Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-35-2020.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/35/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A.. F. R., J.., R. R. Y. F., D. Č.. X, správca konkurznej podstaty Ú. L. L., X.. XX.XX.XXXX, L. S. Č.. XXX, S., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľáka, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská č. 2, pod sp. zn. EX 126/2005, o vymoženie 1.064,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.11.2019, č. k. 12Er/105/2005-38 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,78 eur do troch dní od právoplatnosti.
2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 10.05.2005 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 1.064,29 eur s príslušenstvom. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zároveň podnet na zastavenie exekúcie. Oprávnený bol toho názoru, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené predpoklady na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. Súd prvej inštancie uviedol, že z úradnej činnosti zistil, že na majetok povinného bol vyhlásený v rámci oddlženia konkurz a to v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. 32OdK/368/2019. Súd prvej inštancie následne preskúmal podnet oprávneného, spisový materiál a dospel k záveru, že pri rozhodnutiach Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi č. 8370/2003/116/2003-OK zo dňa 3.11.2003 a č. 8370/2003/116-1/2003-OK zo dňa 3.11.2003 nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Predmetné rozhodnutia boli vydané podľa zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a povinnému nimi bola uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z § 277 ods. 1, § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 126 zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 a uviedol, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v exekučnom konaní prihliadať len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. K vzneseniu námietky premlčania však v predmetnom konaní nedošlo, a preto sa pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe rozhodnutí Okresného úrade práce nepremlčali a preklúzia sa na ich vymáhanie nevzťahuje. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 13CoE/170/2014. Súd prvej inštancie ďalej podľa § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku mal z Obchodného vestníka za preukázané, že na majetok úpadcu (povinného) bol v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32OdK/368/2019 vyhlásený konkurz, čím došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,78 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil a k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.
4. V odvolaní oprávnený poukázal na exekučné tituly, rozhodnutia Okresného úradu práce Spišskej Novej Vsi č. 8370/2003/116/2003-OK zo dňa 3.11.2003 a č. 8370/2003/116-1/2003-OK zo dňa 3.11.2003 a citoval § 277 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 69 ods. 1 a 2, § 20 ods. 2 písm. t), § 126 ods. 1 a 3, § 128 ods. 1 a 2 a§ 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a uviedol, že § 126 ods. 3 určuje lehotu, v ktorej je okresný úrad práce oprávnený vydať rozhodnutie vo veci podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorým by platiteľa príspevku zaviazal na povinnosť uhradiť dlžný príspevok na postenie v nezamestnanosti. Iba na základe rozhodnutia podľa správneho poriadku mohol okresný úrad práce podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje správnym poriadkom a je možné ho vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti vo svojich záverečných ustanoveniach v § 131 jednoznačne ustanovuje, že na konanie vo veci rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Aplikovanie správneho poriadku je tak v tomto prípade opodstatnené aj z dôvodu, že samotný zákon o zamestnanosti neupravuje konanie o vydaní rozhodnutia vo veci uloženia peňažnej povinnosti dlžníkovi. Oprávnený citoval § 71 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, z ktorých vyplýva, že rozhodnutia vydané v správnom konaní možno vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Mal tak za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Na záver oprávnený namietal, že v danej veci nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so zákonom a preto navrhol odvolanie oprávneného zamietnuť.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie proti uzneseniu vo výroku o zastavení je nedôvodné a vo výroku o trovách exekúcie je potrebné odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
11. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, ale mal za to, že exekúcia mal byť zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. V predmetnej exekučnej veci sú exekučnými titulmi rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu práce Spišská Nová Ves Č. j. 8370/2003/116/2003-OK zo dňa 03.11.2003, právoplatné dňa 21.11.2003 a vykonateľné dňom 11.11.2003 a Č. j. 8370/2003/116-1/2003-OK zo dňa 03.11.2003, právoplatné dňa 21.11.2003 a vykonateľné dňom 08.12.2003, vydané podľa zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti (Ďalej len „zákon o zamestnanosti“). Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.04.2005, na základe čoho sa v uvedený deň začalo exekučné konanie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
14. Rozhodnutím Okresného úradu práce Spišská Nová Ves Č. j. 8370/2003/116/2003-OK zo dňa 03.11.2003 bola povinnému v súlade s § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti uložená povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 369,88 eur. Rozhodnutím Okresného úradu práce Spišská Nová Ves, Č. j. 8370/2003/116-1/2003-OK zo dňa 03.11.2003 bola povinnému v súlade s § 128 ods. 2 zákona o zamestnanosti uložená povinnosť zaplatiť penále vo výške 626,10 eur a vo výške 42,65 eur.
15. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
16. Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
17. Nakoľko rozhodnutím NÚP bola povinnému podľa zákona o zamestnanosti uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti v celkovej výške 369,88 eur a penále vo výške 668,75 eur a k úhrade uvedenej sumy nedošlo, na jej vymáhanie sa v zmysle vyššie uvedeného vzťahuje zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003.
18. Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bodu 4 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
19. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
20. Podľa § 126 ods. 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
21. Podľa § 133c ods. 2 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, povinnosť zaplatiť penále za neodvedenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti včas alebo v určenej výške sa posudzuje podľa tohto zákona aj v prípadoch, ak príspevok na poistenie v nezamestnanosti bol splatný pred 1. decembrom 1999.
22. Ustanovenie § 126 ods. 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti výslovne určuje, že právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Z toho vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky.
23. V danom prípade nemožno ani podporne aplikovať § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“) v znení účinnom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti jednotlivých exekučných titulov, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, keďže § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti upravuje premlčanie pri práve vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Zo vzájomného pomeru predpisu všeobecného a špeciálneho vyplýva, že právny predpis vydaný pre zvláštny prípad má, pokiaľ mu odporuje, pri aplikácii prednosť pred zákonom vydaným pre všetky prípady. Ak stanoví špeciálny právny predpis, že sa právo na vymáhanie pohľadávky premlčuje, tak v tejto otázke nie je možné aplikovať všeobecnú právnu úpravu.
24. Zákon síce v § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 stanovil, že všeobecný právny predpis o správnom konaní sa použije o. i. aj na rozhodovanie o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128, o aplikácii všeobecného právneho predpisu o správnom konaní aj na výkon rozhodnutia však nepojednával. Preto vychádzajúc z § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti a zo zásady subsidiarity je potrebné mať za to, že na výkon rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa § 71 ods. 3 Správneho poriadku neaplikuje. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak s poukazom na citované ustanovenie exekúciu nezastavil z dôvodu preklúzie vymáhaného práva.
25. Odvolací sud, posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď správne nepoužil ustanovenie právneho predpisu tak ako to v odvolaní žiadal oprávnený a nezastavil predmetnú exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
26. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, nakoľko z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.
29. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať.
30. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
31. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
32. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 CSP zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť ani pod § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 CSP), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Pritom od 01.07.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou CSP) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.
33. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
34. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné takéto odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti takému výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
36. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti predmetnému výroku uznesenia odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.
37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený a nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom konania žiadne oprávnené trovy konania nevznikli.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).