Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-33-2019.pdf
PDF · 84.27 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, adresa pre doručovanie: VŠZp a.s., oddelenie spätných vyňatí, Partizánska 2315, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: E., štátny občan SR, o zaplatenie 1 008,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 008,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 008,43 eur, a to od 11.09.2018 do zaplatenia a náklady konania v sume 4,30 eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa15.04.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 008,43eur s príslušenstvom a náhrady nákladov konania vo výške 4,30 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému v období od 08.01.2015 do 31.10.2015 zaniklo povinné zdravotné poistenie v SR ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR, ale je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovanému bolo zahraničnou zdravotnou poisťovňou, ktorá vykonávala jeho verejné zdravotné poistenie , vystavila formulár A. - potvrdenie o nároku na vecné dávky nemocenského poistenia. Žalovaný vecné dávky zdravotného poistenia v sume 1 008,43 eur čerpal na území SR aj v období 08.01.2015 do 31.10.2015 hoci už na ne nemal nárok. Nakoľko žalovaný neuhradil dlžnú sumu, zaslal mu žalobca dňa 27.11.2018 poslednú výzvu pred podaním žaloby, ktorá bola vrátená 28.12.2018 žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
2. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, dňa 26.04.2019 vydal platobný rozkaz č.k.41C/33/2019-33.
3. Uznesením č.k. 41C/33/2019-53 zo dňa 03.12.2019 okresný súd predmetný platobný rozkaz v súlade s § 266 ods. 3 CSP v celom rozsahu zrušil.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä so žalobou (č.l. 1-2 spisu), potvrdením o nároku (č.l. 4 spisu), Oznámením o
pozastavení alebo zrušení (č.l. 5-7 spisu), náhľadom na výpis účtu poistenca (č.l. 8-20 spisu), výzvami na úhradu (č.l. 21-23 spisu), mailovou komunikáciou (č.l. 24-25 spisu), poslednou výzvou pred podaním žaloby zo dňa 27.11.2018 (č.l. 26 spisu), poslednou výzvou pred podaním žaloby zo dňa 07.01.2019 (č.l. 28 spisu).
7. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav tak, ako ho udával žalobca. Z predloženého náhľadu na výpis z účtu poistenca súd zistil, že za obdobie od 08.01.2015 do 31.10.2015 bola zo strany žalobcu ako zdravotnej poisťovne uhradená poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti celkovo suma 1 008,43 eur. Z Oznámenia o pozastavení alebo zrušení nemocenského poistenia mal nesporne za preukázané, že žalovaný mal nárok na dávky potvrdený na formulári A.o dňa 30.05.2011 a poistenie skončilo dňa 07.01.2015. Z Potvrzení o nároku na věcné dávky mal za preukázané že žalovaný mal nárok na vecné dávky na základe zdravotného poistenia od 01.04.2011 vo Všeobecní zdravotní pojišťovně České republiky. Z predložených výziev žalobcu zo dňa 31.08.2018 a 27.07.2018 mal súd za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti v čase zániku poistného vzťahu v sume 1 008,43eur a náklady konania v sume 1,70 eur. Žalovaný pohľadávku nezaplatil.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie zaniká dňom odhlásenia zo zdravotnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu, b) zmenu platiteľa poistného, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 8 až 10).
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
8. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemôžu ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu ako škode.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe, že žalovaný bol poistený v zahraničí a že spätne došlo k jeho vyňatiu z povinného zdravotného poistenia a zanikla mu účasť na verejnom zdravotnom poistení. Žalovaný porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z., ak by si žalovaný svoju povinnosť splnil, zo strany žalobcu by nedošlo v predmetnom období k úhrade nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaného, ktorá u žalobcu predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu (zmenšenie majetku poškodeného) a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Čo sa týka výšky škody, súd nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom správnosti vyúčtovaných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému za predmetné obdobie a uhradených žalobcom tak, ako vyplýva z rozpisu nákladov a v čase vyňatia zo zdravotného poistenia. Občianskoprávna úprava podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Keďže existencia jednotlivých predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu bola v konaní nepochybne preukázaná, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu v časti o zaplatenie sumy 1 008,43 eur vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z. a z ustanovenia § 3 ods. 1 vyplýva, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 24.09.2016 bola 0,00 %.
10. Žalobca si popri istine uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa omeškania žalovaného na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy, t.j. od 11.09.2018 do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Súd podľa ustanovenia § 563 OZ vychádzal z toho, že dlžník je povinný dlh nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Žalobca žalovanú vyzval na splnenie povinnosti výzvou zo dňa 31.08.2018, s lehotou na plnenie 15 dní. Po márnom uplynutí 15 dňa na zaplatenie (lehota poskytnutá žalobcom na zaplatenie) sa tak žalovaný dostal do omeškania dňa 11.09.2018 a preto súd v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi k istine aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 008,43 eur od 11.09.2018 až do zaplatenia.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.