Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek Mgr. Jany Fandákovej, LL.M a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: Tomasz Jan Zygmunt „AGAL“, s miestom podnikania 072 13 Stretavka 6, IČO: 355 594 89, právne zastúpeného: JUDr. Danielom Adamčíkom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 3, 079 01 Veľké Kapušany, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. O-97/2021, číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3040 zo dňa 04.05.2021 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O-97/2021, číslo spisu NIP/NIP_PO/ zo dňa 04.05.2021 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 177/20/O-1, číslo spisu IPKE/IPKE_PPV IKO/ROZ/2021/158 zo dňa 16.02.2021 a vec vracia Inšpektorátu práce Košice na ďalšie konanie

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Podľa obsahu protokolu o výsledku inšpekcie č. sp. IP KE/IPKE_KNZ/KON/2020/1980, č. IKO-121-53-2.4/P-A28-20, A 20 113 zo dňa 29.05.2020 (ďalej len „protokol o inšpekcii zo dňa 29.05.2020“ alebo len „protokol“) bola dňa 27.05.2020 o 9.50 hod. inšpektormi Inšpektorátu práce Košice vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu Tomasz Jan Zygmunt „AGAL“, pracovisko: stavba „zníženie energetickej náročnosti, Školiace stredisko, Strážske, Obchodná ulica“. Pri kontrole bolo zistené, že pre kontrolovaného zamestnávateľa vykonávali závislú prácu tri osoby, medzi nimi A. B., ktorý v zápisnici o podaní informácie zo dňa 27.05.2020 uviedol: „Pracujem tu teraz tri dni, od pondelka. Zakladám okná. A. C. D. je šéf, s ním som sa dohodol. Zatiaľ sme nič nepodpisovali, som na skúšobnú dobu. O odmene sme ešte nehovorili. Dnes od 8.00 hodiny pracujem. V pondelok a v utorok som pracoval od 8.00 do 12.00.“ Na pracovisku sa nachádzal aj pán C. E., majster spoločnosti STAVOCONZULT, spol. s r. o., ktorý v zápisnici o podaní informácie zo dňa 27.05.2020 uviedol: „p. A. B. robí pre firmu AGAL, v subdodávke pre STAVOCONZULT“. Podľa protokolu skutočnosti v ňom uvedené boli zistené z výpisu zo živnostenského registra, zo zápisnice zo dňa 27.05.2020 o podaní informácie A. B., zo zápisnice zo dňa 27.05.2020 o podaní informácie C. E., z výpisu z registra sociálnej poisťovne k osobe A. B. a z videozáznamu. Zistené nedostatky boli v protokole vymedzené tak, že žalobca ako zamestnávateľ „porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.05.2020 o 09:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: Tibor Oláh (…), ktorá pre zamestnávateľa vykonávala pomocné práce – zakladanie okien, na pracovisku: stavba „zníženie energetickej náročnosti,

Školiace stredisko, Strážske, Obchodná ulica“, a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( …), čím porušil ustanovenie v nadväznosti na …“ Tiež v časti zistených nedostatkov sa v protokole uvádza, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 27.05.2020 o 9:50 hod. a doba trvania nelegálneho zamestnávania trvala v zmysle výpovede, uvedenej v zápisnici o poskytnutí informácií, od pondelka 25.05.2020. Ďalej sa v protokole uvádza, že na základe výpisu z registra Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ prihlásil A. B. ako svojho zamestnanca na Dohodu o pracovnej činnosti od 27.05.2020, dňa 27.05.2020 o 10:07:56 hod., teda bezprostredne po vykonanej kontrole.

2. Protokol zo dňa 29.05.2020 bol prerokovaný so žalobcom dňa 08.07.2020, ktorý pri prerokovaní uviedol, že Dohoda o pracovnej činnosti uzavretá s p. B. bola ešte dňa 26.05.2020 zaslaná Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a menovaný sa mal nasledujúci deň hlásiť na pracovisku, neurobil to a tak pracovníčka až po zistení že je na stavbe ho prihlásila v Sociálnej poisťovni.

3. Inšpektorát práce Košice oznámením č. 177/20/O zo dňa 03.08.2020 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „“) na skutkovom základe ako bol vymedzený v protokole zo dňa 29.05.2020.

4. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu zo dňa 24.08.2020 uviedol, že Dohodu o pracovnej činnosti uzavretú s A. B. dňa 26.05.2020 v ten istý deň mailom zaslal na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, k čomu doložil potvrdenie od tohto úradu a uviedol, že pán B. mal nariadené prísť ráno 27.05.2020 do sídla firmy – na prevádzku v F., namiesto toho sám a svojvoľne išiel na stavbu. Preto nebolo zistené žalobcom ani poverenou pracovníčkou, či skutočne nastúpil do práce. Zdôraznil, že o nelegálne zamestnávanie by mohlo ísť len vtedy, ak by nenahlásil Dohodu o pracovnej činnosti na Úrade práce. Tiež poukázal na to, že išlo o obdobie platnosti mimoriadnych opatrní súvisiacich s výskytom COVID-19 a niekoľko jeho zamestnancov z dôvodov s tým súvisiacich nevykonávalo prácu, k čomu doložil čestné prehlásenia zamestnancov k žiadosti o ošetrovné počas krízovej situácie.

5. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 177/20/O zo dňa 04.09.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.09.2020“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000,- Eur podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) za skutok tak, ako bol vymedzený protokole o inšpekcii zo dňa 29.05.2020 a v oznámení o začatí správneho konania o uloženie pokuty zo dňa 03.08.2020, t. j. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.05.2020 o 09:50 hod. využíval závislú prácu A. B. bez pracovnoprávneho vzťahu s odkazom na v nadväznosti na

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ku ktorému pripojil listinné dôkazy na preukázanie, že A. B. nepracoval na spornom pracovisku v dňoch 25. a 26. 05. 2020 a vôbec sa tam nezdržiaval a že dňa 27.05.2020 sa dostavil na sporné pracovisko svojvoľne bez pokynu zamestnávateľa. Konkrétne pripojil čestné prehlásenia dvoch svojich zamestnancov G. H. a C. F., ktorí vykonávali pre neho práce na stavbe v Strážskom, čestné prehlásenie konateľa spoločnosti STAVOCONZULT spol. s r. o. realizujúceho stavbu ako hlavný dodávateľ, záznam zo stavebného denníka kontrolovaného pracoviska

