Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17CoP-18-2020.pdf
PDF · 75.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/18/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne vo veci o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení A.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX/XX, t. č. umiestneného na J. S. X. R. J. J. so sídlom v L., v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, L., v konaní začatom bez návrhu, na odvolanie umiestneného A.. F. O. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. februára 2020, č.k. 6Pu/1/2020-12, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v danej veci v zmysle ust. § 253 ods. 1 a § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (CMP) začal bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A.. F. O. v zdravotníckom zariadení, A.. F. O. v zmysle ust. § 256 CMP ustanovil pre toto konanie opatrovníka A. Z. (R.), bytom L., Y. XX. Napadnutým uznesením rozhodol, že k prevzatiu A.. F. O. do ústavu zdravotníckej starostlivosti (t.č. umiestneného na J., so sídlom v L.) došlo zo zákonných dôvodov. V odôvodnení uznesenia uviedol, že z hlásenia o prevzatí pacienta do ústavnej starostlivosti z 05.02.2020 je zrejmé, že pacient bol prijatý na psychiatrické oddelenie na odporúčanie ambulantného psychiatra s odôvodnením, že dlhodobo odmieta užívať lieky na ochorenie, nechodí na kontroly, neuvedomuje si, že je chorý. V noci nespí a robí činnosti, ktorými obťažuje okolie. V popredí sú výrazné paranoidné perzekučné obsahy, kverulačné obsahy, zvýšená intrapsychická tenzia. Hrozí nebezpečenstvo ohrozenia okolia a pri neliečení hrozí ešte vážnejšie zhoršenie zdravotného stavu pacienta. Z psychiatrického vyšetrenia bolo zistené, že umiestnený trpí duševnou poruchou, ktorá vyžaduje neodkladné liečenie. Umiestnený vzhľadom na túto poruchu ohrozuje seba aj svoje okolie. Súd prvej inštancie vypočul umiestneného i ošetrujúcu lekárku, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a zistil, že dňa 04.02.2020 bol umiestnený privezený v doprovode príslušníkov PZ rýchlou zdravotníckou službou. Pri prijatí nebol agresívny, domá vŕtal v izbe, pil a nechodil na kontroly. Počas hospitalizácie, ktorú odmieta, je nutná jeho fixácia; v minulosti bol už 2x hospitalizovaný na psychiatrii. Umiestnený uviedol, že k nim domov prišla pani s policajtami s tým, že sa má zbaliť do nemocnice. V tom čase nebol v zlom stave. „Vojaci mu nechceli dať doklady od lekárov“. Býva s matkou, o ktorú sa stará a sestrou, ktorá ho nenávidí. Napichali mu nejaké lieky, on pobyt v ústave nepovažuje za opodstatnený, keďže liečbu nepotrebuje. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a konštatoval, že pre zlepšenie zdravotného stavu umiestneného je nutné jeho ponechanie v ústavnej starostlivosti, pretože v opačnom prípade hrozí zhoršenie jeho zdravotného stavu. Preto dospel k záveru, že boli dané všetky predpoklady pre prevzatie umiestneného do ústavnej starostlivosti zo zákonných dôvodov. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený, namietajúc rozhodnutie súdu, že k jeho hospitalizácii došlo zo zákonných dôvodov. Nevie, aké právomoci sú na základe CMP, keď podľa Trestného poriadku úkony na dodržiavanie poriadku robí polícia a súd. Dôvodom jeho odvolania
je, že do ich domu vstúpili policajti s lekárkou a členom sanitky a určite na to nemali povolenie od prokurátora, lebo sa ním nepreukázali. Lekárka, ktorá tvrdila, že má potvrdenie od MUDr. Vezérovej a MUDr. Marcinku, mu ich odmietla ukázať s hrozbou, že ho vezmú nasilu. Uvedená lekárka musela vedieť, že ho má prednostne vyšetriť MUDr. Vezérová, ktorá sa starala o jeho zdravotný stav od roku 1995 a tá mala rozhodnúť, či je vhodný na hospitalizáciu. On je pritom bezúhonný, zdravý a nevie ako ohrozuje okolie. Je nezmyslom, že doma vŕtal a pil, celú sezónu bicykloval, denne najazdil 40 - 80 km a potom si dal dve pivá, začo ho nikto nemôže nazvať alkoholikom. Je pre neho zarážajúce, že rozsudok nie je pri pečiatke súdu a mene sudkyne ňou vlastnoručne podpísaný. Žiadal odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť o jeho okamžitom prepustení z psychiatrie v Bojniciach. 3. Opatrovníčka sa k odvolaniu umiestneného písomne nevyjadrila. 