Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9CoCsp-6-2020.pdf
PDF · 79.94 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československej armády 954/7, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., E. XXXX/X., o zaplatenie 353,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21Csp/55/2019-84 zo dňa 27.06.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 353,92 eur a priznal úrok z omeškania z uvedenej sumy 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia s tým, že povinnosť má splniť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej právo na náhradu v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní. Povinnosť zaplatiť žalovanú sumu odvodil od toho, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom jej poskytol bezúčelový úver vo výške 1.100,00 eur. Časť úveru bola započítaná na predchádzajúce záväzky žalovanej, zvyšok jej bol reálne poskytnutý vo výške 599,93 eur, a to bezhotovostne dňa 21.01.2015. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 60-tich týždenných splátkach vo výške 24,72 eur, pričom prvá splátka bola splatná 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, ďalšia splátka 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná uhradila na úver celkom 747,08 eur, z toho pôvodnému veriteľovi 694,00 eur. Zvyšnú časť nesplnila a so zaplatením splatných splátok sa dostala do omeškania. V konaní si žalobca uplatňoval voči žalovanej len zaplatenie zvyšnej časti dlžnej istiny poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca si nárok uplatnil návrhom zo dňa 21.11.2018 na vydanie platobného rozkazu. Po podaní odporu (z dôvodu, že zmluvu nepodpisovala so žalobcom, ale s Provident, resp. že zmluva obsahovala ročný úrok 71,15 %, čo je nekorektné, pričom je invalidná dôchodkyňa, nemá financie nazvyš na obohacovanie spoločností a úžerníkov, neskôr v ďalšom podaní bolo namietané to, že zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere) bol spis postúpený Okresnému súdu Martin, ktorý výzvou zo dňa 02.05.2019 žalovanú vyzval na vyjadrenie sa k žalobe. Zároveň táto bola poučená o včasnosti podania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Tiež bola poučená, že na včas nepredložené prostriedky nemusí súd prihliadať. Vo vyjadrení žalovaná opäť namietala, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu mal tak súd považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na prejednanie veci sa žalovaná nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila.
2. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, pričom uviedla, že vznáša v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka námietku premlčania. Uviedla, že posledná splátku, ktorú uhradila, bola zo dňa 10.03.2016. Žiadala, aby súd návrh zamietol.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vzhľadom na § 366 písm. d/ CSP sa jedná o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie a možno ho použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň uviedol, že pokiaľ by sa súd zaoberal námietkou premlčania, nie je možné plynutie premlčacej doby odôvodňovať od dátumu poslednej vykonanej úhrady, nakoľko v konaní nedošlo k vyhláseniu splatnosti úveru. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Vo svojom vyjadrení žalovaná uviedla, že námietku premlčania v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila, nakoľko v tom čase o tejto možnosti nevedela. Tiež uviedla, že zo spoločnosti KRUK jej bolo poštou doručené potvrdenie o bezdlžnosti a informácia o ukončení vymáhania podlžnosti pohľadávky č. 611101590. Týmto má podľa nej podlžnosti voči žalobcovi vyporiadané. K tomuto sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že listiny o ukončení vymáhania dlhu sa vzťahujú k inej úverovej zmluve. Na nárok uplatnený v tomto konaní sa nijako nevzťahujú. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní v zmysle ust. 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, a preto v takomto prípade nie je potrebné dôvody opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
7. V danom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom k tomu, že pred súdom prvej inštancie bola namietaná správnosť zmluvy vo vzťahu k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (že neobsahuje všetky požadované náležitosti), súd prvej inštancie konštatoval (s čím sa odvolací súd stotožňuje), že žalobca požadoval len zaplatenie samotnej istiny, ktorá bola na základe zmluvy o úvere žalobkyni poskytnutá, resp. časť neuhradených splátok, pričom nepožadoval dohodnuté úroky a poplatky. Žalovaná tak bola istina úveru bez úrokov a poplatkov, v tomto smere potom nebolo potrebné skúmať, či zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či v danom prípade bola včas podaná námietka premlčania vznesená žalovanou v odvolaní. V tomto smere odvolací súd preskúmal vec vzhľadom na znenie ust. § 149, § 152, § 153, § 296 a § 366 CSP. V zmysle týchto ustanovení sú prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Hmotnoprávna námietka v zmysle § 152 CSP je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. V zmysle § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Výnimku ustanovuje § 296 CSP, podľa ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
8. Prijatím novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku sa sprísnila koncentrácia konania, ktorú možno rozdeliť na zákonnú a sudcovskú. Ako nóvum bolo zavedené do procesného práva inštitút
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Účelom zmeny bolo urýchliť konanie, čo sa malo prejaviť precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazov. Uvedené prostriedky procesného útoku a obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, resp. v prípade spotrebiteľov najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Čo sa týka odvolacieho konania, v tomto prípade vyplýva, že námietku premlčania by mohla uplatniť iba strana v prípade, ak ju bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Od nadobudnutia účinnosti CSP tak možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotno-právnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku), iba za splnenia predpokladov uvedených v § 366 CSP. Pokiaľ by odvolací súd aj posudzoval, že v tomto prípade bola vznesená námietka premlčania zo strany „spotrebiteľa“, túto je možné vzniesť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd v tomto prípade považuje za rozhodnutie vo veci samej rozsudok súdu prvej inštancie.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že námietka premlčania ako hmotno-právna námietka bola uplatnená oneskorene, preto na ňu odvolací súd neprihliadal a vecne sa ňou nezaoberal. Odvolací súd nevzhliadol dôvody na postup v zmysle § 366 CSP, teda, že by sa jednalo o novoty v odvolacom konaní a odvolateľ bez svojej viny ich nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Aj keď spotrebiteľ je považovaný pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere za „slabšiu“ stranu, táto skutočnosť už by nemala platiť v konaní pred súdom (až na zákonné výnimky uvedené priamo v jednotlivých zákonných ustanoveniach), nakoľko súd má byť súdom nestranným. Aj v tomto prípade je možné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, a síce „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. práva patria len bdelým. Tento princíp by nemal byť vykladaný inak ani v sporoch, kde jednou zo strán je spotrebiteľ (okrem výnimiek, ako bolo vyššie uvedené, ktoré sú priamo uvedené v zákonných ustanoveniach). Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, resp. § 396 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov v celom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).