Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-292-2019.pdf
PDF · 99.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/292/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcov: 1. O. K., nar. XX. XX. XXXX, D. C. J., C. X, 2. K. K., R.. XX. XX. XXXX, D. C. J., C. X proti žalovaným: 1. X.. K. H., nar. XX. XX. XXXX, D. C. J., C. XX, 2. H. H., R.. XX. XX. XXXX, D. C. J., C. XX, o určenie hranice, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 14C/60/2012-397 zo dňa 04. júla 2019
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní na vlastné náklady odstrániť plot z pletiva vedený po oceľových stĺpikoch od bodu 1 k bodu 2 na ploche vyznačenej červenou líniou v zmysle Znaleckého posudku č. 11/2015 zo dňa 27.10.2015 vyhotoveného znalcom Ing. A. D., znalcom v odbore geodézia a kartografia a v zmysle Prílohy č. 1 k Znaleckému posudku č. 11/2015 a nachádzajúceho sa na pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade ako parcely reg. „C“, parc. č. XXX/XX, k.ú. I., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať pozemok novovytvorenej parcely reg. „C“, parc. č. XXX/ XX, v k.ú. I., tak ako to stanovuje Geometrický plán č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX, úradne overený dňa 12.10.2015 pod číslom XXXX/XXXX a ktorý tvorí Prílohu č. 2 k Znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.10.2015, vyhotoveného znalcom Ing. A. D., znalcom v odbore geodézia a kartografia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Znalecký posudok sa stáva súčasťou tohto rozsudku. III. Vzájomný návrh žalovaného v 1. rade z a m i e t a. IV. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Štátu priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcov, ktorou sa žalobcovia proti žalovaným domáhali uloženia povinnosti preložiť platnú vlastnícku hranicu podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 27. 10. 2015 príloha č.1, t.j. z bodu 2 do bodu A a z bodu 1 do bodu B vo výmere 14 m2 tak na dĺžku pozemkov parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX s tým, aby sa parc. č. XXX/XX vrátila do pôvodného stavu vo výmere 503 m2.
3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 07. 2016 č.k. 14C/60/2012 - 266 a žalobe žalobcov vyhovel s tým, že Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 29. 01. 2018 sp. zn. 3Co/48/2017-320 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že výrok odvolaním napadnutého rozsudku je nejasný, neurčitý a nepresný, t.j. nevykonateľný s apelom na procesné posúdenie veci v zmysle ust. § 129, § 131 a § 132 CSP, ako aj právne posúdenie veci s tým, že rozhodnutie nie je náležite odôvodnené.
4. Preto žalobcovia upravili petit žaloby v tom znení: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní na vlastné náklady odstrániť plot z pletiva vedený po oceľových stĺpikoch od bodu 1 k bodu 2 na ploche vyznačenej červenou líniou v zmysle Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.10.2015 vyhotoveného znalcom Ing. A. D., znalcom v odbore geodézia a kartografia a v zmysle Prílohy č. 1 k Znaleckému posudku č. XX/ XXXX a nachádzajúce sa na pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade ako parcely reg. „C“, parc. č. XXX/XX, k.ú. I., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať pozemok novovytvorenej parcely reg. „C“, parc. č. XXX/XX, v k.ú. I., tak ako to stanovuje Geometrický plán č. 1XC/XX/XXXX-X/XXXX, úradne overený dňa 12.10.2015 pod číslom XXXX/XXXX a ktorý tvorí Prílohu č. 2 k Znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.10.2015, vyhotoveného znalcom Ing. A. D., znalcom v odbore geodézia a kartografia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Znalecký posudok sa stáva súčasťou tohto rozsudku. III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Na základe vykonaného dokazovania špecifikovaného v bode 5 napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie po vyhotovení znaleckého posudku znalcom Ing. A. D. Č..XX/XXXX zo dňa 27. 10. 2015, ktorý obsahuje aj geometrický plán č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX, ktorý žalovaný spochybňoval, ale dôkaz o tom nepredložil, vec právne posúdil v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ ) a § 124 a § 126 ods. 1 OZ.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní nespochybnili správnosť zápisu v katastri nehnuteľností svedčiaci v prospech žalobcov s tým, že z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Košice- okolie, obec I., kat. úz. I. vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/ XX o rozlohe 503 m2 a z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Košice-okolie, obec I., kat. úz. I. vyplýva, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/XX o rozlohe 420 m2 s tým, že podkladom pre zápis v katastri nehnuteľností bolo rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru pozemkového a lesného hospodárstva č.j. XXXX/XXXXX/Rk, ktorým sa schválilo vykonanie projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade v k.