Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-68-2019.pdf
PDF · 104.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/68/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o mal. L. E., nar. XX.XX.XXXX., bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX a L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., F. J. XX/X, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2019, č. k. 4P/18/2019-179, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku I. o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na mal. Erika a v nadväzujúcom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zníženie výživného na mal. L.. Výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.08.2018, č.k. 15P/2/2018-114, ohľadne úpravy styku otca s mal. L. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. L. každý párny týždeň v roku v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod., pričom mal. dieťa si vyzdvihne pred bytom matky v piatok a tam dieťa po styku v nedeľu matke odovzdá. Výrokom II. bola matke uložená povinnosť mal. na styk s otcom pripraviť a styk otca s mal. umožniť. Posledným štvrtým výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na mal. L. zo sumy 160 eur na sumu 50 eur mesačne z dôvodu, že 26.10.2018 uzatvoril manželstvo a osvojil si partnerkinho syna D., čím mu vznikli dve vyživovacie povinnosti; pritom sú s manželkou nezamestnaní a evidovaní na úrade práce. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, žiadala výživné zvýšiť na 200 eur mesačne, ktorý návrh v priebehu konania vzala späť. Zároveň sa domáhala vzhľadom k pretrvávajúcim nezhodám s otcom úpravy styku otca s mal. L. dva víkendy v mesiaci. Súd citoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je potrebné zamietnuť. Konštatoval, že je pravdou, že od poslednej úpravy výživného otec uzatvoril manželstvo (26.10.2018) s H. T., s ktorou žije v spoločnej domácnosti viac ako dva roky. Taktiež sa stal právoplatnosťou rozsudku tamojšieho súdu zo dňa 04.04.2019, č.k. 16P/4/2019-27 osvojencom syna svojej manželky H. E. - D. D. K., nar. XX.XX.XXXX a pribudla (vznikla) mu k tomuto dieťaťu vyživovacia povinnosť. Súd uviedol, že súdna prax ustálila, že pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane povinného je zmenou pomerov na jeho strane; túto zmenu pomerov však súd posudzoval v kontexte schopností a možností otca mal. L. plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. L. aj za situácie, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Zdôraznil, že ak otec dosahoval u pôvodného zamestnávateľa príjem 1.044,09 eur, ktorý bol vyšší o sumu 260,74 eur mesačne ako v čase posledného rozhodovania o výživnom, potom za situácie, že by otec neskončil dobrovoľne pracovný pomer, pribudnutím vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu by nedošlo k takej zmene pomerov na strane otca, ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného
voči mal. L.. Otec pritom podal návrh na osvojenie manželkinho dieťaťa dňa 30.01.2019 a následne (15.02.2019) na základe jeho žiadosti s vtedajším zamestnávateľom (HBP, a.s.) uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru. Teda skončil dohodou pracovný pomer za situácie, že mal záujem osvojiť si mal. dieťa vo veku XX rokov a s vedomím, že mu popri vyživovacej povinnosti k mal. L. pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec sa teda z vlastného rozhodnutia pripravil o stály príjem v priemere vo výške 1.044,09 eur, ktorý by bol dosahoval. Pritom tak vykonal v situácii, kedy nemal zabezpečené, ale ani vyhliadnuté žiadne ďalšie zamestnanie alebo aspoň reálny prísľub zamestnania v blízkej dobe. Ak sa príjem otca v dôsledku skončenia pracovného pomeru znížil na výšku zodpovedajúcu poberanej dávke v nezamestnanosti, potom rovnako platí, že otec sa sám pripravil o pôvodný príjem. Podľa názoru súdu, aj v čase poberania dávky v nezamestnanosti vo výške 680,75 eur mesačne, je vzhľadom aj na majetkové pomery otca v jeho možnostiach platiť na výživu mal. L. doteraz určenú výšku výživného. Pritom otcom uvádzané skutočné dôvody skončenia pracovného pomeru (v dohode o skončení prac. pomeru pritom nie sú uvedené žiadne) otca nevylučujú v jeho schopnostiach a