- stavby v Strážskom, oznámenie žalobcu pre hlavného dodávateľa o zozname pracovníkov vysielaných na stavbu na deň 27.05.2020. Z čestného prehlásenia G. H. zo dňa 30.09.2020, zamestnanca žalobcu, vyplýva, že dňa 27.05.2020 pracoval na kontrolovanom pracovisku spolu s C. F. a v čase kontroly sa na pracovisku zdržiaval aj A. B. ktorý sa uvedeného dňa dostavil na pracovisko do Strážskeho, A. Pieciak sa ho pýtal, či má dohodu o pracovnej činnosti, lebo ak nie, nemôže tu zostať, načo mu A. B. uviedol, že majiteľ (žalobca) nebol prítomný na prevádzke v F. a z personálu tam nikto nie je a on už má súhlas od majiteľa, že ho zoberie späť do práce preto prišiel rovno do Strážskeho. G. H. tiež prehlásil, že napriek tomu, že p. B. posielal preč, ostal s tým, že sa bude pozerať a po chvíli povedal „čo sa budem pozerať, veď Vám niečo pomôžem“ na to prišla kontrola. G. H. tiež prehlásil, že A. B. v Strážskom nebol v dňoch 25. a 26. 05.2020 ako to uviedol inšpektorom. Z čestného prehlásenia C. F. zo dňa 30.09.2020, zamestnanca žalobcu, vyplýva, že dňa 27.05.2020 pracoval na kontrolovanom pracovisku spolu s Adamom Peciakom. Ďalej, že A. B. sa dňa 27.05.2020 dostavil do Strážskeho a

J. Mrúz bol svedkom ako sa ho G. H. pýtal, či má podpísanú dohodu o pracovnej činnosti a ako mu G. H. povedal, aby odišiel, na čo A. B. povedal, že sa bude len pozerať. C. F. tiež prehlásil, že A. B. v Strážskom nebol v dňoch 25. a 26. 05.2020 ako to uviedol inšpektorom. Z čestného prehlásenia F. I. zo dňa 30.09.2020 ako konateľa hlavného dodávateľa stavby – spoločnosti STAVOKONZULT s. r. o., na ktorej sa realizovala kontrola inšpektorátu, vyplýva, že v dňoch 25. a 26. 05.2020 na uvedenej stavbe nepracovali žiadny zamestnanci žalobcu a v dňoch 27.05.2020 tam pracovali dvaja zamestnanci žalobcu G. H. a C. F., na dôkaz čoho pripája záznam zo stavebného denníka stavby, z ktorého vyplýva to čo čestne prehlasuje. Zo žalobcom predloženého záznamu zo stavebného denníka kontrolovaného pracoviska - stavby v Strážskom vyplýva, že v dňa 25.05.2020 bolo na stavbe 11 robotníkov a 1 THP pracovník, dňa 26.05.2020 bolo na stavbe 15 robotníkov a 1 THP pracovník a 27.05.2020 bolo na stavbe 15 robotníkov, 1 THP pracovník a 2 pracovníci „AGAL“. Zo žalobcom predloženého zoznamu pracovníkov, ktorí budú vyslaní na stavbu v Strážskom, datovaného 25.05.2020 a adresovaného hlavnému dodávateľovi vyplýva, že na deň 2705.2020 žalobca vysiela dvoch pracovníkov a to G. H. a C. F..

7. Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. O-376/2020, číslo spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5333 zo dňa 27.11.2020 odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.09.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia vytkol prvostupňovému orgánu, že skutkový stav nebol dostatočne, presne a určito zistený a porušenie ustanovenia v nadväznosti na , ktorého skutková podstata tkvie vo využívaní závislej práce fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, nemožno bez pochýb konštatovať vzhľadom na existujúcu dohodu o pracovnej činnosti.

8. Inšpektorátom práce Košice bol dňa 11.01.2021 vyhotovený Dodatok č. 1 k protokolu o inšpekcii zo dňa 29.05.2020, v ktorom konštatuje, že v súlade s dokladmi predloženými žalobcom ako príloha jeho odvolania, konkrétne Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 26.05.2020 mení pôvodné znenie zisteného nedostatku v protokole zo dňa 29.05.2020 na nové znenie zisteného nedostatku, ktoré vymedzuje nasledovne: „Zamestnávateľ Tomasz Jan Zygmunt „AGAL“, Hollého 60, 07101 Michalovce porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.05.2020 o 09:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: Tibor Olah …, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala pomocné práce – zakladanie okien, na pracovisku: stavba „Zníženie energetickej náročnosti, Školiace stredisko, Strážske, Obchodná ulica“, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, a to: dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 26.05.2020 a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení...) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení...) na prihlásenie do tohto registra, čím porušil ustanovenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ...“ Tiež pri novom znení zistených nedostatkov sa v dodatku k protokolu uvádza, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 27.05.2020 o 9:50 hod. a doba trvania nelegálneho zamestnávania trvala v zmysle výpovede, uvedenej v zápisnici o poskytnutí informácií (obdobie od pondelka 25.05.2020, ako bolo v pôvodnom znení protokolu už nie je uvedené). Ďalej sa totožne ako v pôvodnom znení protokolu aj v dodatku k protokolu uvádza, že na základe výpisu z registra Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ prihlásil A. B. ako svojho zamestnanca na Dohodu o pracovnej činnosti od 27.05.2020, dňa 27.05.2020 o 10:07:56 hod., teda bezprostredne po vykonanej kontrole.

9. Inšpektorát práce Košice oznámením č. IPKE/IPKE_PPVIKO/ROZ/2021/158-2021/929 zo dňa 22.01.2021 oznámil žalobcovi pokračovanie v správnom konaní č. 177/20/O vo veci uloženia pokuty, a to so zmenenou právnou kvalifikáciou v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 11.01.2021 k protokolu za porušenie v nadväznosti na na skutkovom základe ako bol vymedzený v dodatku č. 1 k protokolu.

10. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu zo dňa 28.01.2021 opätovne zdôraznil, že p. B. po tom ako sa dostavil dňa 27.05.2020 na pracovisko v F., kde podľa telefonickej dohody mal počkať na žalobcu odtiaľ svojvoľne odišiel na pracovisko v Strážskom. Tiež zdôraznil, že išlo o obdobie, keď pre pandemickú situáciu boli „THP“ zamestnanci na „OČR“ a prevádzka celej firmy bola na žalobcovi. Tiež uviedol, že p. B. bol fluktuant, nebol zodpovedný pracovník, mal jasný telefonický príkaz od žalobcu, že sa má

