Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-174-2019.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Subarea
49Ek/174/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Elektrosvit Nové Zámky, a.s., so sídlom Komárňanská cesta 3, XXX 37 Nové Zámky, IČO: 00 152 340, právne zastúpeného: Martin Šutka, advokát so sídlom Ernestova bašta 2524/7, XXX 02 Nové Zámky, proti povinnému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. L. XXXX/XX, G. 01 Nové Zámky, o vymoženie pohľadávky vo výške 119,68 eur, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, MBA, Exekútorský úrad so sídlom Ku Bratke 3, 934 05 Levice, pod sp. zn. 306EX 97/2019, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 30. októbra 2019 a o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 19. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 30. októbra 2019 z a m i e t a.
II. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 19. februára 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom m e n í tak, že oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za vyjadrenie sa oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 13,20 eur.
III. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 30. októbra 2019, pozostávajúci z trov právneho zastúpenia vo výške 13,20 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.1.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 119,68 eur na základe vykonateľného exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5Er/243/2010-164 zo dňa 7.2.2018. Dňa 8.02.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 30.10.2019 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, 4 Exekučného poriadku a vecne tým, že exekúcia je dôvodne vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ukladajúceho povinnosť plniť, ktorý je záväzný, nezmeniteľný a bezprostredne vynútiteľný zákonnými prostriedkami a spôsobilý byť predmetom núteného výkonu v rámci exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to, že s poukazom na uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5Er/243/2010-165 zo dňa 19.02.2019, ktorým súd exekúciu pre nespôsobilosť exekučného titulu zastavil, bol zaviazaný na
zaplatenie náhrady trov dovolacieho konania v sume 119,68 eur, pričom povinný sa odvolával na to, že on nespôsobil nespôsobilosť exekučného titulu, zároveň túto svoju nevedomosť preukazoval zápisnicou spísanou na Okresnom súde Nové Zámky k spisovej značke 4C/365/1999 zo dňa 26.11.2015, z ktorej vyplýva, že súdom bude vyznačená nová právoplatnosť na rozsudku, povinný ďalej nesúhlasil s tým, aby platil oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania, keďže oprávnený dovolanie vo veci zobral späť. Exekučný súd vyhodnotil, že nie je príslušný preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako právne bezvýznamné pre exekučné konanie. K námietke povinného ohľadom jeho povinnosti plniť uviedol, že povinný mal proti exekučnému titulu možnosť podať sťažnosť v zmysle poučenia v predmetnom rozhodnutí, povinný však možnosť podať opravný prostriedok nevyužil, teda povinný sa skutočnosťami ním uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie nebránil v základnom konaní, pričom exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či vec konajúcim súdom bola správne posúdená. Povinný súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 30.10.2019 podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 19.11.2019 sťažnosť, ktorou žiadal napádané uznesenie zrušiť a exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Sťažnosť odôvodnil tým, že sa mu javí nespravodlivé, že sú od neho vymáhané trovy, ktoré nespôsobil a nezavinil, pričom nezavinil nespôsobilosť exekučného titulu, ale k nej prišlo pochybením justičných orgánov. Podľa neho je súd podľa § 53 Exekučného poriadku povinný skúmať aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj postup súdu, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo, pričom povinný presne uviedol okolnosti, za ktorých došlo k oprave doložky právoplatnosti a vykonateľnosti týkajúcej sa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4C/365/1999 zo dňa 19.6.2000.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že ju žiada ako nedôvodnú zamietnuť a priznať trovy sťažnostného konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že tvrdenia povinného o pochybení štátnych orgánov sa nezakladajú na pravde. Povinný zastúpený advokátom si musel byť od počiatku vedomý toho, že dovolanie proti rozhodnutiu v exekučnej veci nie je prípustné, a že bude neúspešný, pričom ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu vzal podané dovolanie späť, čím logicky zavinil zastavenie dovolacieho konania a preto bol dovolacím súdom v uznesení zaviazaný na úhradu trov konania vo výške 100 %, pričom toto uznesenie je exekučným titulom v tejto exekúcii. Dovolacie trovy tak vznikli jednoznačným zavinením samotného povinného. Súčasne dal do pozornosti skutočnosť, že sťažnosť povinného bola realizovaná písomne a nie elektronicky.
5. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 19.2.2020 nepriznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený si náhradu trov konania v podanom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a nevyčíslil. Oprávnený v podanom vyjadrení len žiadal, aby súd zaviazal povinného k znášaniu trov konania. Vzhľadom k tomu, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, tým naďalej exekúcia pokračuje a povinný je povinný zaplatiť aj trovy exekučného konania v zmysle vydaného poverenia na vykonanie exekúcie a trovy exekúcie.
6. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 19.2.2020 o trovách oprávneného podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 9.3.2020 sťažnosť, ktorou žiadal napádané uznesenie zrušiť a vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažnosť odôvodnil tým, že napádané rozhodnutie o trovách oprávneného považuje za nepreskúmateľné a zmätočné s poukazom na to, že v prípade podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa jedná o samostatné konanie týkajúce sa procesnej snahy povinného zastaviť prebiehajúcu exekúciu, toto konanie má dva stupne, pričom pokiaľ mal súd na mysli, že k vyčísleniu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie malo prísť až v konečnom rozhodnutí o sťažnosti, tak je oprávnený toho názoru, že okrem rozhodnutia o zamietnutí malo dôjsť aj k priznaniu trov konania v percentuálnej výške, resp. tieto mali byť priznané v samostatnom rozhodnutí. Podľa neho tieto trovy nemajú súvis s už prebiehajúcim exekučným konaním. Nesúhlasí s tvrdením súdu o tom, že oprávnený si trovy za vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, pretože z obsahu vyjadrenia oprávneného zo dňa 18.03.2019 vyplýva ich uplatnenie a navyše to vylučuje existencia napadnutého rozhodnutia zo dňa 19.2.2020, ak by si totiž oprávnený žiadne trovy neuplatnil, nebolo by o čom rozhodovať. K argumentu súdu o nevyčíslení trov konania uviedol, že po nadobudnutí účinnosti
nového Civilného sporového poriadku je vyčíslenie trov konania úspešného účastníka na vyššom súdnom úradníkovi a teda ten by mal automaticky vyčísliť aj ich výšku a môže tak urobiť samostatným rozhodnutím. Podľa neho malo byť rozhodnuté o priznaní trov konania vo výške 100 % za podané vyjadrenie zo dňa 18.03.2019 a následne malo byť samostatným rozhodnutím rozhodnuté o samotnej výške trov konania.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 30.10.2019 o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
16. Povinný postavil svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie na okolnostiach majúcich svoj základ pred vznikom exekučného titulu. Po preskúmaní listinných dokumentov nachádzajúcich sa v spise súd považuje za preukázané, že vyšší súdny úradník pri svojom právnom posúdení vychádzal zo správnych skutkových zistení, z ktorých vyvodil správny záver o tom, že v exekučnom konaní si oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie dôvodne uplatnil pohľadávku vo výške 119,68 eur na podklade vykonateľného exekučného titulu, pretože povinný neplnil svoj dlh voči oprávnenému riadne a včas v lehote na dobrovoľné plnenie. Súd zdôrazňuje, že všetky otázky týkajúce sa hmotného nároku medzi oprávneným a povinným boli s konečnou platnosťou vyriešené súdom v základnom konaní, a to v uznesení Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5Er/243/2010-164 zo dňa 7.2.2018. Je potrebné v tejto súvislosti dodať, že toto rozhodnutie sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stalo pre strany záväzné a založilo tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie
bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný mal možnosť brániť sa ním uvádzanými argumentmi len po doručení predmetného rozhodnutia v zákonnej lehote a namietať tieto okolnosti len v základnom konaní (nie v konaní exekučnom). Vyšší súdny úradník tak správne vyhodnotil, že exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať exekučný súd o prehodnotenie výsledkov dokazovania v základnom konaní, pretože na vecný prieskum exekučného titulu nemá exekučný súd žiadnu právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Čo sa týka poukazu oprávneného na to, že povinný predložil súdu sťažnosť v listinnej podobe a nie v elektronickej forme, k tomuto súd uvádza, že zákon pri inštitúte návrhu na zastavenie exekúcie nestanovil povinnosť predložiť takýto návrh súdu striktne v elektronickej podobe pod následkom neprihliadania naň tak, ako je tomu napríklad pri návrhu na vykonanie exekúcie alebo pri oprave návrhu na vykonanie exekúcie a preto exekučný súd akceptuje predkladanie návrhov na zastavenie exekúcie povinnými v listinnej podobe. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názorom povinného o neoprávnenosti exekúcie uvedeným v sťažnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 30. októbra 2019 ako nedôvodnú zamietol.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
20. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
21. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
22. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura je 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.
23. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
25. Súd ďalej pristúpil k preskúmaniu sťažnosti oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 19.2.2020 o trovách oprávneného za vyjadrenie sa oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. Na úvod súd s tvrdením oprávneného, že vyšší súdny úradník mal najskôr rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania a až následne mal podľa neho rozhodnúť samostatným rozhodnutím o výške trov konania nesúhlasí z dôvodu, že exekučné konanie obsahuje špeciálnu úpravu trov konania, kedy v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v konaní úspešný, keď súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Sudca dospel k záveru, že oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie riadne uplatnil trovy právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia a preto bolo v zmysle § 250 ods. 2 CSP potrebné zmeniť rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak, že oprávnený má voči povinnému nárok na úhradu trov konania za podanie predmetného vyjadrenia a to vo výške 13,20 eur za jeden úkon právnej služby vypočítaný tak ako si trovy oprávnený uplatnil v návrhu, keďže hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu 16,60 eur s režijným paušálom za rok 2019 ako náhradou hotových výdavkov vo výške 9,80 eur sa rovná sume 26,40 eur a po krátení o polovicu v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje tak výslednú sumu 13,20 eur.
26. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku tak, že úspešnému oprávnenému priznal voči povinnému nárok na ich náhradu a to za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/174/2019 zo dňa 30. októbra 2019 vo výške 13,20 eur za jeden úkon právnej služby vypočítaný tak ako si trovy oprávnený uplatnil v návrhu, keďže hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu 16,60 eur s režijným paušálom za rok 2019 ako náhradou hotových výdavkov vo výške 9,80 eur sa rovná sume 26,40 eur a po krátení o polovicu v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje tak výslednú sumu 13,20 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.