možnostiach pracovať a dosahovať príjem. Hoci otec v konaní poukazoval na svoje zdravotné problémy, v súvislosti s nimi nevyhľadal pomoc psychológa alebo psychiatra; v konaní o osvojenie mal. D. predložil potvrdenie lekára z 03.04.2019, že jeho zdravotný stav je po stránke psychickej a somatickej v norme, pri výsluchu uviedol, že je zdravotne spôsobilý byť osvojencom mal. dieťaťa a nelieči sa na žiadne vážnejšie ochorenie. Ďalej súd uviedol, že v rovnakom čase ako otec skončila pracovný pomer dohodou aj manželka otca dieťaťa a jej príjem sa znížil od 01.03.2019 z 310,13 eur mesačne s daňovým bonusom na dávku v nezamestnanosti vo výške 170,05 eur mesačne. Uvedená skutočnosť, bez ohľadu na to, či skutočné dôvody skončenia pracovného pomeru zodpovedajú tvrdeniam jej zamestnávateľa (keď konateľkou spoločnosti je sestra manželky otca dieťaťa), nijako zásadne neovplyvňujú záver súdu, že nie je dôvod na zníženie výživného otca na mal. L.. Naviac otec po poslednom rozhodnutí o výživnom nadobudol najskôr do podielového spoluvlastníctva s vtedajšou partnerkou každý v 1 nehnuteľnosti (vrátane rodinného domu) vo Veľkej Lehôtke a po predaji týchto nehnuteľností následne nadobudol nehnuteľnosti (vrátane rodinného domu) v S.. Otcovi dieťaťa teda okrem vlastníctva bytu v H. pribudli do BSM s manželkou nehnuteľnosti v S., pričom aj manželka otca dieťaťa vlastní byt v H.. Súd ďalej uviedol, že matka dieťaťa po poslednom rozhodnutí o výživnom uzatvorila dňa 07.10.2017 manželstvo s O. J., následne sa rozviedla, pričom rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 22.02.2019. Matke dieťaťa pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti - k mal. R. J., nar. XX.XX.XXXX. a k mal. A. J., nar. XX.XX.XXXX,. pričom otec mal. detí má určenú vyživovaciu povinnosť na mal. R. v sume 150 eur mesačne a v súčasnosti súd koná o úprave práv a povinností rodičov k týmto deťom a zároveň o návrhu otca na zníženie výživného na mal. R.. Matka dieťaťa je naďalej na rodičovskej dovolenke s príjmom vo výške 220,70 eur mesačne a iný príjem u matky detí preukázaný nebol. U mal. L. došlo k zmene v tom, že je o dva roky starší, začal navštevovať hasičský a tanečný krúžok, čím sa mu zvýšili výdavky. Od septembra 2019 začal navštevovať X. ročník ZŠ, matka preukázala prvé vstupné výdavky na školu a dôvodne možno predpokladať aj ďalšie výdavky, vrátane výučby maloletého v hre na gitaru, na ktorý krúžok je prijatý. Napriek námietkam otca ohľadne navštevovaných krúžkov, súd bol toho názoru, že ich navštevovanie je v záujme rozvoja schopností a vlôh maloletého, pričom pozitívne sa mal. vyjadroval aj k navštevovaniu tanečného krúžku, spomínal 1. miesto v tanečnej súťaži a že sa teší na súťaž do Nitry. Na základe uvedených skutočností, s prihliadnutím na súčasné majetkové a príjmové pomery otca a najmä na schopnosti a možnosti otca mať príjem aspoň vo výške, ktorú dosahoval v zamestnaní pred skončením pracovného pomeru dohodou na jeho žiadosť, bol súd toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. L. doteraz určeným výživným a že na zníženie výživného nie je dôvod. Preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. Dodal, že výživné má v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, napr. výdavky na úvery. V súlade s ust. § 121 CMP súd konal aj o vzájomnom návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s mal. L.. Uviedol, že pôvodné rozhodnutie o úprave styku zo dňa 11.06.2018, ktorým bola schválená dohoda o úprave styku otca s mal., reflektovalo na vtedajšiu pracovnú dobu otca, ktorý pracoval v troch zmenách s pracovným voľnom, čomu bol prispôsobený čas styku otca s mal. Od ostatného rozhodnutia sa zmenili pomery, keď otec nie je zamestnaný, a teda nepracuje na zmeny. Podstatnou zmenou je nástup mal. L. od septembra 2019 do 1. triedy ZŠ s novým režimom. Súd na základe návrhu matky, súhlasu otca, návrhu kolízneho opatrovníka, ako aj udržania blízkeho citového vzťahu medzi otcom a maloletým považoval v záujme mal. L. úpravu styku otca s mal. každý druhý víkend od piatku od 15.00 hod. - po skončení vyučovania - do nedele do 15.00 hod. tak, aby sa maloletý mohol v nedeľu doma adaptovať a pripraviť na nasledujúci pracovný deň do školy. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti rozsudku, vo výroku I. o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, domáhajúc sa jeho zrušenia, prehodnotenia rozsudku v tejto časti a opätovného rozhodnutia, ktoré bude spravodlivé. Uviedol, že podľa neho je samozrejmosťou, že po zosobášení, z dôvodu vytvorenia a scelenia rodiny, dôjde k osvojeniu si detí z predošlých vzťahov, ako aj k zmene ich priezvisk na spoločné priezvisko. Súd podľa neho neprihliadol na to, že si s manželkou založil novú rodinu a snažia sa o bábätko. Namietal, že zmenu životnej situácie súd zohľadnil iba u matky (v jej prospech), ktorá si sama môže za to, že uprostred rozvodového konania má ďalšie dieťa s manželom. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie neobjektívne u neho posúdil celú situáciu, neprihliadol na žiadnu životnú zmenu v jeho živote, čo hraničí so zaujatosťou voči jeho osobe. Aktuálne už 5 mesiacov žijú u manželkiných rodičov v obývačke, prispievajú im na bývanie 120 eur mesačne a zároveň si prerábajú starý 3 izbový dom, ktorý boli nútení kúpiť pre nedostatok financií. Snaží sa hľadať prácu blízko bydliska svojej rodiny. Poukázal na to, že súd neprihliadol na žiadnu zo závažných skutočností, kvôli ktorým nezvláda a nezvládne platiť tak prehnané výživné na 6 ročné dieťa, ktoréhosi bráva v mesiaci min. na týždeň k sebe. O to očividnejšia je preto zaujatosť súdu voči nemu.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok v napadnutej časti, v zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného zo sumy 160 eur na sumu 50 eur mesačne, ako vecne správny potvrdiť s tým, že zníženie výživného nie je v prospech mal. Erika.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že otec sa vôbec nezaujíma o potreby a záujmy syna. Keby sa mal. venoval a vozil ho na krúžky, k lekárom, logopédom a pod., tak by zmiernil finančne náročné zaťaženie. Robí opak, z tanečnej sa mu vysmieva, no neprihlásil ho nikam. Počas sviatkov maloletého, na Mikuláša, Vianoce, mu nedal ani lízanku. Bráva si ho sporadicky, aj to ho zavezie k svojim rodičom. Nevie, o akom celom týždni, stráveného maloletým u neho, otec písal. Napr. v septembri 2019 mal otec mal. L. iba jeden víkend z dvoch stanovených víkendov. Uviedla, že pokiaľ sa otec v odvolaní sťažuje, že musí s rodinou bývať u svokrovcov a platiť im, nie je to pravdou. Ich nový dom je obývateľný, keďže tam bývali predchádzajúci majitelia. Naviac otec s manželkou vlastnia každý jeden byt v H.. Má vedomosť o tom, že manželka otca naďalej pracuje u svojej sestry v W.. Rovnako si privyrába aj otec dieťaťa. Dodala, že otec od mája 2019 posiela na výživu mal. L. iba 30 eur mesačne, preto v septembri 2019 na neho podala trestné oznámenie. Pokiaľ si otec založil novú rodinu, nezbavuje ho to jeho zákonnej povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť na jeho syna L., ktorého nároky a potreby sa budú len zvyšovať.
5. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky mal. dieťaťa uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu otca.
6. Otec v replike k vyjadreniu matky uviedol, že má svojho syna rád a je si vedomý, že čím je starší, tým sa budú jeho potreby zvyšovať. Ale nemala by to matka zneužívať, tak ako to robí doteraz. Nepovažuje výživné v sume 160 eur za primerané veku a potrebám mal. L., keď v takejto výške sa neplatí výživné ani na vysokoškolákov. Opakovane poukázal na to, že pochybil a nespravodlivo rozhodol súd prvej inštancie, keď nevzal v úvahu jeho zlú životnú situáciu, a to, že sú s manželkou nezamestnaní. Od septembra 2019 nemá ani podporu v nezamestnanosti. Mal. L. bude mať X rokov a pre porovnanie pomerov, jeho syn D. bude mať XX rokov, má vyššie potreby a nároky a nikto to nezohľadnil, čo považuje za diskriminačné. Nemá z čoho platiť tak vysoké výživné na mal. L.. Poukázal na to, že na každé sviatky mal. L. od neho dostal a dostane darčeky, avšak zostávajú u neho, kde sa s nimi hráva. Matka ho neustále očierňuje, za čo bola aj uznaná vinnou. Nie je pravdou ani jej tvrdenie o obývateľnosti ich domu. Výživné posielal vo výške, v akej sa mu dalo. Trval na znížení výživného aspoň na primeranejšiu sumu s prihliadnutím na jeho aktuálnu životnú situáciu a pomery.
7. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že tento opakovane klame a zavádza. Už niekoľko mesiacov je podľa jej vedomosti zamestnaný v zahraničí. Rodinný dom v S. by si ako nezamestnaný murár svojpomocne upravil v priebehu mesiaca.
8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. a v nadväzujúcom výroku IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
9. Odvolaním otca nebol napadnutý výrok II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne zmeny úpravy styku otca s mal., preto je v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
10. Preskúmaním veci v odvolaním napadnutom rozsahu zistil odvolací súd, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného postupoval v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení rozsudku aj cituje.
11. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
12. Za kvalifikovanú zmenu pomerov sa považuje taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu prvej úpravy výživného. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektoch právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
13. Základnými kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča k deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že vyživovacia povinnosť na mal. L. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.05.2017, č. k. 16P/71/2016-76, ktorým bol mal. L. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi dieťaťa bola s účinnosťou od 01.02.2017 uložená povinnosť platiť na výživu mal. L. sumu 160 eur mesačne, vždy do 27. dňa v mesiaci vopred , k rukám matky dieťaťa a nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 320 eur bolo otcovi dieťaťa umožnené splácať v mesačných splátkach po 15 eur, spolu s bežným výživným. V tom čase mal. L. navštevoval materskú školu, matka s ním navštevovala viacerých odborných lekárov. Otec pracoval (od 01.04.2011) v U., I. H. a dosahoval priemerný zárobok 783,35 eur, býval u rodičov, kúpil si 2- izb. byt, na kúpu ktorého splácal úver (165,38 eur/mes.) a na prerábku bytu si vzal spotrebiteľský úver, ktorý splácal po 136,49 eur mesačne. Matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur. S mal. bývala v dome u svojho otca a očakávala narodenie dieťaťa.
15. Mal. L. v auguste 2019 ukončil predškolskú dochádzku, od septembra 2019 navštevuje X. ročník ZŠ v B. - T.. S nástupom mal. do ZŠ sú všeobecne zvýšené výdavky na nákup školských potrieb, na družinu, ošatenie, obuv, stravu a pod. S maloletým matka naďalej navštevuje lekárov, má náklady na lieky a probiotiká. Mal. L. naďalej navštevuje tanečný krúžok, od 9/2019 je prihlásený na gitaru, ktoré krúžky sú spoplatnené.
16. Matka s mal. býva opäť v dome u svojho otca. Od posledného rozhodnutia o výživnom u nej došlo k zmene v tom, že dňa 07.10.2017 uzatvorila manželstvo s O. J., s ktorým sa však aj rozviedla (rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.02.2019, č.k. 5P/48/2018-150, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.02.2019). Z tohto manželstva sa narodil dňa 03.03.2018 mal. R. J. a mal. A. J., narodená po rozvode matky, dňa XX.XX.XXXX. Na mal. R. má jeho otec určenú vyživovaciu povinnosť v sume 150 eur mesačne, pričom zatiaľ nebolo skončené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. A.. Matka poberá rodičovský príspevok v sume 220,70 eur a prídavky na dve deti v sume 48,68 eur.
17. Aj otec po poslednom rozhodnutí o výživnom uzatvoril manželstvo, a to s H. T. dňa XX.XX.XXXX a osvojil si jej syna D. D. K., nar. XX.XX.XXXX (rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.04.2019,
č.k. 16P/4/2019-27, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.04.2019). K zmene pomerov u otca došlo aj v tom, že od 01.03.2019 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, keď pracovný pomer skončil v U., I.. H. dohodou na vlastnú žiadosť. U tohto zamestnávateľa otec dosahoval priemerný zárobok 1.044,09 eur mesačne. Od 01.03.2019 do 31.08.2019 otec poberal dávku v nezamestnanosti v sume 669,60 eur pri 30 dňoch v mesiaci a v sume 691,90 eur pri 31 dňoch v mesiaci. Manželka otca je nezamestnaná, od 01.03.2019 poberá dávku v nezamestnanosti v sume 170,05 eur mesačne. U posledného zamestnávateľa (jej sestra) manželka otca dosahovala zárobok 310,13 eur mesačne. Otec dieťaťa naďalej vlastní byt v H.. Po poslednom rozhodnutí o výživnom nadobudol s vtedajšou priateľkou (teraz manželkou) do podielového spoluvlastníctva (každý v 1) dom v k. ú. R. A., ktorý predali za cenu 129.000 eur, z nej uhradili sumu 76.843 eur titulom záložného práva a za kúpnu cenu 59.000 eur nadobudli do BSM rodinný dom v k. ú S., ktorý prerábajú. Iba na hypotéku má mesačne výdavok v sume 140 eur.