dostaviť na prevádzku do Michaloviec a tam na žalobcu má počkať, pretože žalobca trval na tom, že následne rozhodne čo a kde bude robiť, pričom zvažoval, že ho nechá na pracovisku v Michalovciach. Okrem toho uviedol, že nebol dôvod p. B. vopred nahlasovať Sociálnej poisťovni, pretože sa nemohlo vopred vedieť či v deň 27.05.2020 nastúpi do práce. Poukázal na obsah ním predložených listinných dôkazov. Tiež uviedol, že G. H. (ktorého čestné prehlásenie predložil) „upozornil p. B., že ak ho tu nepridelil žalobca, nemá tu čo robiť v Strážskom a nech sa vráti do Michaloviec. Ale keďže p. B. uviedol, že nikto tam nie je (pozn. V Michalovciach) a že on sa bude len prizerať, tak p. H. ho nechal tak, a venoval sa práci, avšak zatelefonoval mne, ako majiteľovi, že je tu p. B. v Strážskom cca o 9.00 hod., a tak sme ho nahlásili na Sociálnu poisťovňu. A práve v tom kritickom čase prišiel Inšpektorát práce.“ Žalobca tiež apeloval na konajúci správny orgán, aby zvážil skutočnosť, že všetky štátne orgány počas pandémie COVID-19 vychádzali v ústrety podnikateľom a vzhľadom na náročnosť zabezpečovania práce zjednodušili a zjemnili niektoré povinnosti, pričom v tejto zložitej situácii aj vo firme žalobcu bola veľmi náročná situácia, keď bolo potrebné zabezpečiť termínované zákazky a väčšia časť zamestnancov bola blokovaná a chod prevádzky bol v krízovom stave. Záverom opakovane poukázal na to, že aj zaslanie dohody o pracovnej činnosti s p. Oláhom Úradu práce v deň jej uzavretia 26.05.2020 svedčí o tom, že tu nebol žiadny úmysel nelegálneho zamestnávania. Na záver žiadal zohľadniť ním predložené listinné dôkazy vrátane čestných prehlásení za účelom spravodlivého zistenia skutkového stavu.

11. Inšpektorát práce Košice vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. 177/20/O-1, číslo spisu IPKE/IPKE_PPV IKO/ROZ/2021/158 zo dňa 16.02.2021 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.02.2021“ alebo „rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 16.02.2021“) tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000,- Eur podľa o inšpekcii práce za skutok tak, ako bol vymedzený v Dodatku č. 1 zo dňa 11.01.2021 k protokolu o inšpekcii zo dňa 29.05.2020, a v oznámení o pokračovaní v konaní o uloženie pokuty zo dňa 22.01.2021, t. j. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.05.2020 o 09:50 hod. využíval závislú prácu A. B. s pracovnoprávnym vzťahom bez jeho prihlásenia v Sociálnej poisťovni s odkazom na v nadväznosti na

12. Rozhodnutie odôvodnil skutkovým zistením, že v čase príchodu inšpektorov práce dotknutý zamestnanec pracoval / vykonával prácu na pracovisku žalobcu, spolu s jeho ďalšími zamestnancami. Toto skutkové zistenie mal za preukázané jednak zistením inšpektorov v čase výkonu kontroly, vyjadrením dotknutého zamestnanca p. B., ktorý uviedol, že v deň kontroly už pracoval na danom pracovisku od 8.00 hod., vyjadrením majstra p. C. E., ktorý uviedol, že „p. A. B. robí pre firmu AGAL v subdodávke pre Stavokonzult“ a tiež z čestného prehlásenia ďalšieho zamestnanca žalobcu p. G. H. pracujúceho na danom pracovisku v deň kontroly, v ktorom uviedol, že „Napriek tomu, že som pána B. posielal preč ostal pri nás s tým, že sa bude pozerať a v istej chvíli povedal - čo sa budem len pozerať, veď vám niečo pomôžem“.

13. Podľa prvostupňového orgánu čestné vyhlásenie konateľa hlavného dodávateľa stavby je v rozpore so skutočnosťou zistenou na mieste, ako aj s výpoveďou majstra priamo na stavbe. K tomuto čestného prehláseniu prvostupňový orgán uviedol, že konateľ sa na stavbe nenachádzal a preto ani nemôže mať vedomosť - inú ako sprostredkovanú - kto vykonával prácu. K uvedenému prvostupňový orgán tiež podotkol, že osoby, ktoré na stavenisku neplnia pracovné úlohy, majú v zmysle vyhlášky č. zákaz vstupu, a teda, ak p. B. majster umožnil pobyt na stavenisku, musel tam vykonávať prácu, v opačnom prípade by došlo k porušeniu právnych predpisov zo strany majstra a hlavného dodávateľa.

14. Rozhodnutie tiež odôvodnil skutkovým zistením, že o dotknutom zamestnancovi mal vedomosť aj žalobca ako jeho zamestnávateľ, čo podľa prvostupňového orgánu vyplýva jednak z toho, že ho bezprostredne po vykonaní kontroly prihlásil Sociálnej poisťovni ako svojho zamestnanca, ako aj z toho, čo žalobca uviedol vo svojom vyjadrení. Konkrétne prvostupňový orgán poukázal na tú časť vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.01.2021, kde uviedol, že „(...) Ale keďže p. B. uviedol, že nikto tam nie je (pozn. V Michalovciach) a že on sa bude len prizerať, tak p. H. ho nechal tak, a venoval sa práci, avšak zatelefonoval mne, ako majiteľovi, že je tu p. B. v Strážskom cca o 9.00 hod., a tak sme ho nahlásili na Sociálnu poisťovňu. A práve v tom kritickom čase prišiel Inšpektorát práce.“

15. Vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že ide o zodpovednosť objektívnu, a preto skutočnosť, že nešlo zo strany žalobcu o úmyselné konanie nemá vplyv na jeho zodpovednosť za správny delikt a uvedené je možné zohľadniť len pri určení výšky pokuty.

16. Prvostupňový orgán uviedol, že jeho postup nie je možné označiť za šikanózny a pri kontrole nelegálneho zamestnávania je vždy nevyhnutné sledovať presne čas, kedy bol začatý výkon práce a kedy došlo k prihláseniu do Sociálnej poisťovne. Poukázal na to, že v zmysle v zákona číslo o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov sociálneho poistenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zdôraznil, že súčasné technické prostriedky umožňujú prihlásiť zamestnanca prakticky okamžite po začiatku výkonu kontroly a preto zákon skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania vymedzuje tak ako je to uvedené v