ú I. (nadobúdací titul), pričom technickým podkladom a prílohou tohto rozhodnutia bol geometrický plán č. 00222585-58/98 zo dňa 05. 12. 1997 vyhotovený Geodéziou Prešov a.s., podľa ktorého na základe výkazu výmer, parcela č. XXX/XX má rozlohu 503 m2 a parcela č. XXX/XX má rozlohu 420 m2 a takto boli aj v katastri na liste vlastníctva zapísané, a preto v konaní bolo sporným iba vytýčenie hranice medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovaných, čo bolo ale ozrejmené vypracovaným znaleckým posudkom pod č. XX/XXXX X.. A. D., znalcom v odbore geodézia a kartografia, kde na základe geometrického plánu GP XXC/XX/XXXX-X/XXXX vyplýva, že vlastnícka hranica medzi pozemkami parc.č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX má prebiehať bodmi A-B, ktorej lomové body sú v súbore geodetických informácií katastrálneho operátu označené ako podrobné body č. XXX-XX a XXX-XX a ich súradnice sú v súlade s operátom geometrického plánu č. 00222585-58/98 zo dňa 5.12.1997 vyhotoveným Geodéziou Prešov a.s.. Znalec uviedol, že výsledky geodetického zamerania konfrontoval s číselnou vektorovou katastrálnou mapou, ktorú poskytol katastrálny odbor OÚ Košice - okolie, podkladom na vyhotovenie tohto GP bol geometrický plán 00222585-58/98, pričom dospel k záveru, že oplotenie medzi pozemkami sporových strán zasahuje do pozemku žalobcov o celkovej výmere 14 m2 označená ako parcela č. XXX/ XX vypratanie ktorej žalobcovia v predmetnom konaní žiadajú.
7. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania mal súd objektívne preukázané, že hranica medzi pozemkami parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/XX je objektívne zistiteľná a podľa záverov súdneho znalca Ing. D. a ním vypracovaného geometrického plánu je hranica medzi parcelami strán sporu určená a evidenčne v mapových podkladoch katastra zachytená. Pokiaľ hranica medzi pozemkami určená je a žalovaní užívajú neoprávnene časť pozemku žalobcov, ktorá im nepatrí, môžu sa domáhať žalobou ochrany vlastníckeho práva návrhom na vypratanie presne vymedzenej plochy pozemku.
8. V predmetnej veci žalobcovia tvrdia porušenie vlastníckeho práva v dvoch skutkových dôvodoch - posunu hranice na ich pozemku a postavenie plota na nesprávnej hraničnej čiare.
9. V danom prípade mal súd za preukázané, a to na základe znaleckého posudku č.XX/XXXX znalca Ing. A. D. z odboru geodézia a kartografia a geometrického plánu č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX, že sporné oplotenie zasahuje do pozemku žalobcov vo výmere 14 m2, čím žalovaní užívajú aj časť pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcov.
10. Na základe uvedeného súd žalobe (po úprave petitu) v plnom rozsahu vyhovel a žalovaným uložil povinnosť odstrániť plot z pletiva vedený po oceľových stĺpikoch od bodu 1 k bodu 2 na ploche vyznačenej červenou líniou v zmysle Znaleckého posudku č. XX/XXXX a povinnosť vypratať pozemok novovytvorenej parcely reg. „C“, parc. č. XXX/XX, v k.ú. I., tak ako to stanovuje Geometrický plán č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX.
11. V konaní ale v zmysle § 147 ods. 1 CSP žalovaný v 1. rade uplatnil proti žalobcom vzájomnú žalobu, ktorú niekoľkokrát menil a dopĺňal, a ktorou následne si uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu škôd, ktoré mu spôsobili žalobcovia postavením chaty ako čiernej stavby, postavením brány na hranici uzurpovanej pôdy v dĺžke 70 cm, zničením múrika oplotenia a privlastnení 2 ks kovových stĺpikov, morálnej ujme, zavlečením žalovaného na súd, ktoré vyčísloval v znení súm uvedených v bode 21 až 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré z dôvodu neunesenia dôkazného bremena voči žalobcom a v prípade ak napádal súd a sudcov, ktorí vo veci konali, ako aj vedenia súdneho sporu titulom náhrady škody, rovnako z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a nepreukázania dôkazov aj v tomto smere, a to aj za účelom presnej špecifikácie správneho určenia pasívnej legitimácie žalovaného v spore, súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného v 1. rade titulom uplatnenej náhrady škody voči rôznym subjektom zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s odkazom na § 255 ods. 1 CSP a keďže v konaní vznikli trovy štátu titulom znalečného vo výške 306,77 eur, ktoré boli hradené znalcovi zo štátnych prostriedkov štátu, na ich náhradu súd zaviazal z dôvodu neúspechu žalovaných v 1. a 2. rade.
