluvného úroku vo výške 1.256,79 CZK, poplatkov vo výške 1.800,- CZK a úroku z omeškania vo výške 437,59 CZK.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

4. Uzavretím úverovej zmluvy v ČR a slovenským štátnym občianstvom dlžníka je vo veci daný medzinárodný prvok a preto sa súd najprv zaoberal otázkou použiteľného hmotného práva.

5. Podľa Dohovoru o zmluvnom práve pre zmluvné záväzky otvorenom na podpis v Ríme 19. júna 1980:

Čl. 1 ods.1 - Ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Čl.3 ods.1 - Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Čl. 4 - ods.1. - V rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. Čl. 4 ods.2. - S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň. 5.1. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluva sa skutočne, či už na základe dohodym ktorá je súčasťou bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok alebo priamo na základe Dohovoru spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Uvedené zároveň znamená rešpektovanie judikatúry českých súdov. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v prejednávanej veci použiť nemožno, keďže ustanovenia zákona o MPS sa aplikujú len v prípade, ak medzinárodná zmluva, ktorá je SR viazaná neustanovuje niečo iné. Dohovor má v rozsahu svojej pôsobnosti aplikačnú prednosť pred ZMPSaP.

6. Podľa § 1 zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľských úverov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 24.08.2007) tento zákon stanovuje niektoré podmienky zmluvy, ktorou sa dojednáva spotrebiteľský úver v súlade s právom Európskych spoločenstiev. Podľa § 2 písm.a) zákona č. 321/2001 Sb. spotrebiteľským úverom je poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť. Podľa § 2 písm.b) zákona č. 321/2001 Sb. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednaný. Podľa zákona č. 321/2001 Sb. veriteľom je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo združenie takýchto osôb. Podľa (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Podľa zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa č. 513/1991 Sb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,

sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (ods.1 ) a ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky (ods.2). Podľa ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Podľa časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.

7. Súd dospel k záveru, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola zo strany veriteľa ukončená pre porušovanie zmluvných záväzkov zo strany žalovaného. 7.1. Žalobou uplatnený nárok má súd za preukázaný v časti istiny - 5000 CZK a v časti zmluvných úrokov

- 1256,79 CZK.

8. Podľa Čl. 8 - Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa Čl. 11 ods.4 - Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa - V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 8.1. Z vyššie citovaných ustanovení vyplývajú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť návrhu. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada (pozri v spojení s ), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo napríklad auto, musí to preukázať (napr. predložením písomnej zmluvy, navrhnutím svedka, ktorý dosvedčí, že došlo k ústnej dohode medzi stranami). Ak žalovaný chce túto skutočnosť vyvrátiť, napr. tvrdením, že kúpna zmluva je neplatná, pretože žalobca ako predávajúci nebol na tento úkon spôsobilý, musí žalovaný toto svoje tvrdenie preukázať. Vtedy hovoríme o tzv. delení alebo presúvaní dôkazného bremena. Neplatí teda, že dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu. Môžeme tiež

povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“ () Pri týchto úvahách musia účastníci a súd urobiť analýzu právnych noriem, ktoré môžu dopadať na riešenú skutkovú situáciu. Súd musí následne zistiť, či sú splnené predpoklady hypotézy zvolenej právnej normy, ktorú navrhujú v konaní aplikovať. V civilnom sporovom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 9. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 437,59 CZK uvádzanej žalobcom raz ako úroky z omeškania a raz ako sankčný úrok dlžný, vypočítaný na mesačnom základe z výšky prečerpanej sumy. Tento úrok žalobca označuje aj ako debetný úrok z omeškania. Napriek výzve súdu však žalobca uvedený nárok nedefinoval nesporne a teda, či ide o úrok z omeškania alebo tzv. debetný úrok z nepovoleného prečerpania (vzhľadom na to, že v podaní zo dňa 21.03.2020 uvádza, že je vypočítaný z výšky prečerpanej /pozn. súdu - nie omeškanej/ sumy). Ak by aj išlo skutočne o úrok z omeškania jeho výška by bola nezákonná, keďže podľa Rc 83/2010: „Má-li smlouva o úvěru uzavřená mezi peněžním ústavem a fyzickou osobou charakter spotřebitelského úvěru podle zákona č. 321/2001 Sb., lze platně sjednat úrok z prodlení pouze do výše stanovené občanskoprávními předpisy.“ a žalobca súdu neposkytol dostatok podkladov na výpočet zákonného úroku z omeškania. 9.1. Vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania v Českej republike je nariadenie vlády č. 142/1994 Sb. v znení nariadenia č. 163/2005 Sb. Podľa ust. § 1 nariadenia č. 142/1994 Sb. výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentných bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá od výšky repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. Vychádzajúc z vyššie citovaného nariadenia potom sadzba úrokov z omeškania za čas za čas od 26.01.2009 do 30.06.2009 je vo výške 9,25% (repo sadzba 2,25% + 7%), za čas od 01.07.2009 do 31.12.2009 je vo výške 8,50% (repo sadzba 1,50% + 7%), za čas od 01.01.2010 do 30.06.2010 je vo výške 8,00% (repo sadzba 1,00% + 7%), za čas od 01.07.2010 do 31.12.2010 je vo výške 7,75% (repo sadzba 0,75% + 7%), za čas od 01.01.2011 do konca príslušného polroka je vo výške 7,75% a ďalej (ak omeškanie bude trvať) je vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom kalendárnom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 7 a repo sadzby vyhlásenej vo Vestníku Českej národnej banky vo výške platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka. 9.2. Z podaní žalobcu naviac ani nie je zrejmé odkedy bol úrok z omeškania počítaný a aká by teda bola jeho zákonná výška, pričom predložená platobná história je nezrozumiteľným zhlukom čísel a dátumov. 9.3. Súd teda priznal úroky z omeškania až od dátumu 30.12.2017 (deň nasledujúci po predčasnom zosplatnení úveru), pričom ich výška je daná Nařízením vlády č. 351/2013 Sb., ze dne 16. října 2013, kterou odošlo s účinností od 1. ledna 2014 ke změně stanovení úroků z prodlení, která zní: Výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů. Súd priznal úroky z omeškania vo výške 7,00% p.a. viazaný návrhom žalobcu. 10. Rovnako súd nepriznal uplatnené poplatky vo výške 1800 CZK, keďže žalobca ani na výzvu súdu tieto nešpecifikoval a nepreukázal.

11. Na záver súd ešte uvádza, že v civilnom sporovom konaní to nie je súd, ktorý má z čriepok poskytnutých žalobcom iniciatívne dotvárať skutkový stav a vyšetrovaním hľadať skutkové dôvody odôvodňujúce preukázanie uplatňovaného nároku. Aj žalobca uplatňujúci pôvodne bankovú pohľadávku musí túto nesporne do posledného centu preukázať.

12. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 8494,38 CZK a priznaná mu bola suma 6256,79 CZK. Úspech žalobcu - 73,66%, úspech žalovaného - 26,34%, čistý úspech žalobcu a nárok na náhradu trov konania 47,32%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.