Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_31P-20-2020.pdf
PDF · 87.75 KB
No categories available
31P/20/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. P., K. X.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - X. Z., K. X.X.XXXX, O. B.Z. XX, I., zastúpená advokátkou JUDr. Natáliou Stahovcovou, Karpatská 6, Bratislava, a otca - V. P., K. XX.X.XXXX, O. R. XX, I., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
II. Neodkladné opatrenie b u d e t r v a ť do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú v konaní vo veci samej.
III. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Súd maloletej ustanovuje za opatrovníka pre konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.3.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletej na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a súčasne uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 210,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne sa návrhom vo veci samej domáha obdobnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej s tým, že styk otca s maloletou navrhuje neupraviť.
2. Návrh odôvodnila tým, že maloletá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú a v minulosti nežili v spoločnej domácnosti. Súd doposiaľ nerozhodoval o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov. Otec dieťaťa neprispieva na výživu maloletej. Matka, má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, žije v domácnosti so svojou matkou, t.j. starou matkou maloletej. Otec dieťaťa nemá vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa, bol súdom trestaný, určitý čas strávil v ústave na výkon väzby. Podľa informácii matky dieťaťa otec dieťaťa nadmerne požíva alkohol a užíva tiež omamné a psychotropné látky. Svojím správaním by mohol ohroziť výchovu dieťaťa. Matka dieťaťa je nemajetná, v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok a je odkázaná na pomoc príbuzných. Otec dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní. Matka dieťaťa prispieva vlastnej matke na bývanie sumou 70,- eur a zo zvyšnej sumy, ktorú obdrží ako rodičovský príspevok uhrádza stravu pre seba a dieťa. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Má stredné odborné vzdelanie s maturitou v odbore elektrotechnika. V minulosti pracoval ako inštruktor autoškoly, neskôr ako technik v spoločnosti A. Q. W..Y..R.. s výškou čistej mzdy približne 700,- eur. Pracovný pomer bol ukončený
zo strany zamestnávateľa, zrejme pre nedostatky na strane zamestnanca. Od skončenia pracovného pomeru bol nezamestnaný, dopustil sa trestnej činnosti (podľa neoverených informácií šlo o trestné činy nebezpečného vyhrážania), pričom sa proti otcovi viedlo väzobné trestné stíhanie. Vzhľadom na to, že otec dieťaťa má dostatočné vzdelanie a súčasný trh práce s mimoriadne nízkou nezamestnanosťou dáva dostatok možností na zamestnanie, navrhuje, aby súd v súlade s ustálenou judikatúrou vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu otca dieťaťa na úrovni 700,- eur mesačne, vychádzajúc z údaju Štatistického úradu o výške priemernej mzdy v odvetví stavebníctvo za 4. štvrťrok 2019 - 749,- eur a výšky mzdy, ktorú dosahoval otec dieťaťa pred stratou zamestnania. Podľa informácií matky dieťaťa otec dieťaťa v súčasnosti pracuje v stavebníctve. Pri sume 700,- eur netto mesačne potom navrhuje, aby súd rozhodol vzhľadom na pomery matky dieťaťa o výške výživného na úrovni 30% potenciálneho príjmu otca dieťaťa, a teda, aby súd určil, že otec dieťaťa má na výživu maloletej prispievať sumou 210,- eur mesačne.
3. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie navrhovateľkou predloženým rodným listom maloletej, sám vykonal lustráciu rodičov v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 2 písm. c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 95,96 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
5. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti (vykonateľnosti) rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloletého. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa. Výživné v nevyhnutnej miere predstavuje inštitút umožňujúci zabezpečiť maloletým deťom dočasne finančné prostriedky zo strany rodiča, ktorý nemá deti v starostlivosti aspoň v rozsahu umožňujúcom pokrytie ich základných nevyhnutných výdavkov, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP neurčuje súd výšku výživného v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám maloletého a celkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, ale len v nevyhnutnej výške v rozsahu, ktorý umožňujú osvedčené majetkové a príjmové pomery povinnej osoby.