13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v 1. rade. Z dôvodu, že predmetom tohto konania je určenie hranice medzi nehnuteľnosťami titulom ochrany vlastníckeho práva a na strane žalovaných nejde o samostatné spoločenstvo, keďže ide o nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch žalovaných, účinky odvolania sa vzťahujú aj na žalovanú v 2. rade v zmysle § 367 CSP.
14. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na „mafiánske“ praktiky žalobcu, ktorý chce mať väčšiu plochu na úkor jeho, s poukazom na jeho konania, ako aj predložený geometrický plán v konaní, čo im umožnil súd konaním citovaných sudkýň, čím mu bola spôsobená škoda, ktorej náhradu sa v konaní domáhal. Citoval geometrický plán, ktorý bol v konaní vypracovaný a považoval ho za zneužitie súdnej moci, pričom na tieto skutočnosti poukazoval aj v ďalších podaniach doručovaných súdu prvej inštancie, ako aj v rámci odvolacieho konania.
15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade poukazovali na nepravdivé a ničím nepodložené obvinenia žalovaného. Mali za to, že súd vychádzal z relevantných dôkazov, ktoré vyhodnotil správne a vo veci aj správne rozhodol s tým, že sa stotožňovali s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej s odkazom na geometrický plán, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. XX/ XXXX, č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX.
16. Žalovaný v 1. rade vo vyjadreniach k vyjadreniu žalobcov opätovne poukazoval na skutočnosti, ktoré už uvádzal v podanom odvolaní.
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaných ako odvolanie podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, z obsahu odvolania zrejmých odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
18. Odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody vo veci nie sú naplnené.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
20. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
22. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, čím sú odvolacie námietky žalovaných nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
23. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, so zreteľom na vypracovaný znalecký posudok v konaní, ktorého súčasťou je aj geometrický plán č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX, ktorý tvorí súčasť rozsudku vo veci, správne dospel k záveru, že oplotenie medzi pozemkami sporných strán sčasti zasahuje do pozemku žalobcov, vypratania ktorej sa žalobcovia v predmetnom konaní domáhajú, čo podľa znalca je aj v priestore objektívne zistiteľné a zodpovedá hranici medzi parcelami strán určenými a v mapových podkladoch katastra zachytených, a nakoľko žalovaní v tomto smere neprodukovali okrem svojich tvrdení žiadne dôkazy, súd správne určil, že žalovaní užívajú aj časť pozemku, ktorá je vo vlastníctve žalobcov tak, ako to špecifikoval aj vo výrokovej časti napadnutého rozsudku súd prvej inštancie, vychádzajúc zo znaleckého posudku a vypracovaného geometrického plánu od bodu 1 k bodu 2 v znení vyznačenia v predmetnom geometrickom pláne, s odkazom na správne právne posúdenie veci v zmysle § 126 ods. 1 OZ.
24. Súd prvej inštancie správne uložil žalovaným povinnosť odstrániť plot z pletiva vedeného po oceľových stĺpoch od bodu 1 k bodu 2 na ploche vyznačenej červenou líniou v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. A. D., z odboru geodézie a kartografia č. XX/XXXX a povinnosť vypratať pozemok novovytvorenej parcely reg. C, parc. č. XXX/XX v kat. území I. tak, ako to stanovuje geometrický plán č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku a preto aj súčasťou napadnutého rozsudku.
25. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v spore spočívajúceho aj v nejasnom a zmätočnom odôvodnení podanej vzájomnej žaloby, so zreteľom aj na určenie správnej pasívnej legitimácie v konaní o náhradu škody, súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného v 1. rade zamietol, pričom odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti aj procesný inštitút odmietnutia žaloby s odkazom na procesný postup súdu v zmysle ust. § 129 CSP, keďže podstatnými náležitosťami žaloby, t.j. aj vzájomnej žaloby v zmysle § 147 ods. 1 CSP je s odkazom na ust. § 132 CSP uvedenie označenia strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh a rovnako aj opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy s tým, že žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 138 CSP rovnako apeluje aj na zjavne nedôvodnú žalobu, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, kedy súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby s tým, že na tento účel môže súd aj žalobcu vypočuť.
26. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP s odkazom na § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v rozsahu 100 %, pričom o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).