17. Tiež prvostupňový orgán zdôraznil, že práca, ktorú p. B. vykonával mala charakter závislej práce. V tejto súvislosti poukázal na definíciu závislej práce vymedzenú v , v zmysle ktorej závislá práca je práca vykonávaná 1. vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, 2. osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, 3. podľa pokynov zamestnávateľa, 4. v jeho mene, 5. v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, a v odôvodnení rozhodnutia podrobne odôvodňoval naplnenie týchto kritérií závislej práce u p. B., pri zhrnutí podstatných časti tohto odôvodnenia takto: „Ad 1: Je zrejmé, že stavebné práce na konkrétnej zákazke je možné vykonávať iba podľa pokynov a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nakoľko zamestnanci si nemohli sami stanoviť kedy, kde ako a aké práce vykonané vykonajú ….. Ad 2: ... Je nespochybniteľné, že zamestnanec vykonával prácu osobne. Ad 3: Ako už bolo uvedené stavebné práce na konkrétnej zákazke je možné vykonávať iba podľa pokynov. … Je zrejmé, že základný pokyn zamestnanec musel dostať, inak by nevedel ani o samotnej práci ani o pracovisku. Ad 4: Zamestnanec pracoval v mene zamestnávateľa, …. To je jednoznačne potvrdené výpoveďou C. E., majstra. Ad 5: Výkon pomocných prác je možný iba v určenom čase, nakoľko sú závislé od hlavných prác. … Pracovný čas môže zamestnávateľ určiť aj nepriamo, napríklad otváracími hodinami prevádzky, dovezením zamestnanca na pracovisko a podobne. Zamestnávateľ má stanovený čas, kedy musí prácu zrealizovať a tento následne preniesol na zamestnancov.“

18. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 10.03.2021, v ktorom uviedol obdobnú argumentáciu ako vo svojich vyjadreniach predložených v priebehu správneho konania. Zároveň namietal nesprávne zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne závery prvostupňového orgánu, ktorý podľa neho žiadnym spôsobom neprihliadol a nevyhodnotil ním predložené dôkazy a vyjadrenia a pri svojich záveroch nijak nevyhodnotil, že p. B. konal v rozpore s pokynmi svojho zamestnávateľa. K odvolaniu žalobca pripojil ďalšie čestné prehlásenia. A to čestné prehlásenie H. I., bezpečnostného technika, zo dňa 10.03.2021, ktorý prehlásil, že sa so žalobcom dohodol, že dňa 27.05.2020 v prevádzke žalobcu v Michalovciach vykoná školenie BOZP u jeho zamestnanca p. B., ktoré však nevykonal, pretože v čase jeho príchodu cca o 9.00 hod. označený zamestnanec nebol na prevádzke v Michalovciach. Ako aj čestné prehlásenie F. G. J., zamestnanca žalobcu, zo dňa 09.03.2021, ktorý prehlásil, že dňa 26.05.2020 ho žalobca požiadal, aby ráno 27.05.2020 otvoril prevádzku v Michalovciach s tým, že ak príde A. B. ráno do práce, aby počkal žalobcu, lebo zrejme bude meškať. Potvrdil, že A. B. prišiel dňa 27.05.2020 ráno asi o 7.45 hod. na prevádzku v F., kde mu tlmočil odkaz od žalobcu s tým, že keď majiteľ príde bude musieť absolvovať školenie BOZP, ďalej sa o A. B. nestaral a začal vykonávať svoju prácu, výrobu plastových okien, pamätá si, že cca o 8.30 hod. sa A. B. vzdialil z prevádzky a nepočkal na majiteľa.

19. Národný inšpektorát práce (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. O-97/2021, číslo spisu NIP/NIP_PO/ zo dňa 04.05.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie zo dňa 04.05.2021“ alebo „rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.05.2021“) odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.02.2021 potvrdil a v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi vyslovenými v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí zopakoval skutkové zistenia prvostupňového orgánu a nad rámec uviedol, že zo zápisnice o podaní vysvetlenia A. B. je jednoznačne preukázané že začal s výkonom prác zakladania okien od 8.00 hod dňa 27.05.2020. Odvolací orgán poukázal na to, že správny delikt nelegálneho zamestnávania zakladá objektívnu zodpovednosť žalobcu a z tejto zodpovednosti sa môže vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, avšak v prejednávanom prípade takéto dôkazy žalobcom v správnom konaní predložené neboli. Konštatoval, že skutkový stav bol prvostupňovým orgánom zistený spoľahlivo a dostatočne z dôkazov zabezpečených pri výkone kontroly a v priebehu správneho

konania. A prvostupňový orgán dostatočným spôsobom reagoval aj na jednotlivé účastníkom konania predložené čestné prehlásenia, zaujal svoj postoj aj k týmto účastníkom predloženým dôkazom, vysvetlil a poukázal na to, do akej miery mali, resp. nemali tieto čestné vyhlásenia vplyv na právne posúdenie danej veci. Odvolací orgán k dôkazom získaným v rámci výkonu inšpekcie práce, ktoré inšpektormi práce boli získané priamo na mieste samom (podanie vysvetlenia A. B. a majstrom hlavného dodávateľa C. E.) uviedol, že tieto dôkazy disponujú vysokou hodnovernou výpovednou hodnotou, nakoľko osoby, ktoré priamo počas výkonu inšpekcie práce podali informácie do zápisnice, ich podali spontánne, bez akýchkoľvek špekulácií, či možnosti akéhokoľvek vzájomného sa ovplyvňovania, či ovplyvňovania účastníkom konania. Odvolací orgán zopakoval, že vedomosť žalobcu o prítomnosti A. B. na pracovisku v Strážskom preukazuje jednak samotné tvrdenie A. B. pri podaní vysvetlenia pri kontrole, že na výkone práce dňa 27.05.2020 na kontrolovanej stavbe sa dohodol so žalobcom a jednak aj samotné vyjadrenie žalobcu (k oznámeniu o pokračovaní v správnom konaní), kde uviedol, že G. H. mu zatelefonoval cca o 9.00 hod, že A. B. je na pracovisku v Strážskom, na čo podľa tvrdenia žalobcu ho on nahlásil do registra Sociálnej poisťovne. A skutočnosť, že A. B. dňa 27.05.2020 pracoval na kontrolovanej stavbe pre žalobcu nesporne potvrdil v zápisnici o podaní vysvetlenia C. E., majster hlavného dodávateľa. V nadväznosti na uvedené odvolací orgán neakceptoval odvolaciu námietku žalobcu, že nemal vedomosť o prítomnosti A. B. na jeho pracovisku v Strážskom daný inkriminovaný deň, a že menovaný začal s výkonom práce na danom pracovisku svojvoľne a bez akéhokoľvek vedomia účastníka konania.

20. K hodnoteniu žalobcom predložených čestných prehlásení odvolací orgán vo vzťahu k účastníkom konania doloženým čestným vyhláseniam uviedol, že tieto nemožno považovať za hodnoverné a smerodajné, nakoľko tieto vyhlásenia boli urobené s veľkým časovým odstupom po výkone inšpekcie práce, kde nemožno reálne vylúčiť možnosť ich ovplyvňovania žalobcom, nemožno vylúčiť jeho tendenčné a účelové správanie, resp. kedy už možno reálne predpokladať a očakávať možné ovplyvňovanie týchto osôb zo strany účastníka konania, čo výrazne znižuje hodnovernosť a výpovednú hodnotu týchto čestných vyhlásení. Tiež odvolací orgán uviedol, že tieto neskoršie vyhlásenia aj s ohľadom na legitímne obstarané dôkazy, ktoré zabezpečili inšpektori práce priamo počas výkonu inšpekcie práce na mieste samom dňa 27.05.2020, vyhodnotil ako špekulatívne a tendenčné, nemajúce žiadnu právnu silu vyvrátiť zistený skutok, a tak zbaviť žalobcu zodpovednosti za spáchaný delikt. Odvolací orgán zdôraznil, že informácie a podania, ktoré urobili, respektíve podali kontrolované osoby do zápisníc o podaní informácie priamo na mieste samom počas výkonu inšpekcie práce dňa 27.05.2020 možno nesporne považovať za hodnoverné a pravdivé, nakoľko ich tieto osoby podali spontánne, intuitívne bez akejkoľvek špekulácie, či bez možnosti možného ovplyvňovania účastníkov konania. Tiež odvolací orgán uviedol, že čestné vyhlásenie (§ 39 Správneho poriadku) je špecifickým inštitútom správneho poriadku a používa sa v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie, nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami (čo nebol daný prípad). Podľa odvolacieho orgánu čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale takýto dôkaz iba nahrádza, pripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov, a čestné vyhlásenie hodnotí správny orgán podľa všeobecných zásad pre hodnotenie dôkazov (§ 34 Správneho poriadku).

II.

Súdne konanie

21. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 09.06.2021 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného - Národného inšpektorátu práce zo dňa 04.05.2021 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice zo dňa 16.02.2021. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné z dôvodov, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne a objektívne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, lebo už na strane 7/10 žalovaný vyhodnotil všetky dôkazy predložené žalobcom, ako špekulatívne, tendenčné, nemajúce právnu silu (, a ) a došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred prvostupňovým orgánom žalovaného, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ). Žalobca namietal, že prvostupňový orgán mu neumožnil nahliadnuť do spisu resp., že mu neumožnil nahliadnuť do spisu pri oboznámení sa s protokolom o kontrole, že nezobral v úvahu, že A. B. konal svojvoľne a v rozpore s pokynom žalobcu, že neboli jeho vyjadrenia a ním predložené dôkazy vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a arbitrárne neboli akceptované, že žalovaný absolútne obišiel

hrubú chybu prvostupňového orgánu, že A. B. pracoval na stavbe v dňoch 25. a 26. 05.2020, že konajúce orgány vyhodnotili výpoveď A. B. za hodnovernú a akceptoval ju na rozdiel od vyjadrenia žalobcu a ním predložených dôkazov, že nesprávne vyhodnotili výpoveď majstra hlavného dodávateľa stavby C. E., ktorý iba povedal, že A. B. robí pre firmu Agal a neakceptovali čestné prehlásenie konateľa hlavného dodávateľa stavby a v ňom uvedené skutočnosti. V žalobe tiež poukázal na osobné a rodinné pomery A. B., na jeho predošlé problémy s dochádzkou a alkoholom, v predchádzajúcich pracovnoprávnych vzťahoch so žalobcom, ako aj v pracovnom vzťahu podľa dohody z 26.05.2020, a v predchádzajúcich pracovných vzťahoch so spoločnosťou DPT group s. r. o., kde bol žalobca konateľom, a dôvod ich ukončenia práve pre nedostatočnú dochádzku a alkohol, na preukázanie čoho pripojil k žalobe listinné dôkazy (zápis o vykonaní kontroly na alkohol zo dňa 29.11.2017 v DPT group s. r. o., ukončenie dohody o pracovnej činnosti v tejto spoločnosti zo dňa 30.11.2017, dochádzkové listy A. B. za obdobie 04/2019 až 04/2020 a ukončenie dohody o pracovnej činnosti vo firmy „AGAL“ zo dňa 09.09.2020). Uviedol, že aj z týchto dôvodov mal A. B. čakať na žalobcu 27.05.2020 v Michalovciach a podrobiť sa skúške na alkohol a bezpečnostnému školeniu, pričom ak by „nafúkal“ okamžite by bola stornovaná dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 26.05.2020. Osobitne poukázal na čestné prehlásenie G. H. a p. J. z ktorých podľa neho vyplýva, že A. B. sa svojvoľne zdržiaval na pracovisku v Strážskom a tiež rozpor s jeho tvrdením, že na pracovisku v Strážskom bol od 8.00 hod, pričom podľa prehlásenia p. J. z Michaloviec odišiel cca o 8.30 hod a tak najskôr mohol prísť do Strážskeho o cca 9.00 hod. Žalobca k žalobe tiež pripojil svedecké vyhlásenie A. B. zo dňa 31.05.2021, kde uviedol, že dňa 27.05.2020 nepočkal v F. na žalobcu ako mal, ale svojvoľne odišiel na pracovisko v Strážskom za svojou bývalou partiou. Na záver žalobca poukázal na opomenutie konajúcich orgánov zohľadniť, že kontrola bola vykonaná v čase núdzového stavu pre COVID-19 a krízový stav aj pri behu prevádzky žalobcu.

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.07.2021 zotrval na správnosti svojich skutkových a právnych záverov ako aj prvostupňového orgánu a na zákonnosti oboch rozhodnutí oboch stupňov. Zopakoval svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že tieto žalobné námietky žalobcu nemohli spochybniť. Tiež uviedol, že dôkazy o ktoré opiera svoje závery – podané vysvetlenie kontrolovaného A. B. a podané vysvetlenie majstra hlavného dodávateľa zo dňa 27.05.2020 preukazuje i relevantný dôkaz, ktorým je videozáznam vyhotovený priamo počas inšpekcie. Tiež zopakoval svoje úvahy pri hodnotení jednotlivých dôkazov aj dôkazov predložených žalobcom. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené pri prejednaní protokolu nahliadnuť do spisu uviedol, že protokol bol so žalobcom riadne prerokovaný, v protokole boli zhrnuté dôkazy ktorými prvostupňový orgán disponoval v čase prejednania protokolu, pričom žalobca si ani pri prejednaní protokolu ako ani neskôr neuplatnil svoje procesné právo nahliadnutia do spisu a preto ani nemohli byť porušené jeho procesné práva odopretím práva nahliadnuť do spisu resp. robiť si z neho výpisy a odpisy.

