Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Cb/184/2024

Uznesenie

A. B. C. D. B. C.: E. F., B., B. B. G. H. XXXX/XX, XXX XX I., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený: K. G. G. & E., B., B. B. G. H. XXXX/XX, XXX XX I., J.: XX XXX XXX, proti žalovanému: B. B., B. B. L. XX M., XXX XX M. - N. O. P. N., J.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu elektronicky dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu elektronicky dňa XX.XX.XXXX, ktorý v mene žalobcu podal ním zvolený právny zástupca, sa žalobca domáha, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v k. ú. Q. E., zapísaných na LV č. XXX A. R. S. N., katastrálny odbor, a to:

- parcela reg. „C“ č. XXXX/X A. D. XXXX N., ostatná plocha;

- parcela reg. „C“ č. XXXX/X A. D. XXXX N., ostatná plocha;

- parcela reg. „C“ č. XXXX/X A. D. XXXX N., ostatná plocha;

- parcela reg. „C“ č. XXXX/X A. D. XXX N., zastavaná plocha a nádvorie;

- parcela reg. „C“ č. XXXX/X A. D. XX N., zastavaná plocha a nádvorie;

- stavba – rozostavaná stavba postavená na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/X

a to až do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou H. T. U. B.. Q. XXXXX XXX/XX.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške aktuálneho zostatku istiny XX.XXX,XX T. s príslušenstvom (ďalej len „pohľadávka“), a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom H. N. D., S., spis. zn. L. XX/XXXX, E. XX.XX.XXXX K. D. XX.XX.XXXX. Uviedol, že so žalovaným následne po vydaní rozhodcovského rozsudku uzatvoril „Dohodu o úhrade záväzku v splátkach“ zo dňa XX.XX.XXXX D. B. B. H. V. O. X Q. V. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť svoj záväzok v pravidelných mesačných splátkach. Na podklade predmetnej dohody žalovaný realizoval čiastočné úhrady dňa XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. XX.XXX,XX T. (ktoré žalovaný určil ako úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní), XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. XX.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T., XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T. K. XX.XX.XXXX D. D. X.XXX,XX T.. Uviedol, že nasledujúcu splátku

splatnú do XX.XX.XXXX K. žiadnu ďalšiu žalovaný nerealizoval, v dôsledku čoho žalobca podal návrh na vykonania exekúcie, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdnej exekútorke H. T. U. dňa XX.XX.XXX, ktorá exekúciu vedie pod spis. zn. XXXXX XXX/XX. Podľa vedomostí žalobcu v súčasnosti žalovaný disponuje jediným majetkom, z ktorého možno pohľadávku žalobcu uspokojiť, a to nehnuteľnosti evidované A. R. S. N., katastrálny odbor na LV č. XXX, pre k. ú. Q. E.. V súčasnosti tieto nehnuteľnosti začal povinný prevádzať na tretiu osobu, a to aj napriek začatému exekučnému konaniu (upovedomenie o začatí exekúcie, resp. exekučný príkaz doposiaľ na predmetnom LV nie je uvedené, nakoľko ešte neuplynula zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie). Vzhľadom na výšku jeho pohľadávky a skutočnosť, že žalovaný podľa vedomostí žalobcu nevlastní žiadny iný majetok postihnuteľný v rámci exekučného konania, by podľa názoru žalobcu bola jeho pohľadávka v exekúcii nevymožiteľná. Uviedol, že už v štádiu začatého exekučného konania sa javí viac ako pravdepodobné, že majetok žalovaného nebude postačovať na uspokojenie celej jeho pohľadávky ako aj súvisiacich trov. Zároveň podľa žalobcu nie je možné zabezpečenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko ešte neuplynula zákonná lehota, po ktorej môže súdny exekútor zriadiť exekučné záložné právo. Z konania žalovaného je však podľa názoru žalobcu zrejmé, že má úmysel sa vyhnúť svojej povinnosti plniť, keďže aj napriek vedomosti o začatom exekučnom konaní zbavuje sa svojho (zrejme) jediného majetku, z ktorého je možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Záverom svojho návrhu žalobca uviedol, že má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, a to vzhľadom na výšku jeho záväzku voči žalobcovi, s prihliadnutím na konanie žalovaného, ako aj s poukazom na skutočnosť, že prebieha exekučné konanie, o ktorom má žalovaný vedomosť a napriek tomu realizuje kroky smerujúce k zmareniu účelu exekučného konania.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označil a pripojil ako dôkazy rozhodcovský rozsudok, dohodu o úhrade záväzku v splátkach, dodatok č. X k dohode o úhrade záväzku v splátkach, upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie a LV č. XXX.

