Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-9-2020.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Subarea
12Co/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: X. Q., XX. XX. XXXX, bytom T.. - I.- L. - O. XX, XXX XX Q., proti žalovaným: 1/ R. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., F. XXX, 2/ F. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., F. XXX, o zaplatenie nájomného, náhrady škody a odmeny za využívanie na podnikanie, odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/72/2017-205 zo dňa 26. 08. 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu odmieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 26. 08. 2019 zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/72/2017-179 zo dňa 06. 06. 2019.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia odmeny za užívanie na podnikanie mesačne 75 € so spätnou platnosťou 2 roky, teda od 31. 12. 2016 a do budúcnosti, nájomného od 12/2016 do podania žaloby, a to 75 € mesačne a do budúcnosti 75 € mesačne a náhrady škody 20 000 €.
3. Výzvou sp. zn. 15C/72/2017 zo dňa 29. 03. 2019 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1 398 € za podanú žalobu.
4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/72/2017-179 zo dňa 06. 06. 2019 vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd konanie zastavil, nakoľko žalobca nezaplatil súdny poplatok v lehote určenej súdom aj napriek tomu, že bol poučený o následkoch jeho nezaplatenia.
5. Dňa 02. 08. 2019 podal žalobca proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15C/72/2017-179 zo dňa 06. 06. 2019 námietky, ktoré prvostupňový súd podľa obsahu vyhodnotil ako sťažnosť proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania.
6. Prvoinštančný súd v súvislosti s rozhodovaním o podanej sťažnosti žalobcom proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou aplikoval ust. § 239 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 240 CSP, § 242 CSP, § 250 ods. 1 CSP. Vec právne posúdil tiež podľa ust. § 121 ods. 2, 4 a 5 CSP.
7. Po preskúmaní sťažnosti podanej žalobcom proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15C/72/2017-179 zo dňa 06. 06. 2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, prvostupňový súdu, súd zistil, že žalobca nepodal sťažnosť včas, t. j. v lehote 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia. Prvostupňový súd uzavrel, že žalobcovi bolo predmetné uznesenie doručené dňa 13. 07. 2019, sťažnosť bola elektronicky (e-mailom)
poslaná dňa 02. 08. 2019 a zároveň daná na poštovú prepravu dňa 02. 08. 2019, t. j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, ktorá žalobcovi uplynula dňa 29. 07. 2019.
8. Pretože žalobca podal sťažnosť na súd až po uplynutí zákonnej lehoty, prvostupňový súd analogicky aplikoval ustanovenie § 386 CSP v spojení s § 250 ods. 1 CSP a oneskorene podanú sťažnosť zamietol.
9. Proti uzneseniu prvostupňového súdu o zamietnutí sťažnosti žalobcu, podal žalobca odvolanie požadujúc zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia.
10. V podanom odvolaní žalobca namietal, že konajúca sudkyňa len kvôli dvom dňom prekročenia lehoty jeho sťažnosť zamietla. Žalobca toto konanie považuje za svojvôľu a diskrimináciu občana Európskej únie.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné, alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je podľa § 355 ods. 2 CSP odvolanie prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. Na uvedené pravidlo nadväzuje úprava obsiahnutá v § 357 písm. a) až o) CSP, ktorou je taxatívne vymedzený okruh prvostupňových uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie.
15. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
16. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je rozhodnutím súdu prvej inštancie, podľa § 239 a nasl. CSP o sťažnosti proti rozhodnutiu vydaného vyšším súdnym úradníkom. Súd prvej inštancie zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. O zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku rozhodol vyšší súdny úradník (ďalej aj VSÚ) uznesením č. k. 15C/72/2017-179 zo dňa 06. 06. 2019.
17. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
18. Podľa ust. § 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia CSP, okrem § 357 písm. a).
19. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
20. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch, je konanie o súdnych poplatkoch, vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie.
21. Vzhľadom na uvedené je v Zákone o súdnych poplatkoch upravený aj procesný postup týkajúci sa rozhodovania o súdnych poplatkoch (vrátane rozhodovania o zastavení konania). Vo veciach podľa Zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý v prípade nezaplatenia súdneho poplatku poplatníkom rozhodne o zastavení konania. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie môže podať poplatník sťažnosť podľa § 14 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 239 a nasl. CSP. O sťažnosti následne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie (viď citované ust. § 357 CSP v spojení s citovaným ust. § 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch).
22. Nakoľko odvolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, odvolací súd odvolanie odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
23. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že hoci je povinnosťou súdu (teda aj odvolacieho súdu) v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v tomto prípade odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov konania z dôvodu, že v rámci odvolacieho konania sa so žalovanými 1/ a 2/ vôbec nekonalo. Vzhľadom na odmietnutie odvolania žalobcu by bolo v rozpore s výkladovým pravidlom obsiahnutým v čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP (a v rozpore s princípom procesnej ekonómie podľa čl. 17 základných princípov CSP) robiť v konečnom rozhodnutí len formálny výrok o náhrade trov konania v situácii, kedy žalovaní 1/ a 2/ nijakým spôsobom neboli do odvolacieho konania zainteresovaní.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).