23. Žalobca v replike zo dňa 02.11.2021 uviedol, že žalovaný vôbec nemal snahu objektívne vyhodnotiť všetky dôkazy predložené žalobcom, žalovaný sa absolútne nezaoberal otázkou dopadov pandémie COVID-19 v rozhodnom čase na chod činnosti žalobcu, zdôraznil, že čestné vyhlásenia boli predložené žalovanému s tým, že tí ktorí ich dali môžu byť vypočutí ako svedkovia aj na krajskom súde, a že budú musieť odpovedať aj na otázky s upozornením, že krivé výpovede sú trestné a teda vyhlásenia svedkovia predkladali s týmto vedomím, a preto nemôžeme akceptovať opakujúce sa vyhlásenia žalovaného o hodnovernosti ním vykonaných dôkazov na rozdiel od dôkazov predložených žalobcom. Žalobca tiež zotrval na námietke porušenia jeho procesných práv tým, že mu nebolo umožnené nazrieť do spisu a tiež nebol vôbec informovaný o videozázname z kritického dňa pri prvom prerokovaní protokolu.

24. Žalovaný v duplike zo dňa 16.11.2021 uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a postojov. Duplika žalovaného bola žalobcovi zaslaná na vedomie (doručenka o listinnom doručení).

25. Všetky listiny (vrátane oznámenia o pridelení veci senátu 4S v zložení ku dňu 01.06.2023) boli právnemu zástupcovi žalobcu v priebehu súdneho konania doručované v listinnej podobe z dôvodu neaktívnej elektronickej schránky advokáta JUDr. Daniela Adamčíka.

26. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27.02.2024. Predvolanie na pojednávanie (spolu s oznámením o zmene v zložení senátu 4S počnúc od 17.10.2023) bolo žalovanému doručené elektronicky dňa 13.12.2023, a právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené v listinnej podobe dňa 18.12.2023.

27. Správny súd dňa 13.02.2024 prehral obrazovo-zvukový záznam nachádzajúci sa v administratívnom spise na DVD nosiči a oboznámil sa technickými parametrami tohto záznamu v programe Media info, z ktorých vyplýva, že záznam má celkovú dĺžku 0.09.13 minút a bol vyhotovený na kameru GO PRO dňa 27.05.2020 v čase od 12.09 hod. do 12.18 hod, o čom bol vyhotovený úradný záznam, súčasť ktorého tvorí aj výstup o technických parametroch záznamu. Tento úradný záznam spolu s výstupom o technických parametroch obrazovo-zvukového záznamu bol zaslaný účastníkom prípisom súdu zo dňa 13.02.2024 s tým, že majú možnosť sa k nim vyjadriť najneskôr na pojednávaní nariadenom na 27.02.2024. Prípis bol žalovanému doručený dňa 13.02.2024 a zástupcovi žalobcu dňa 16.02.2024.

28. Na pojednávaní konanom dňa 27.02.2024 súd vykonal dôkaz oboznámením s úradným záznamom zo dňa 13.02.2024 spolu s výstupom o technických parametroch obrazovo-zvukového záznamu, ktorý bol účastníkom doručený a je im známy, preto so súhlasom účastníkov upustil od čítania jeho celého obsahu. Účastníci na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších stanoviskách, zároveň právny zástupca krátkou cestou predložil súdu písomné stanovisko, ktorého obsah na pojednávaní predniesol. Súd na pojednávaní uznesením nepripustil dokazovanie žalobcom pripojenými listinami k žalobe.

III.

Relevantná právna úprava

29. Podľa (ďalej „“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak písm. c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, písm. d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, písm. e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, písm. f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, písm. g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

32. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

33. Podľa ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

34. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

35. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

36. Podľa nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je ) a a) nemá s

právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) alebo b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.4)

37. Podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,2) b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra alebo c)štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.4)

38. Podľa nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom8) a ktorý vykonáva závislú prácu.

39. Podľa fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.

40. Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

41. Podľa kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce, b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

42. Podľa fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a) preukázať totožnosť, b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,11) c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku.

43. Podľa postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.13)

44. Podľa odsek 1 priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva nelegálnu prácu, odsek 2 za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur, odsek 3 priestupky prejednávajú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a inšpektorát práce a odsek 4 na konanie o priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis.14)

45. Podľa . o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

46. Podľa o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

47. Podľa závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

48. Podľa o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v a a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v a a , a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. (…)

49. Podľa o sociálnom poistení v znení v rozhodnom období (ku 27.05.2020) zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa , okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa , na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa , zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v až c).

50. Podľa o sociálnom poistení v znení v rozhodnom období za porušenie povinností ustanovených v , , , , až 234, , , , a môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596, eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v , ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu.102aa)

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

51. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „konajúci súd“ alebo „správny súd“). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

52. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a nasl. v medziach žalobných bodov a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie, bolo potrebné zrušiť podľa , a v spojení s a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu podľa veta prvá na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov.

53. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím v spojení s ním potvrdeným prvostupňovým rozhodnutím uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania ( ), ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 27.05.2020 o 9.50 hod. využíval závislú prácu konkrétnej fyzickej osoby, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, čím mal naplniť skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania vymedzenú v o nelegálnom zamestnávaní.

54. V danej veci nebolo sporným, že pracovnoprávny vzťah konkrétnej fyzickej osoby so žalobcom bol založený dohodou o pracovnej činnosti uzavretou dňa 26.05.2020 na dobu od 27.05.2020 do 26.05.2021, v rozsahu pracovného času 10 hod/týždeň za dojednanú odmenu 3,35 Eur/hod a s miestom výkonu práce H. XXXX/XX, F., alebo podľa potrieb zamestnávateľa na území Slovenskej republiky. Rovnako v danej veci nebolo sporným, že žalobca dohodu o pracovnej činnosti uzavretú

s konkrétnou fyzickou osobou dňa 26.05.2020 doručil toho istého dňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tiež nebolo sporným, že kontrolovaná osoba A. B. dňa 27.05.2020 v čase výkonu kontroly vykonával pracovné činnosti na kontrolovanej stavbe v Strážskom. A nebolo sporným, že žalobca prihlásil konkrétnu fyzickú osobu v Sociálnej poisťovni v registri poistencov dňa 27.05.2020 o 10:07:56 hod.

K prvému definičnému znaku skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa

55. To čo bolo medzi účastníkmi sporným je, či inšpektorátom zistené vykonávanie pracovných činností A. B. je možné hodnotiť ako využívanie závislej práce fyzickej osoby žalobcom ako zamestnávateľom, čo je jedným zo základných znakov skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa jej definície v Táto sporná otázka tak tvorí aj podstatnú otázku v predmetnom konaní a od správnosti posúdenie tejto otázky v napadnutom rozhodnutí žalovaného je primárne závislá zákonnosť jeho rozhodnutia.

