Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-88-2019.pdf
PDF · 116.73 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 179,04 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 153,04 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 2.12.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 153,04 Eur a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V poisťovni uvedeného bol poškodený nútený užívať vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vyúčtovala poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalovanému oznámil.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp.zn. 16Up/1007/2019 zo dňa 27.8.2019), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l.35). V podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Poznamenal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný namietal, že žaloba nemá náležitosti ustanovené v § 132 CSP, t.j. neobsahuje úplné a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Ďalej tvrdil, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, a tak je konanie žalobcu neoprávneným podnikaním. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla uviedol, že žalobca nekonkretizuje svoj nárok, iba odkazuje na ustanovenia zákonov. Namietal tiež aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, nakoľko z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre č. 190122 zo dňa 07.03.2019. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie Žalovaný. Poškodený preto nemohol platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok a takéto postúpenie je v rozpore s § 524 OZ. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Postúpenie pohľadávky na žalobcu považoval žalovaný za neplatný právny úkon. Na základe uvedených dôvodov považoval nárok žalobcu za nedôvodný a žalobu žiadal zamietnuť.
4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 51), v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh považuje za neopodstatnené a účelové. Zdôraznil, že ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Opätovne zdôraznil, že žalobca požaduje náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému prenájmom náhradného vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 13.02.2019 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, ev. č. ZA 333 HY, spôsobenej poškodenej spol. RELIMO, s.r.o.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Seat Ibiza, ev. č. PP 451 EB, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 8006161696. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla ev. č. BL 495 QJ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 118/40 zo dňa 28.02.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190122 zo dňa 07.03.2019, s dátumom splatnosti 21.03.2019 na sumu 499,20 € s DPH (416,- € bez DPH). V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.04.2019 žalovaný oznámil poškodenému výsledky šetrenia škodovej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 262,96 €. Zo strany žalovaného bola krátená sadzba denného nájomného a odpočítané náklady, ktoré by vznikli na poškodenom vozidle počas prenájmu. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Žalobca zdôraznil, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považujeme preto za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Pre porovnanie predložil súdu aj prehľad akceptovateľných sadzieb poisťovne Allianz v susednej Českej republike. Zdôraznil, že že žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Zo strany žalovaného doposiaľ nebol predložený jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 44,- € s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou tak predstavuje iba sumu 18,40 €, čo je cca 29,5 % z uplatnenej sadzby, a to nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Žalovaný totiž v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal náhradu vo výške až 70,5 % z fakturovanej dennej sadzby. V závere poznamenal, že že žalobca síce zapožičal motorové vozidlo
poškodenému z inej kategórie vozidiel ako bolo poškodené vozidlo, avšak za cenu nižšiu, t.j. totožnú s bežnou cenou sadzieb prenajatých vozidiel v kategórii zhodnej s poškodeným vozidlom, nakoľko v tom čase žalobca nemal k dispozícii vozidlo totožnej kategórie. Dnes už niektoré autopožičovne, neuvádzajú základnú cenu nájmu za konkrétnu kategóriu vozidla. Je preto potrebné si cenu dohodnúť individuálne. Nepovažujeme za zákonné a správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. V danom prípade sa poisťovňa, t.j. žalovaný sama rozhodla považovať ňou uvedenú cenu za cenu obvyklú, s čím nesúhlasil. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok považoval za neopodstatnenú. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 07.03.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 13.02.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za platnú, pričom zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Pre úplnosť uviedol, že považuje za neoprávnený odpočet tzv. prevádzkových nákladov počas doby prenájmu vozidla. V danom smere sa jedná o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ a ani právny rámec oprávnenosti. Tvrdenie žalovaného ohľadne zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla je aj v logickej úvahe neprijateľné a nesprávne. Naopak, práve v dôsledku dopravnej nehody došlo k znehodnoteniu motorového vozidla poškodeného a to v logickej rovine vyslovenej ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, kedy je zrejmé, že aj keď bolo vozidlo opravené, je na trhu jeho hodnota nižšia v dôsledku poškodenia, ako by bola jeho hodnota v prípade uvádzania vozidla na predaj ako nebúraného. Samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu doručenému dňa 13.1.2020 nevyjadril.
