Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15P-184-2019.pdf
PDF · 74.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/184/2019
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci starostlivosti o maloleté deti G. Y., T.. XX.XX.XXXX Z. H. Y., T.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom pri matke, deti rodičov matky: N. V. M.. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. B. K. XX/ XX, D., U..Č.. Y. X/XX, XXXX M. a N. Y.V., T.. XX.XX.XXXX, U. H. T.. N. C. XX, XXX XX H., o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že vo veci rozhodovania o úprave styku otca s maloletými deťmi G. Y., T.. XX.XX.XXXX Z. H. Y., T.. XX.XX.XXXX, nemá právomoc.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.11.2019 bol Okresnému súdu Trebišov doručený návrh otca na úpravu jeho styku s maloletými deťmi. Podaný návrh odôvodnil otec tým, že hoci pravidelne platí výživné, maloleté deti nevidel viac ako 5 rokov.
2. Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2020 otec doplnil svoje podanie a uviedol, že matka býva na adrese Y. X/XX, XXXX M..
3. Lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že matka maloletých detí je od 01.03.2013 prihlásená k trvalému pobytu na adrese B. K. XX/XX, D., M..
4. Keďže v konaní je prítomný medzinárodný prvok, maloleté deti sa spolu s matkou zdržiavajú v Rakúskej republike, teda v členskom štáte Európskej únie, súd skúmal, či môže na danú vec aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“). Súd po zistení, že boli splnené podmienky na jeho aplikáciu spočívajúce v prítomnosti medzinárodného prvku, teritoriálnej pôsobnosti (Nariadenie je aplikovateľné aj v Slovenskej republike aj v Rakúsku), časovej pôsobnosti (návrh podaný 28.11.2019) a vecnej pôsobnosti (v predmetnej veci navrhovateľ žiadal o úpravu styku k mal. deťom, teda ide o vec týkajúcu sa úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom), skúmal, či má danú právomoc na konanie, t. j. či sú v predmetnej veci splnené podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať.
5. Podľa článku 1 odsek 1 písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie, alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
6. Podľa článku 1 odsek 2 písm. a), b), c), d) Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; opatrovníctva, poručníctva, alebo podobných inštitútov; určenia a úloh osôb, alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa, alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú, alebo mu pomáhajú; umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržiavania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
7. Podľa článku 8 odsek 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
8. Podľa článku 8 odsek 2 Nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
9. Podľa článku 12 odsek 3 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto Nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto Nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa článku 13 odsek 3 Nariadenia, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
11. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/215 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Zo znenia Nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v žiadnom z týchto nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenia sa neopierajú o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúca. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a podobne. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a podobne.
15. Súd skôr, než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené podmienky konania. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Súd pri zisťovaní štátu obvyklého pôvodu maloletých detí zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti tohto prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti detí a rodičov v členskom štáte musia byť zohľadnené aj ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa a rodičov odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletých detí v Rakúsku. Maloleté deti
v čase začatia konania bývali a aj doposiaľ bývajú v Rakúsku, kde sú od 01.03.2013 spolu s matkou, ktorej boli zverené a ktorá zabezpečuje ich starostlivosť. Deti tam majú obvyklý pobyt, navštevujú tam školu. Maloleté deti sa tam oprávnene presťahovali spolu s matkou, ktorej boli do osobnej starostlivosti zverené. Z uvedených skutočností je zrejme, že štát obvyklého pobytu maloletých detí je Rakúsko.
16. S poukazom na článok 8 Nariadenia rady majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pôvodu dieťaťa a teda právomoc v danej veci konať má miestne príslušný súd Rakúskej republiky. Preto je potrebné, aby si otec uplatnil svoje práva novým kvalifikovaným návrhom na úpravu styku k maloletým deťom na miestne príslušnom súde (v Rakúsku) v obvode ktorého majú deti obvyklý pobyt.
17. Súd preto s poukazom na článok 17 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v tomto konaní a konanie v zmysle ust. § 9 CSP zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať.
18. Podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti náhrady trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
20. Podľa ust. § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko náhrada zaplatených trov konania účastníkov je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v štyroch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania