Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-22-2020.pdf
PDF · 75.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/22/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému E. P., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom P. H., H. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 30. marca 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.01.2020, sp. zn. 1Pp/254/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného E. P. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Odsúdený E. P. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/69/2018 zo dňa 19.07.2018, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) a zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., vo výmere 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu odsúdený nastúpil dňa 19.07.2018, pričom predpokladaný koniec trestu o odsúdeného je stanovený dňom 14.08.2021 (po započítaní doby strávenej vo väzbe od 14.02.2018 do 19.07.2018). Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo dňa 14.11.2019.
Dňa 11.11.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená písomná žiadosť odsúdeného E. P. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom okrem iného uviedol, že vo výkone trestu už bol a obmedzenie osobnej slobody veľmi zle vplýva na jeho psychiku i na jeho zdravotný stav. Navyše bol viackrát v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne a hrozí mu amputácia ľavej nohy. Uviedol, že si vzal ponaučenie z následkov jeho protiprávneho konania a po prepustení na slobodu sa chce začleniť do normálneho života a viesť riadny život. Tiež uviedol, že počas výkonu trestu sa nedopustil žiadneho disciplinárneho trestu ani previnenia.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.01.2020 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. 1Pp/254/2019 tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona návrh E. P. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený E. P., ktorú písomne odôvodnil niekoľkými písomným podaniami doručenými okresnému súdu dňa 20.01.2020, dňa 28.01.2020 a dňa 21.02.2020, v ktorých poukazoval predovšetkým na svoj nepriaznivý zdravotný stav (dlhoročné pretrvávajúce zdravotné komplikácie spôsobené pracovným úrazom a silnú cukrovku), na jeho rodinné pomery (odsúdený má tri dospelé deti, ktoré sú finančne zabezpečené a každé má svoje vlastné rodinné stabilné zázemie). Vo svojich podaniach namietol hodnotenie pedagóga ústavu, s ktorým nesúhlasí
najmä čo sa týka hodnotenia jeho vzdelania a resocializačnej prognózy. Tiež namietol hodnotenie o nekritickom postoji k spáchanej trestnej činnosti a uviedol, že to nie je pravda, nezapiera spáchanie skutku, avšak je názoru, že priebeh skutku tak ako mu bol kladený za vinu, a za ktorý bol odsúdený, sa stal inak, nakoľko jeho manželka - poškodená ho mala vyprovokovať k činu a bolo to z jej strany premyslené, vykonštruované konanie s cieľom dostať ho do výkonu trestu odňatia slobody. Ďalej poukázal na hrozbu amputácie ľavej nohy v dôsledku silnej cukrovky, pričom tomuto by sa chcel vyhnúť komplexnou liečbou dostupnou práve v podmienkach na slobode. Záverom posledného písomného podania (odôvodnenia svojej sťažnosti) uviedol, že z doposiaľ vykonaného trestu sa dostatočne poučil a na slobode chce viesť riadny život.
Dňa 3.3.2020 bolo Krajskému súdu v Trenčíne doručené písomné podanie odsúdeného, v ktorom uviedol, že niektoré skutočnosti uvádzané v hodnotení ústavu nie sú pravdivé. Opätovne poukázal na skutočnosti týkajúce sa spáchania trestného činu, za ktorý si aktuálne vykonáva uložený trest odňatia slobody, pričom uviedol, že manželke odpustil jej konanie, pre ktoré došlo k spáchaniu tohto trestného činu. V manželstve s poškodenou je už 48 rokov, avšak v prípade prepustenia na slobodu, išiel by bývať k synovi. Tvrdí, že je poučený touto skúsenosťou, ako aj samotným výkonom trestu odňatia slobody. Opäť poukázal na dobré rodinné vzťahy so svojimi deťmi a vnúčatami a finančnú podporu svojej rodiny z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na svoj nepriaznivý zdravotný stav a zdravotné komplikácie v dôsledku pracovného úrazu z minulosti. Navrhol krajskému sudu, aby rozhodol tak, že vyhovie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustene splnením troch podmienok - vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Krajský súd zhodnotiac komplexne všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák.
V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Avšak vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu a priemerné hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš vysoké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na možnosti jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t.j. či odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotenia odsúdeného E. P. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený E. P. preukazuje iba čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, že resocializačná prognóza odsúdeného bolo vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, voči ktorej je čiastočne kritický (spáchaný trestný čin v niektorých skutočnostiach popiera a bagatelizuje a zodpovednosť prenáša na manželku), závislosti na alkohole, agresivity, páchanie trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu a súdom nariadeného ochranného protialkoholického liečenia a nízkeho vzdelania. Pokiaľ obžalovaný namietal, že rozsudkom OS Žilina 28T/69/2018 zo dňa 19.07.2018, na základe ktorého aktuálne vykonáva trest odňatia slobody mu nebolo žiadne liečenie uložené, uvedené je pravdou, no protialkoholické liečenie mu bolo uložené ešte predchádzajúcim rozsudkom OS Žilina sp.zn. 35T/11/2010 v spojení s uznesením OS Martin sp.zn. 3Nt/55/2010 a nariadené opatrením OS Žilina sp.zn. 35T/11/2010, zo dňa 28.08.2018. Je nutné uviesť, že negatívny charakter má predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený E. P. bol 5-krát súdne trestaný (v prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený), no bol už trikrát vo výkone nepodmienečného trestu, okrem iného aj pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a tiež pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, pričom v minulosti už bolo na neho pôsobené aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Je teda osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak tieto nevyužil. Predchádzajúce odsúdenia teda u neho nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Povaha trestných činov spáchaných odsúdeným a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek priemernému, nie negatívnemu hodnoteniu jeho správania vo výkone trestu, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k opakovanému páchaniu trestných činov a preto nemožno dôvodne predpokladať, že povedie na slobode riadny život.
Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval za nutné krajský súd poukázať, pričom s podrobnejším odôvodnením odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného E. P. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á.