56. Podľa žalobcu dotknutá fyzická osoba sa na stavbu v obci Strážske dostavila a prácu tam vykonávala svojvoľne z vlastnej iniciatívy a v rozpore s pokynmi žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa tvrdenia žalobcu sa mal A. B. v prvý deň pracovnoprávneho vzťahu založeného vyššie označenou dohodou, t. j. dňa 27.05.2020 hlásiť v sídle žalobcu v Michalovciach, kde mal čakať na pokyny zamestnávateľa ohľadom pridelenia práce. Z takto koncipovaných námietok žalobcu vyplýva, že podľa neho akúkoľvek činnosť vykonávanú konkrétnou fyzickou osobou na pracovisku / stavbe v obci Strážske nie je možné považovať za využívanie závislej práce tejto osoby žalobcom. Na podporu uvedeného tvrdenia žalobca v správnom konaní predložil nasledovné dôkazy: čestné prehlásenia dvoch zamestnancov vykonávajúcich prácu pre žalobcu na kontrolovanom pracovisku G. H. a C. F., čestné prehlásenie konateľa hlavného dodávateľa stavby v spojení s kópiou stavebného denníka, čestné prehlásenie zamestnanca F. G. J. a čestné prehlásenie bezpečnostného technika H. I.. Ďalšie dôkazy pripojil žalobca k samotnej správnej žalobe.

57. Podľa žalovaného takáto argumentácia žalobcu nebola v správnom konaní preukázaná, pričom dôkazy predložené žalobcom v správnom konaní žalovaný vyhodnotil ako nevierohodné, účelové a tendenčné vzhľadom na značný časový odstup žalobcom predložených čestných prehlásení od času, kedy bola vykonaná kontrola, čo odôvodňuje reálny predpoklad ovplyvňovania osôb, ktoré čestné prehlásenia učinili zo strany žalobcu, a preto na ne neprihliadal. Naopak za vierohodné a relevantné považoval inšpektorátom vykonané dôkazy, a to podanie vysvetlenia v deň kontroly kontrolovaným A. B. a majstrom hlavého dodávateľa stavby C. E., nakoľko tieto podané vysvetlenia boli podané spontánne v čase výkonu kontroly. Za relevantný dôkaz žalovaný tiež označil videozáznam z výkonu kontroly.

58. Pokiaľ žalovaný svoj záver o naplnení prvého definičného znaku skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania postavil na závere, že žalobca už pred kontrolou získal vedomosť o prítomnosti A. B. na pracovisku v Strážskom telefonicky od svojho zamestnanca G. H. (ako to sám uviedol vo svojom vyjadrení v správnom konaní) správny súd konštatuje, že takýto záver nemôže logicky obstáť. Keďže získanie takejto vedomosti samo osebe nesvedčí o zhojení žalobcom tvrdeného chýbajúceho pokynu zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi o pridelení práce a k vykonávaniu práce podľa pokynu zamestnávateľa.

59. Pokiaľ žalovaný svoje závery k spornej otázke dôvodil aj tým, že žalobca po získaní vedomosti o prítomnosti A. B. na pracovisku pristúpil (ako sám uviedol) k jeho prihláseniu do registra poistencov Sociálnej poisťovne, správny súd uvádza, že ani takáto argumentácia sa nejaví ako logicky postačujúca. Nakoľko obdobne ako už bolo uvedené nesvedčí o konvalidácii chýbajúceho pokynu zamestnávateľa k vykonávaniu prác, ale ide len o splnenie registračnej povinnosti, ktorá povinnosť vzniká pred vznikom poistení zamestnanca, resp. najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. A teda samotné prihlásenie ešte nemohlo znamenať, že činnosti vykonávané A. B. považoval žalobca za výkon činností zamestnanca.

60. Pokiaľ žalovaný svoje závery k spornej otázke dôvodil tým, že majster hlavného dodávateľa pri podaní vysvetlenia v deň kontroly potvrdil, že A. B. pracuje pre žalobcu, ani tento dôkaz vo vzťahu k využívaniu závislej práce A. B. žalobcom ako zamestnávateľom nemá sám osebe logickú

súvislosť. Nakoľko majstrovi hlavného dodávateľa nemohli byť už vyplývajúc z jeho postavenia známe žiadne okolnosti vzájomného vzťahu žalobcu a A. B. a tým ani priebeh prideľovania práce a plnenia pokynov zamestnávateľa. Teda bez ďalšieho ozrejmenia a vyťaženia majstra hlavného dodávateľa napr. vykonaním jeho výsluchu, len samotné jeho vysvetlenia v znení ako ho citoval žalovaný a vyplýva zo zápisnice aj z protokolu vo vzťahu k spornej otázke nemohlo mať žiadnu relevanciu.

61. Nakoniec pokiaľ žalovaný hodnotil ako nesporný dôkaz samotné podanie vysvetlenia kontrolovaným A. B., ktorý uviedol, že „Pracujem tu teraz tri dni, od pondelka. Zakladám okná. A. C. D. je šéf, s ním som sa dohodol. Zatiaľ sme nič nepodpisovali, som na skúšobnú dobu. O odmene sme ešte nehovorili. Dnes od 8.00 hodiny pracujem. V pondelok a v utorok som pracoval od 8.00 do 12.00.“ a súčasne tvrdenie žalobcu hodnotil ako nepreukázané a ním predložené dôkazy na podporu jeho tvrdenia ako nevierohodné, správny súd uvádza, že úvahy žalovaného pri hodnotení dôkazov a predtým prvostupňového orgánu a na ich základe učinené skutkové a právne závery k spornej otázke sa javia ako nepresvedčivé. Nakoľko už samotná preukázaná existencia podpísanej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 26.05.2020 a záznamy v stavebnom denníku stavby v Strážskom do takej miery spochybňujú pravdivosť skutočností uvádzaných A. B. pri podaní vysvetlenia konkrétne v časti, že nič nepodpisoval a pracuje tu od pondelka t. j. od 25.05.2020, že uvedené aj bez ďalšieho zakladá pochybnosť o vierohodnosti jeho tvrdení aj v ostatnej časti relevantnej pre posúdenie spornej otázky v danej veci. V tejto súvislosti tiež nemôže obstáť ani dôvodenie žalovaného o účelnosti čestných prehlásení vzhľadom na časový odstup ich vyhotovenia od vykonania kontroly, pretože dohoda o pracovnej činnosti ako aj stavebný denník boli vyhotovené v aktuálnom čase.