4. Nemocnica s poliklinikou J. so sídlom v L., psychiatrické oddelenie, súdu oznámila, že A.. F. O. bol dňa 05.03.2020 prepustený do ambulantnej starostlivosti. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 6. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP upravuje, že pokiaľ sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, nebola zistená opodstatnenosť podaného odvolania, v ktorej by bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, alebo zmeniť. 8. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článku 17 Ústavy Slovenskej republiky. 9. Podľa článku 17 ods. 6 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom. 10. Detenčné konanie upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý v ust. § 6 ods. 9 písm. d) stanovuje, že osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, možno bez informovaného súhlasu prevziať do ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 11. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, tzv. detenčné konanie, upravuje Civilný mimosporový poriadok (CMP) v ustanoveniach § § 252 až 271. 12. V konaní o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti sa rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch osôb vyžadujúcich si pre svoj zdravotný stav úkony zdravotnej starostlivosti. Táto úprava sa premieta aj do postupu štátnych orgánov, teda aj súdu vždy, keď si to ochrana týchto subjektov vyžaduje. V danom prípade si zdravotnícke zariadenie (Nemocnica s poliklinikou J. so sídlom v L.) splnila obligatórnu povinnosť a súdu elektronicky v 24-hodinovej lehote v súlade s ust. § 253 ods. 1 CMP oznámila prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu v tomto zdravotníckom zariadení. Oznámenie zdravotníckeho zariadenia má povahu podnetu na začatie konania, preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 254 ods. 2 CMP začal bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A.. F. O. v zdravotníckom zariadení. 13. Súd prvej inštancie následne správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestneného zo dňa 04.02.2020. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je mimosporovým konaním, ovládaným princípom vyšetrovacím. Povinnosťou súdu je, aby v súčinnosti s účastníkmi konania, ktorým je umiestnený a zdravotnícke zariadenie (§ 255 ods. 1 CMP), zistil skutočný stav veci. Po zistení, že zdravotný stav umiestneného si vyžadoval jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia, keďže trpí duševnou poruchou, ktorá vyžaduje neodkladné liečenie a umiestnený vzhľadom na túto poruchu ohrozuje seba, aj svoje okolie a pri neliečení hrozí ešte vážnejšie zhoršenie jeho zdravotného stavu, súd rozhodol, že k prevzatiu umiestneného do ústavu zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov (§ 262 ods. 1 CMP). Odvolací súd, stotožňujúc sa s týmto rozhodnutím, napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 14. Pokiaľ umiestnený poukazoval na to, že mu nie je jasný postup polície a lekárky dňa 04.02.2020,a to podľa CMP, k uvedenému odvolací súd poukazuje na odseky 8 až 12 tohto uznesenia, a zdôrazňuje,
že Civilný mimosporový poriadok (CMP) je procesným predpisom pre postup súdu, okrem iného aj v konaniach o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení ( § 252 CMP a nasl.), ako tomu bolo v danom prípade. K poukazu umiestneného, že rozhodnutie nie je vlastnoručne podpísané sudkyňou, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 222, v spojení s ust. § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) a v zmysle ust. § 61 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení, sudca podpisuje vyhotovenie rozsudku (uznesenia), pričom sa má na mysli prvopis rozsudku (uznesenia), ktorý zostáva v súdnom spise. Ostatné rovnopisy rozsudku (uznesenia), ktoré sa doručujú účastníkom konania (a takýto rovnopis bol doručovaný aj umiestnenému), vlastnoručne podpisuje iba osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia (t.j. asistentka sudkyne), čo bolo uskutočnené aj v danej veci. 15. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dňom 05.03.2020 došlo k zmene situácie, keď umiestnený bol prepustený z ústavnej zdravotníckej starostlivosti do ambulantnej liečby. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).