6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 30.3.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného na výzvu súdu nereagoval, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd poznamenáva, že z činnosti súdu (z iných konaní s totožnými právnym zástupcom) je súdu známa skutočnosť, že právny zástupca žalovaného sa opakovane pojednávaní nezúčastňuje a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňuje bezprostredne pred pojednávaním, prípadne vôbec. Súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti strán sporu.
7. Následne na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
10. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
12. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
14. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
15. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
16. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
17. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.
18. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.
19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
20. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
22. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Po posúdení žaloby a vyjadrení strán sporu súd dospel k záveru, že medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 13.02.2019 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, ev. č. ZA 333 HY, spôsobenej poškodenej spol. RELIMO, s.r.o.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Seat Ibiza, ev. č. PP 451 EB, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 8006161696. Existenciu škodovej udalosti žalobca preukázal na základe Správy o dopravnej nehode zo dňa 13.2.2019 (č.l. 7). V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 118/40 zo dňa 28.2.2019 (č.L. 10). Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
24. Žalovaný v priebehu sporu opakovane spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V súvislosti s uvedeným tiež spochybňoval samotný nárok na náhradu škody. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2019 (č.L. 13) je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného (č.l. 14). Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 7.3.2019 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 416,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 416,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 190122. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné.
25. Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe vyššie uvedenej škodovej udalosti (medzi stranami bola nesporná), si poškodený prenajal u žalobcu náhradné vozidlo. Na tento účel so žalobcom uzavrel Zmluvu o nájme č. 118/40 zo dňa 28.2.2019 (č.l. 10), na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 28.2.2019 do času nevyhnutnej opravy vlastného vozidla, t.j. do 7.3.2019. Predmetom prenájmu bolo motorové vozidlo značky NISSAN QASHQAI za nájomné v sume 69,60 Eur za deň, pričom pri ukončení nájmu bola upravená denná sadzba nájmu na 62,40 Eur (vrátane DPH) podľa počtu dní prenájmu vozidla. Z faktúry č. 190122 (č.l. 12) zo dňa 7.3.2019 vyplýva, že vozidlo NISSAN QASHQAI bolo prenajaté po dobu 8 dní za denné nájomné vo výške 52,- Eur bez DPH (62,40 Eur s DPH), t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla a jeho vydania. V zmysle uvedenej faktúry za prenájom vozidla predstavovala celková suma spolu 416,- Eur bez DPH, t.j. 499,20 Eur s DPH (52 x 8 dní x 20 % DPH). Doba prenájmu bola od 28.2.2019 do 7.3.2019. Iné poplatky spojené s prenájmom náhradného vozidla si žalobca neúčtoval. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2019 (uzavretá v deň vystavenia faktúry žalobcom poškodenému) došlo k postúpeniu budúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu v celkovej výške 416,- Eur bez DPH, t.j. v celkovej sume vyúčtovanej žalobcom. Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému (č.l. 14) listom zo dňa 7.3.2019. Navyše, súd konštatuje, že poškodené vozidlo bolo vozidlo značky Škoda Octavia, čo vyplýva zo zmluvy o prenájme náhradného vozidla, zo správy o nehode a faktúr za opravu vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo z triedy vozidiel - nižšia stredné trieda, náhradné vozidlo bolo zo strednej triedy vozidiel.
26. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 28.2.2019 dal poškodený opraviť svoje poškodené vozidlo u spoločnosti Galimex, s.r.o. (č.l. 8), pričom za opravu mu bola vystavená faktúra dňa 6.3.2019. Nasledujúci deň poškodený prenajaté vozidlo vrátil. Súd má preto za dôvodnú a preukázanú aj dĺžku doby prenájmu náhradného vozidla, t.j. od 28.2.2019 do 7.3.2019, t.j. v trvaní 8 dní. Zo zmluvy o prenájme náhradného vozidla, z rukou písanej poznámky vyplýva, že poškodený si vlastné vozidlo prevzal až 8.3.2019. Táto skutočnosť je však pre predmet sporu irelevantná, pretože žalobný nárok
na náhradu nákladov prenájmu náhradného vozidla je uplatnený iba do 7.3.2019. Navyše, z listinných dôkazov ani nevyplýva, že by bolo odovzdané vlastného vozidlo poškodenému neskorším dňom.
27. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov, na základe ktorých sa prihliada na účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd jednak nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných, či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, veci. Žalovaný v oznámení zo dňa 9.4.2019 oznámil, že krátil poistné plnenie, pričom dobu nájmu v trvaní 8 dní nenamietal. Krátil výšku dohodnutého denného nájomného a za dôvodné denné nájomné považoval 44,- Eur s DPH, čo neodôvodnil a iba konštatoval, že denný nájom považuje za neprimeraný. Z uvedených dôvodov so žalobcom uplatnenej sumy 416,- Eur bez DPH (499,20 Eur) priznal sumu 262,96 Eur. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z oznámenia o poskytnutí náhrady škody jednoznačne vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa 5.4.2019. Avšak z uvedeného listu nie je zrejmé, z akého dôvodu svojvoľne krátil poistné plnenie a znížil denné nájomné na sumu 44,- Eur oproti vyúčtovanej sume 62,40 Eur s DPH, t.j. 52,- Eur bez DPH. Svoje vlastné výpočty krátenia poistného plnenia ničím nepreukázal ani neodôvodnil.
28. Žalovaný v podanom odpore namietal platnosť postúpenia pohľadávky a aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, čo súd vyhodnotil v odseku 24 odôvodnenia tohto rozsudku. K ostatným okolnostiam sa nevyjadril. Zo skutkového opisu okolností a listinných dôkazov predložených v spore (výlučne žalobcom, nakoľko žalovaný neprodukoval žiadne listinné dôkazy) mal súd za nepochybné, že žalobca vystavil poškodenému faktúru za 8 dní, t.j. od 28.2.2019 do 7.3.2019, čo bolo medzi stranami nesporné. Samotný žalovaný nespochybnil dĺžku doby opravy vozidla a uznal ju aj v oznámení o poistnom plnení. Žalovaný namietal (nie v podanom odpore, ale v oznámení o poistnom plnení) výšku denného nájomného, pričom za dôvodnú považoval výšku denného nájmu v sume 44,- Eur s DPH. V rámci procesnej obrany tieto skutočnosti nenamietal. Napriek tomu súd nad rámec považoval za podstatné vyjadriť sa k týmto skutočnostiam, i keď ich žalovaný účinné nepoprel a sú teda nesporné. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na denné nájomné v sume 64,20 Eur (52,- Eur bez DPH) s DPH. Nakoľko však nezdôvodnil krátenie výšky denného nájmu, iba konštatoval, že s ohľadom na kategóriu vozidla je žalobcom uplatnené denné nájomné neprimerané a za primerané považoval nájomné vo výške 44,- Eur denne. Súd uvedené krátenie poistného plnenia v prejednávanej veci zo strany žalovaného považoval za nepreukázané a nezdôvodnené. Žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo považoval ním určenú výšku nájomné za dôvodnú a primeranú V závere súd konštatuje, že nie je povinnosťou poškodeného po škodovej udalosti hľadať najlacnejšiu alternatívu, ktorá by bola z pohľadu poisťovne, akceptovateľná, ale v snahe zabezpečiť si realizáciu vlastných potrieb je poškodený nútený si zapožičať náhradné motorové vozidlo za primeranú trhovú cenu. Uvedené žalobca preukázal cenníkmi iných požičovní v regióne, a tak mal súd za to, že denné nájomné náhradného vozidla je primerané. Súd preto aj nárok na denné nájomné považoval za preukázaný.
29. Súd mal za to, že predmetom sporu je nárok žalobu na úhradu skutočne vzniknutej škody. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...) Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia.
30. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca
žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.
31. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla.
32. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 262,96 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 153,04 Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 416,- Eur bez DPH - priznaná suma 262,96 Eur = žalovaná istina 153,04 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
33. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky ani dohliadať na opravu vozidla, aby doba trvania opravy poškodeného vozidla bola v súlade s koeficientami a výpočtami žalovaného. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil sumu 153,04 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a tak bol žalobca úspešnou stranou sporu, preto mu súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.