Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/121/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D., B. XXXX/XX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18.04.2023, č. k. -469, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. C. zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 18.04.2023, č. k. -469 v spojení s uznesením zo dňa 11.07.2023, č. k. -494, uznal obžalovaného A. B. C. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času začiatkom roku 2019 najmenej do 13.07.2020 v rodinnom dome číslo XXXX/XX E. F. B. G. D. na svoju matku A. H. I. z D. takmer denne verbálne (útočil po tom, čo mu táto opakovane dohovárala, aby sa osamostatnil, zamestnal a odsťahoval z domu, prípadne pre iný, akýkoľvek podnet jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej odpravením, vytýkal jej, že ho manipuluje, ponižujúco a hanlivo sa o nej vyjadroval, ,,že keby zdochla, by sa mu uľavilo a neprišiel by jej ani na pohreb, že si ju zoberie osud, aby si na to dala pozor, keď sa bude kúpať, aby jej nedal niekto fén do vane“, pričom za poškodenou chodil po dome a dehonestujúce nadávky voči nej opakoval aj niekoľko hodín, čím neustálym vyvolávaním stresu a konfliktných situácií spôsoboval svojej matke A. H. I. psychické utrpenie s prejavom adaptačnej poruchy s anxiozno-depresívnym syndrómom mierneho stupňa so somatizáciou.

Okresný súd za to obžalovanému podľa s použitím , , a uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého podľa , podmienečne odložil a uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním. Podľa okresný súd obžalovanému určil skúšobnú dobu na 2 roky a podľa mu bol uložený príkaz zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.

Po vyhlásení rozsudku sa prokurátorka vzdala práva na podanie odvolania, no obžalovaný zahlásil odvolanie. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom uviedol, že je nevinný a skutok nespáchal, svedkovia, ktorí svedčili v trestnom konaní proti nemu, nevypovedali pravdivo, samotná poškodená (matka) sa k tomu nepriamo priznala, keď poslala sudcovi a prokurátorke list, v ktorom uviedla, že konala unáhlene pri podaní trestného oznámenia, nechcela, aby vec skončila na súde, chcela len dosiahnuť, aby mu súd nariadil odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti, predal byt, ktorý zdedil, pretože chcel odísť z domu a začať nový život v Peru, avšak pandémia Covidu mu znemožnila odcestovať, preto sa musel dočasne presťahovať k matke,

nikdy nebol liečený u psychiatra ani u psychológa, naopak jeho matka sa liečila u A. J. a A. K. na psychické problémy, nikdy nebol voči matke agresívny, naopak ona ho v detstve bila, nesúhlasí so závermi znaleckých posudkov súdnych znalcov prof. MUDr. Heretika a MUDr. Višňovského. Podľa jeho názoru tu absentuje stanovená intenzita útokov, ako aj hrubosť a bezohľadnosť, príp. bolestivosť, ktoré by bolo možné jednotlivo alebo vo vzájomnom súhrne vyhodnotiť ako týranie a tiež absentuje subjektívna stránka trestného činu (úmysel). Z výpovede poškodenej vyplynulo, že k údajným verbálnym útokom z jeho strany dochádzalo pri hádkach medzi nimi dvomi, ktoré sa spustili po tom, čo sa ona snažila svojho syna nejakým spôsobom prinútiť, či dohovoriť mu, aby sa osamostatnil, aby začal pracovať, teda mali to byť údajne jeho neadekvátne reakcie na požiadavky jeho matky, ktoré nemal údajne záujem splniť, ani sa im podriadiť. Ak by aj neboli jeho reakcie primerané danej situácii, neboli by podľa neho ani tak konaním smerujúcim k úmyselnému spôsobovaniu utrpenia a príkoria druhej osobe. Zdôraznil, že je neprípustné riešiť klasické civilné spory cestou trestného konania, ktoré má byť konaním „ultima ratio“. Poukázal na výpoveď svedkyne I., z ktorej vyplýva, že svoje verbálne vyhrážky (ktoré popiera) nikdy nemyslel tak, že by ich aj mienil dokonať a výpoveď svedkyne L., ktorá uviedla, že si nemyslí, že by mohol svojej matke fyzicky ublížiť. Podľa názoru súdneho znalca MUDr. Višňovského nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný a nepredpokladá, že by svoje verbálne prejavy vedel aj uskutočniť fyzickým útokom. Zároveň poukázal na výpoveď poškodenej, z ktorej vyplynulo, že konanie obžalovaného nevnímala ako ponižovanie, pohŕdanie, citové vydieranie, nevyvolávalo to u nej strach a neobmedzovalo jej osobnú bezpečnosť. Na záver vyslovil názor, že ak by všetky tvrdenia poškodenej boli pravdivé, skutok mal byť riešený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa psím. d)

Navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej aj krajský súd) napadnutý rozsudok zrušil a prikázal prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, príp., aby sám rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla krajskému súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch podaného odvolania a návrhu v ňom obsiahnutom. Obžalovaný žiadal, aby ho krajský súd oslobodil spod obžaloby, chce ísť do Peru a tam začať nový život.

Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou (obžalovaným), voči výrokom, voči ktorým odvolanie podať mohol, preskúmal postupom podľa

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

K výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, odvolateľ mu v odvolaní konkrétne procesné pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Krajský súd k obrane obžalovaného uvádza, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, na základe ktorých dôkazov ustálil vinu obžalovaného. Išlo o výpoveď poškodenej, svedkýň L. a I. a závery znaleckých posudkov. Vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne v kontexte iných dôkazov, pričom tieto úvahy v dostatočnej miere v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol.

Správne okresný súd hodnotil výpoveď poškodenej s poukazom na znalecké posudky a výpovede znalcov z odvetvia psychiatrie a odvetvia psychológie, ktoré hodnotili všeobecnú vierohodnosť poškodenej ako plne zachovanú a špecifickú vierohodnosť ako dostatočnú s tým, že verbálne agresívne a znevažujúce správanie obžalovaného u nej muselo vyvolávať psychické utrpenie, o čom obžalovaný vedel (vedel, že vyhľadáva psychologickú pomoc, že sa zamyká v obývačke pred ním, že užíva antidepresíva a že odchádza po kriku k svojej matke) a konal tak v priamom úmysle. Zároveň okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že následná bagatelizácia trestnej činnosti zo strany poškodenej je v prípade obetí domáceho násilia častým javom, takže obhajobné (odvolacie) námietky v tomto smere nemôžu obstáť.

Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil voči poškodenej zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

To, že poškodenej obžalovaný svojim správaním spôsoboval psychické utrpenie s prejavom adaptačnej poruchy s anxiozno-depresívnym syndrómom mierneho stupňa so somatizáciou bolo preukázané závermi znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii, spol. s r.o. a jeho dodatku, ku ktorému bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec prof. PhDr. Anton Heretik, PhD., z ktorých vyplynulo, že psychické utrpenie u poškodenej vyvolávalo správanie jej syna, ktorá mala vo vzťahu k obžalovanému jednoznačne postavenie obete.

Ďalej krajský súd uvádza, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného spočívala v kritike spôsobu, akým okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy, keď obžalovaný polemizoval s odôvodnením napadnutého rozsudku a presadzoval vlastnú verziu, ktorá verzia je založená na inom, pre neho priaznivejšom hodnotení vykonaných dôkazov. Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa

nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd u spolupáchateľov aj na to, ako mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, avšak nesprávne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Okresný súd správne u obžalovaného nezistil existenciu priťažujúcej okolnosti, ale zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, pričom aplikoval ustanovenie , s aplikáciou ktorého sa odvolací súd nestotožnil, avšak vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora nebolo potrebné sa bližšie k tomuto pochybeniu vyjadrovať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.