18. Z uvedeného je tak zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Otec odôvodňoval návrh na zníženie vyživovacej povinnosti tým, že došlo k zmene pomerov, keďže uzatvoril manželstvo a pribudla mu vyživovacia povinnosť k osvojenému manželkinmu synovi D.. Zároveň sú on a jeho manželka nezamestnanými. Iba skutočnosť, že otec uzatvoril nové manželstvo, nie je bez ďalšieho dôvodom na konštatovanie zmeny jeho pomerov, majúcej vplyv na jemu určenú výšky vyživovacej povinnosti. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, pribudnutie vyživovacej povinnosti na strane povinného rodiča je v zásade zmenou pomerov na jeho strane, pričom je potrebné zároveň túto zmenu v danom prípade posudzovať v kontexte celkových schopností a možností rodiča plniť si vyživovaciu k pôvodnému dieťaťu aj v situácii pribudnutej vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie v danom prípade správne u otca dieťaťa vychádzal z príjmu, ktorý by bol dosahoval u posledného zamestnávateľa, ak by s ním nebol skončil pracovný pomer dohodou. Otcom dieťaťa neboli preukázané (ani tvrdené) žiadne závažné dôvody, pre ktoré skončil pracovný pomer dohodou a pripravil sa tak svojvoľne o pravidelný mesačný príjem. Takýto postup otca nemožno vzhľadom k následkom jeho úkonu vyhodnotiť inak, ako že sa sám vzdal bez dôležitého dôvodu jeho príjmu. Za daného stavu je bez právnej relevancie následná situácia otca po skončení pracovného pomeru dohodou (nezamestnanosť, dávka v nezamestnanosti iba do 31.08.2019). Rozhodnutie otca dieťaťa osvojiť si dieťa jeho manželky bolo jeho slobodným rozhodnutím (nie povinnosťou), nemožno ho považovať, ako otec uvádza za samozrejmosť a v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho dovtedajších vyživovacích povinností. Významnou je aj skutočnosť, že otec ku dňu 28.02.2019 skončil pracovný pomer dohodou, pričom v tej dobe mal vyživovaciu povinnosť iba k mal. L. a uvedomujúc si daný stav, napriek nemu sa rozhodol osvojiť si manželkine dieťa, čím mu v apríli 2019 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Nie je pravdou tvrdenie otca, že súd prihliadal iba na zmenu pomerov u matky a nezohľadňoval jeho situáciu. Situácia matky (zmena jej pomerov) v danom prípade nemá vplyv na konštatované pomery otca, resp. potencionalitu jeho príjmov, z ktorej bolo, vzhľadom k jeho vzdaniu sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania (príjmu), potrebné vychádzať. Pokiaľ otec dieťaťa namietal výšku pôvodného výživného, je potrebné uviesť, že túto nebolo možno spätne preskúmavať, keďže by išlo o neprípustnú reparáciu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.
19. Otec mal. L. v odvolaní uvádzal, že súd neobjektívne u neho posúdil celú situáciu, neprihliadol na jeho životnú zmenu, čo hraničí so zaujatosťou.
20. Podľa § 49 ods. 1, 3 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
21. Otec dieťaťa vyvodzuje zaujatosť sudcu (súdu) z jeho postupu pri vyhodnocovaní dôkazov a v následnom dopade z tohto vyhodnotenia na samotné rozhodnutie. Zákon vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom prípade. Postupom sa pritom rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. Skutočnosť, že podľa subjektívneho názoru účastníka neposúdil sudca situáciu účastníka podľa jeho predstáv a nerozhodol vec v súlade s jeho požiadavkami, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom zaujatosti sudcu. Preto odvolací súd nepovažoval námietku zaujatosti, vznesenú otcom dieťaťa za dôvodnú.
22. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil, ako aj vyhodnotil všetky okolnosti, na ktoré má súd prihliadať pri rozhodovaní o zmene súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 Zákona o rodine, preto bol rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP odvolacím súdom potvrdený.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.