4. Podľa , a (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa ustanovenia , a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa ustanovenia , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ustanovenia , , a , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

12. Ustanovenie s použitím ustanovenia upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

13. Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zriadenie záložného práva je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí sa dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriaďuje záložné právo, nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

14. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

15. Základom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vyriešenie otázky či žalovaný je alebo nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný (ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. V aktívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa oprávnení, v pasívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa povinností. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta.

16. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

17. Hoci mal súd po preskúmaní návrhu za to, že žalobca osvedčil skutočnosti, ktoré odôvodňujú vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keď z pripojených dôkazov bola preukázaná judikovaná peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške zostatku XX.XXX,XX T. s príslušenstvom (rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom H. N. D., S., B. Q.. L. XX/XXXX), ako aj spôsobilý predmet záložného práva (nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Q. E., zapísané na LV č. XXX, A. R. S. N., katastrálny odbor) a bola daná obava z budúceho zmarenia exekúcie vzhľadom na prebiehajúce konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzali v návrhu špecifikované nehnuteľnosti žalovaného, avšak pred vydaním rozhodnutia, ktorým by vyhovel návrhu žalobcu, súd preveril na portáli katastra nehnuteľností aktuálny vlastnícky stav nehnuteľností, ku ktorým sa malo zriadiť sudcovské záložné právo a zistil, že žalobca v danom prípade nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalovaný síce v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, avšak v priebehu konania došlo k zmene vlastníka uvedených nehnuteľností, keďže titulom kúpnej zmluvy nadobudla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam spoločnosť N., B., B. B. Q. X, XXX XX M. - N. O. B. N., J.: XX XXX XXX (vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa XX.XX.XXXX).

18. Za danej situácie je ďalej potrebné konštatovať, že žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Q. E., zapísaným na LV č. XXX, A. R. S. N., katastrálny odbor (v tom čase) správne označil ako vlastníka týchto nehnuteľností žalovaného, avšak

je nepochybné, že uvedený žalovaný v súčasnosti už nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. Q. E., keďže vlastníkom týchto nehnuteľností je už iný subjekt, odlišný od žalovaného. Žalobca sa tak v terajšom štádiu konania domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia voči subjektu, ktorý už nie je vlastníkom vecí, ktoré majú byť predmetom sudcovského záložného práva, teda ide o subjekt ktorému nesvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu, pričom zriadiť záložné právo je možné len na veciach dlžníka, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vo vzťahu k žalovanému nedôvodný, nakoľko tento už nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

20. Pre úplnosť odôvodnenia súd uvádza, že z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že k predmetným nehnuteľnostiam je zapísaná poznámka o vedení tohto súdneho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak táto poznámka má v zmysle význam len k rozsudkom o určení vecného práva k nehnuteľnosti za podmienky, že návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol podaný v čase, keď už bola v katastri nehnuteľnosti poznámka o súdnom konaní zapísaná (v takom prípade je výrok právoplatného rozsudku záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti). Súd však poukazuje nielen na tú skutočnosť, že uvedené sa vzťahuje len na rozsudky, avšak aj na tú skutočnosť, že podľa výpisu z LV č. XXX, ktorý je datovaný dňa XX.XX.XXXX, t.j. ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý doložil žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je na všetkých nehnuteľnostiach ktoré sú na predmetnom liste vlastníctva zapísané vyznačená plomba, t.j. v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na A. B. C. príslušný okresný úrad už konal o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam pričom na tomto liste vlastníctva poznámka o vedení tohto konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zapísaná nebola, t.j. návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bol podaný ešte pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda ešte pred zapísaním poznámky o tomto konaní. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti N., B. bol povolený podľa výpisu z S. O. XXX V. XX.XX.XXXX, teda dva dni po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (XX.XX.XXXX).

21. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Vzhľadom na obsah rozhodnutia o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní je žalovaný, ktorému svedčí podľa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Pri svojom rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd zo záveru, že žalobca bol v konaní plne neúspešný a žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli. Riadiac sa princípom hospodárnosti konania, súd rozhodol že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.