Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9C-18-2024.pdf
PDF · 97.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/18/2024
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C., adresa na doručovanie: D. XXX/XX, XXX XX B. C., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/ X, XXX XX B. C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á, aby sa nepribližoval k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.
II. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra, (ďalej len "súd") dňa 27.02.2024 domáhala, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže odporcovi približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný boli partneri a spolu bývali s jej dvoma maloletými deťmi na adrese G. XX, B. C.. So žalovaným sa zoznámila asi pred dvoma rokmi a spolu chodili asi 3 mesiace. Žalovaný v tom čase nemal kam ísť, preto žalobkyňa súhlasila aby sa na čas nasťahoval ku nej do nájomného bytu na adrese H. XXXX/X, B. C.. Žalovaný sľúbil, že to bude len na chvíľu a že si bude aktívne riešiť svoju bytovú otázku. Žalovaný si našiel prácu, začal platiť dlhy, ale odsťahovať sa mu veľmi nechcelo. Mal sa u žalobkyne dobre, neplatil za stravu a ubytovanie, všetko financovala žalobkyňa. V tom čase začal chodiť domov čoraz viac opitý. Zlom u žalobkyni nastal vtedy keď zistila, že je zaregistrovaný na zoznamkách a hľadá tam sex s inými ženami, to žalobkyňu veľmi urazilo a vyhodila ho z bytu. Keďže ho rodičia nechceli vziať späť po čase sa naspäť vrátil ku žalobkyni domov. Pred letom 2023 šli žalobkyňa a žalovaná spolu na zábavu vo Veľkom Záluží a po nej ako sa vracali domov sa žalovaný zastavil v pohostinstve kúpiť cigarety, kde žalobkyňa videla, že flirtuje s čašníčkou. Žalobkyni sa toto správanie dotklo a mala na účet čašníčky uštipačnú poznámku. Žalovaný na základe tohto začal byť na žalobkyňu vulgárny. Po príchode domov dala žalobkyňa svoje deti spať a potom prišlo peklo. Žalovaný začal žalobkyni ešte viac nadávať a začal žalobkyňu udierať dlaňou do tváre. Jeho agresivita sa stále stupňovala. Začal žalobkyňu silno udierať silno búchať o skriňu, na čo sa starší syn žalobkyne zobudil. Žalobkyňa syna presvedčila aby sa vrátil do izby a snažila sa žalovaného upokojiť. Žalovaný sa však nedal a neustále prechádzal z okamihov pokoja do fyzických útokov. Po tomto konflikte žalobkyňa trvala na tom, aby opustil jej domácnosť. On však, nechcel a uprosil žalobkyňu, s tým, že už takéto niečo nikdy nespraví. Určitú dobu to aj tak bolo. Potom však opätovne začal byť panovačný, všetko muselo byť ako on chcel a keď nebolo tak začal byť agresívny. Napriek tomu, že vedel že žalobkyňa má z pavúkov panický strach, doniesol domov tarantuly. Dohodli sa, že keď bude pod vplyvom alkoholu nebude tarantuly vyťahovať, čo však nedodržal. Počas toho ako ich raz vytiahol žalobkyňa telefonovala s kamarátkou a snažila sa ho presvedčiť aby ich vrátil do akvária, to žalovaného rozčúlilo a telefón žalobkyne hodil o zem. Žalobkyňa odišla z miestnosti na balkón aby sa ukľudnil.
Žalovaný však išiel za ňou na balkón a začal žalobkyňu agresívne napádať, začal ju ťahať za vlasy, vtiahol ju dovnútra, hodil na posteľ a začal ju biť do tváre dlaňami. Vulgárne jej nadával, škrtil ju a kričal, že ju zabije. Keď žalobkyňa chcela opustiť byt začal s ňou udierať do zárubní a skrine. Nakoniec sa jej podarilo byt opustiť a v najbližšom bare zavolala na žalovaného políciu. Polícia vyviedla žalovaného z jej bytu. O dva týždne na to, mala žalobkyňa platiť majiteľovi nájom, avšak majiteľ oznámil žalobkyni, že sa má vysťahovať. Žalobkyňa dva týždne pred Vianocami nemala kam ísť a preto ju žalovaný naliehal aby išla bývať spolu s deťmi do domu jeho dedka. Žalovaný sa tam nasťahoval tiež. Správanie žalovaného sa však nezlepšilo, jeho agresivita sa stále stupňovala. Vždy keď žalobkyňa niečo od neho chcela pomôcť v domácnosti, tak jej povedal, že mu má dať pokoj a keď sa jej nepáči má odísť. Žalobkyňa si snažila nájsť potajomky ubytovanie, čo sa jej aj podarilo. Mala sa nasťahovať do nájomného bytu na začiatku marca. Dňa 15.02.2024 prišiel žalovaný domov v sprievode svojho kamaráta opitý. Hneď ako ho žalobkyňa uvidela prosila aby sa ovládali, kým nepôjdu deti spať. Keď uložila deti pridala sa k žalovanému a jeho kamarátovi do debaty. Žalovaný začal mať po chvíli poznámky, že mu nechce žalobkyňa dať, začal jej nadávať a posielal ju spať. Keď odišiel jeho kamarát začal žalobkyňu vyhadzovať z domu a zavolal na žalobkyňu políciu. Po príchode polície žalobkyňa vysvetlila policajtom celú situáciu. Po odchode polície sa žalobkyňa chcela posťažovať svojej kamarátke a tak vzala svoj mobil. Žalovaný v tom prišiel vytrhol jej mobil z ruky, schmatol ju za vlasy a hodil o zem. Žalobkyňa sa bránila a snažila sa utiecť. Žalovaný ju dobehol a sotil ju o stenu domu. Žalobkyne sa podarilo utiecť a zavolať políciu. Polícia vzala žalovaného do CPZ. Dňa 16.02.2024 bol vykázaný z nášho spoločného obydlia na 14 dní. Žalobkyňa už ďalej nechcela znášať správanie žalovaného, tak poprosila majiteľa nového nájomného bytu aby sa mohla presťahovať skôr. Dňa 18.02.2024 sa podarilo presťahovať žalobkyni spolu s deťmi do nájomného bytu na adresu D. XXX/XX, B. C.. Z dôvodu obavy neustálych atakov zo strany žalovaného podáva predmetný návrh, pričom jej bola poskytnutá pomoc v rámci Centra Slniečko n. o. ako obeti domáceho násilia. Spolu s návrhom požiadala súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. K návrhu pripojila Potvrdenie I. J. K. o vykázaní zo spoločného obydlia č.p. I./B. zo dňa 16.02.2024, Úradný záznam OO PZ vo Veľkom C. zo dňa 15.02.2024, Potvrdenie o podanom oznámení zo dňa 05.11.2023, fotokópie rodných listov a fotokópie potvrdenia o návšteve školy svojich synov: L. M. a N. M., kópiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretú so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., kópiu výplatnej pásky, kópiu Rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX a potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
5. Podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 336 ods.1, prvá veta CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
11. Podľa § 336 ods.2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa ods.1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
12. Podľa § 336 ods.3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
13. Podľa § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
14. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej povahy, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery strán konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi.
15. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje ustanovenie § 326 CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
16. Cieľom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení zákazu vstupu do domu alebo bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) CSP je poskytnúť ochranu ohrozenej osobe (obeti) zabránením kontaktu s páchateľom domáceho násilia alebo osobou dôvodne podozrivou z takéhoto konania. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Z predložených dôkazov musí mať súd za hodnoverne osvedčené, že osobná integrita navrhovateľky vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým trestné oznámenia, lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.
17. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP boli prijaté v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Môže ísť o obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd preto aj pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa taktiež osvedčuje napr. trestným oznámením, lekárskymi správami a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
18. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
19. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. písm. h) CSP stačí ak je hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, či už fyzického alebo psychického. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v týchto prípadoch preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
21. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
22. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
23. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity a chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
24. V predmetnej veci je predmetom konania návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP súd žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
25. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorý je jej bývalým partnerom, z dôvodu, že sa dopustil voči nej fyzického násilia, pričom predložila súdu aj listinné dôkazy, z ktorých má byť preukázané, že je možné očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby a súd považoval skutočnosti uvedené v návrhu za také, ktoré si vyžadujú neodkladnú úpravu pomerov.
26. Nakoľko o okolnostiach vykázania osoby zo spoločného bydliska sa vyhotovuje úradný záznam, súd sa oboznámil aj s úradným záznamom vyhotoveným OR PZ Nitra zo dňa 16.02.2024, ako aj s Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia a z oboch vyplýva, že žalovaný žalobkyňu dňa 16.02.2024 vo večerných hodinách fyzicky napadol a vyhrážal sa jej smrťou, pričom bola nútená ujsť z ich spoločnej domácnosti a zavolať na políciu. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia a žalovanému bola obmedzená osobná sloboda podľa § 85 ods. 2 Trestného zákona.
27. Súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobkyňa v dostatočnom rozsahu osvedčila základné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z podania žalobkyne a listinných dokladov, najmä z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č.p. ORP-223/VZ-NR-2024 zo dňa 16.02.2024 a úradného záznamu zo dňa 16.02.2024 je zrejmé, že vznikla potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá má zabrániť fyzickému násiliu žalovaného voči žalobkyni a ochrániť ju pred prípadným ďalším násilím z jeho strany. Minimalizovať kontakt a poskytnúť obeti ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia je v týchto prípadoch prioritné a to aj za cenu, že skutkový stav vo veci nie je náležite zistený.
28. Súd prvej inštancie na základe hore uvedeného mal za preukázané, že návrh žalobkyne na nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia je dôvodný ohľadne uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ a h/) CSP, a to v kontexte vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov.
29. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a nakoľko v konaní bola úspešná žalobkyňa, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania, ako aj o oslobodení od súdnych poplatkov, rozhodne súd samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je v odvolaní potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).