62. Správny súd uzatvára, že vyššie vymedzené rozpory pri hodnotení dôkazov (už nehovoriac o neobhájiteľnosti nepodloženého záveru žalovaného o dôvodnosti reálneho predpokladu ovplyvňovania osôb, ktoré čestné prehlásenia učinili zo strany žalobcu, len v príčinnej súvislosti s časovým odstupom ich vyhotovenia bez označenia akýchkoľvek iných skutočností, ktoré by objektívne mohli reálnosť takéhoto predpokladu odôvodňovať) nasvedčujú tomu, že skutkový stav tak, ako bol zistený konajúcim prvostupňovým orgánom a žalovaným, nie je možné považovať za dostačujúci na riadne posúdenie veci a nemá ani oporu v administratívnom spise, súčasťou ktorého sú tak dôkazy získané konajúcim správnym orgánom ako aj dôkazy predložené v konaní žalobcom. Pričom vzájomné rozpory medzi týmito dôkazmi neboli konajúcimi správnymi orgánmi náležite odstránené, napríklad aj vykonaním výsluchov osôb, ktorých čestné prehlásenia predložil žalobca, alebo aj výsluchom kontrolovanej osoby A. B., ako aj majstra J. Čopa. V dôsledku uvedeného ani vlastné právne posúdenie veci v podstatnej otázke orgánmi oboch stupňov nie je možné považovať za správne.

63. S tým potom priamo súvisia rozsiahle a nepodložené závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí odobrené žalovaným vo vzťahu k naplneniu znakov závislej práce vymedzených v . Nakoľko v prípade ak vykonanými dôkazmi nie je bezosporu preukázané, že konkrétna fyzická osoba nekonala (nevykonávala pracovné činnosti) v rozpore s pokynmi zamestnávateľa, potom záver o vykonávaní závislej práce touto osobou pre zamestnávateľa, resp. o využívaní závislej práce takej osoby zamestnávateľom nemôže byť z hľadiska naplnenia prvého definičného znaku nelegálnej práce podľa obhájiteľný.

64. Pokiaľ žalovaný za ďalší relevantný a hodnoverný dôkaz vo vzťahu k svojim zisteniam a záverom považoval obrazovo-zvukový záznam z vykonanej kontroly na CD nosiči tvoriacom súčasť k administratívnemu spisu, je potrebné uviesť, že dôkaznú hodnotu tohto záznamu činia pochybným jej technické parametre. Nakoľko z technických vlastností tohto obrazového záznamu, čitateľných v programe Media info (pozn. Úradný záznam súdu o prehratí záznamu a oboznámení sa s jeho technickými parametrami zo dňa 13.02.2024) vyplýva, že záznam má celkovú dĺžku 0.09.13 minút, bol vyhotovený na kameru GO PRO dňa 27.05.2020 v čase od 12.09 hod. do 12.18 hod., pričom žalovaným uvádzaný čas, kedy došlo ku vykonaniu kontroly na pracovisku žalobcu na stavbe v obci Strážske a k zisteniu porušenia zákazu nelegálnej práce je 9.50 hod. Tak podstatná odchýlka, hoci by aj bola spôsobená nesprávnym nastavením časomiery na použitom nahrávacom zariadení zo strany inšpektorov realizujúcich kontrolu, v podstatnej miere spochybňuje na tomto dôkaze založené skutkové zistenia žalovaného a nasvedčuje rozporu žalovaným resp. predtým prvostupňovým orgánom zisteného skutkového stavu s administratívnym spisom. Osobitne ak v danom prípade je zrejmé, že časový rozdiel medzi žalovaným tvrdeným porušením zákazu nelegálnej práce o 9:50 hod spočívajúcej v neohlásení

konkrétnej fyzickej osoby v registri poistencov Sociálnej poisťovne a ohlásením tejto fyzickej osoby žalobcom v Sociálnej poisťovni o 10:07:56 hod., je necelých 18 minút.

65. Správny súd preto uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nie sú dostatočne odôvodnené, opomenutie dôkazov predložených žalobcom nie je odôvodnené akceptovateľným spôsobom a závery vyvodené z dôkazov vykonaných správnym orgánom sú logicky protirečivé, nemajúce oporu v obsahu týchto dôkazov. Vyplývajúc z uvedeného zistenie skutkového stavu v posudzovanej veci nie je možné považovať za dostačujúce a z nich vyvodené právne závery za správne.

K druhému a tretiemu definičnému znaku skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa

66. Ako to bolo vyššie uvedené druhý definičný znak označenej skutkovej podstaty – existencia pracovnoprávneho vzťahu nebol medzi účastníkmi sporný. Pokiaľ ide o tretí definičný znak označenej skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania (neprihlásenie fyzickej osoby ako zamestnanca v registri poistencov Sociálnej poisťovne zo strany zamestnávateľa ) je relevantný len za predpokladu preukázaného naplnenia prvého definičného znaku (využívanie závislej práce fyzickej osoby zamestnávateľom). Teda v danom prípade nesporne a objektívne ustálený čas, kedy bola dotknutá fyzická osoba prihlásená v registri poistencov môže mať akýkoľvek význam z hľadiska naplnenia tejto skutkovej podstaty len v prípade preukázania, že pred týmto časom zo strany žalobcu bola využívaná závislá práca dotknutej fyzickej osoby, čo vzhľadom k vyššie uvedeným záverom správneho súdu preukázané nebolo.

K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy

67. Pokiaľ žalobca namietal porušenie podstatných ustanovení o konaní tým, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu správneho orgánu, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú stotožniac sa so stanoviskom žalovaného korešpondujúcim s obsahom administratívneho spisu, že žalobca si ani pri prejednaní protokolu ako ani neskôr neuplatnil svoje procesné právo nahliadnutia do spisu a preto ani nemohli byť porušené jeho procesné práva odopretím tohto práva. Správny súd len dodáva, že pokiaľ žalobca namietal, že nebol oboznámený a preto nemal vedomosť o vyhotovení videozáznamu z kontroly uvedené neobstojí, pretože táto skutočnosť vyplýva z protokolu s obsahom ktorého mal možnosť sa oboznámiť.

K vlastným výrokom a ostatným záverom

68. Súd nepripustil dokazovanie žalobcom pripojenými listinami k žalobe z dôvodu, že podľa § 197 správny súd pri posúdení veci vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy a pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia doplnenie dokazovania nebolo nevyhnutné.

69. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa , a v spojení s zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu podľa veta prvá na ďalšie konanie. (výrok I.)

70. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho správneho orgánu v zmysle postupovať a rozhodnúť v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným správnym súdom, v zmysle ktorého bude namieste, aby úplne zistil skutkový stav veci vykonaním dôkazov k odstráneniu rozporov v doterajšom dôkaznom materiály v súhrne vrátane dôkazov predložených žalobcom, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a zdržal sa nezohľadňovania niektorých dôkazov len na základe domnelých a nepreukázaných podozrení.

71. Nakoľko bol žalobca v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II.).

72. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa .

73. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. ( v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s )

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. ( v znení do 30.06.2023 v spojení s ) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. ( ) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (, ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. ( ) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. ( )