6. Matka maloletej sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala neodkladnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, s odôvodnením, že otec na maloletú nijako neprispieva. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a po vykonanom dokazovaní, dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej, ale len čo do platenia výživného otcom na maloletú, a to v nevyhnutnej miere, nie v rozsahu navrhovanom matkou.
7. Z návrhu matky vyplýva, že rodičia maloletej nežijú ani nežili v spoločnej domácnosti. Matka žije v domácnosti so starou matkou, ktorej prispieva na bývanie 70,- eur mesačne. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s maloletou, čiže okrem rodičovského príspevku a prídavku na maloletú nemá iný príjem. Maloletá je vo faktickej výlučnej starostlivosti matky. Riadna každodenná starostlivosť o maloletú je tak zabezpečená. Matka neuvádzala, že by otec negatívne zasahoval do jej starostlivosti o maloletú, či ju nejako narúšal, alebo by niečo také hrozilo. Matka teda nijako neosvedčila (a ani netvrdila), že by otec maloletej do jej starostlivosti o maloletú akokoľvek negatívne zasahoval, či jej v starostlivosti o maloletú bránil, ani neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladným opatrením upravovať zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku výlučne matkou. Súd vzhľadom na uvedené nevidel dôvod upravovať práva a povinnosti rodičov neodkladným opatrením čo do predbežného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky (v ktorej nerušenej starostlivosti sa už nachádza), či čo do zastupovania a spravovania majetku maloletej predbežne iba matkou, a preto návrh matky v tejto časti zamietol.
8. Súd však dospel k záveru, že je potrebné a v záujme maloletej dočasne upraviť povinnosť otca prispievať na jej výživu v nevyhnutnej miere, a to do času vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej (ktorá môže predchádzať jeho právoplatnosti, keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením). Rodičia maloletej spolu nežijú, maloletá je v starostlivosti matky, otec na maloletú neprispieva. Matka maloletej je odkázaná len na rodičovský príspevok, prídavok na maloletú a pomoc príbuzných. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že matka i otec majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Vande. Lustráciou otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti I. I., W..Y..R.. (od 25.2.2019 - 3.7.2019), pričom za uvedené mesiace bol priemerný vymeriavací základ otca (za celé odpracované mesiace 3/19-6/19) vo výške 716,- eur (v hrubom). Aktuálne zamestnanie a príjem otca, či príčinu skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru, súd nezistil. Iné skutočnosti ohľadne pomerov, možností a schopností otca tak súd nemal osvedčené. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa /aktuálne vo výške 28,79 eur/ mesačne k rukám matky, keď v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nemohol vykonávať podrobné dokazovanie ohľadom zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov a matka sama tieto pomery, najmä čo sa týka pomerov otca (príjmy, nevyhnutné výdavky, celkové osobné a majetkové pomery, možnosti a schopnosti) v návrhu nijako neosvedčila. Uvádzala síce predchádzajúci príjem otca vo výške 700,- eur netto, ako aj skutočnosť, že predchádzajúci pracovný pomer otca bol
skončený zo strany zamestnávateľa, avšak tieto skutočnosti nijako neosvedčila a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemá súd priestor na uskutočnenie potrebného dokazovania na preukázanie matkiných tvrdení. Súd súčasne musí v konaní skúmať pomery povinného rodiča aj komplexnejšie (napr. zdravotný stav otca). V prípade nariadenia povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením ide o výživné „v nevyhnutnej miere“, ktoré pri bližšie neosvedčených pomeroch dotknutých subjektov je vždy odôvodnené vo výške podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. vo výške minimálneho výživného na maloleté dieťa. Podrobnejšie skúmanie odôvodnených potrieb oprávneného ako aj schopností, možností a majetkových pomerov povinného ako aj ďalších pre konečné určenie výšky výživného relevantných skutočností, bude až predmetom konania a rozhodovania vo veci samej. Nakoľko súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, vo výroku III. rozhodnutia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zostávajúcej časti, ktorej vyhovené nebolo, zamietol.
9. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2) Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
10. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletej vo výroku IV. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať jej záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa bydliska maloletej miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, keďže návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka podaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.