Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/15/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: I.. R. F., U.., J. L. M. XX, P., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o pozastavenie platnosti vyhlášky,

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd vec p o s t u p u j e Okresnej prokuratúre Bratislava I.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca dňa 05.03.2020 doručil súdu elektronicky - emailom podanie označené ako "Návrh na vydanie predbežného opatrenia", ktoré následne dňa 09.03.2020 doplnil aj v listinnej podobe. V uvedenom podaní žiadal o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil platnosť vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. o dopravnom značení, ktorá má nadobudnúť platnosť dňa 01.04.2020, a to z dôvodu jej procesne neoprávneného vydania týmto ministerstvom, z dôvodu jej zmätočnosti, nevykonateľnosti a podozrenia zo spáchania trestných činov spáchaných v organizovanej skupine, čím podľa žalobcu dochádza k všeobecnému ohrozeniu verejnosti - účastníkov cestnej premávky a k neúmernému, nedôvodnému finančnému zaťaženiu vlastníkov cestnej infraštruktúry, tiež k porušovaniu ústavných práv. Svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že v súčasnosti je neochota vodičov dodržiavať právne predpisy, neochota polície vynucovať plnenie dopravných predpisov, nedostatok správy a údržby s odkazom na nedostatok finančných zdrojov. Tvrdil, že uvedená vyhláška je vydaná v rozpore s kompetenčným zákonom, ktorý určuje zodpovednosť rezortov a úradov ústrednej štátnej správy pri výkone legislatívy a správy štátu. S poukazom na a o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a SR mal žalobca za to, že Ministerstvo vnútra SR nie je oprávneným na vydanie podzákonnej úpravy - vyhlášky, ktorá nespadá do kompetencie ústredného orgánu štátnej správy. Okrem toho tvrdenú nelegálnosť vyhlášky č. podoprel aj s odkazom na o technickej normalizácii a uviedol, že všeobecne záväzné technické normy nepoznajú napr. vzorové listy, ktoré sú uvedené v tejto vyhláške, aj preto vzhliadol rozpor tejto vyhlášky so sústavou noriem. Žalobca ďalej uviedol, že v prílohách k vyhláške nie sú na vzorových listoch vyobrazené všetky varianty dopravného značenia, nie sú uvedené presné odtiene používaných farieb a za najväčší zmätok považoval zmenu označenia kríženia dráhy a cestnej komunikácie (značka 153), jazdu po krajnici ako legálnom jazdnom kruhu, tiež ne/určenie najvyššej povolenej rýchlosti na rýchlostných cestách. Na záver žalobca vyslovil podozrenie, podľa ktorého je daná vyhláška účelová, naznačuje možné korupčné správanie zodpovedných v legislatívnom procese, pretože podiel na tvorbe má mať osoba zainteresovaná na zákazkách vo výrobe dopravných značiek, bývalý generálny riaditeľ sekcie pozemných komunikácií Ministerstva dopravy a výstavby SR a ďalšie osoby. Podľa žalobcu legislatívny proces vykazuje znaky trestných činov zneužitia právomoci

verejného činiteľa, vydierania, verejného ohrozenia a poškodzovania cudzích práv, preto podal aj trestné oznámenie.

2. Podľa (ďalej len "") spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

Podľa a úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

Podľa podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa a 4 súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

Podľa ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

Podľa a ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa o prokuratúre (ďalej len "") na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy 1. vyhláška, výnos alebo opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, iného štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, 2. všeobecne záväzný právny predpis miestneho orgánu štátnej správy, 3. všeobecne záväzné nariadenie orgánu územnej samosprávy.

Podľa právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu, d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.

Podľa právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú aj a) oprávnenia generálneho prokurátora podať žalobu, opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitného predpisu, b) oprávnenie generálneho prokurátora podľa , ak predmetom posudzovania je všeobecne záväzný právny predpis uvedený v .

Podľa protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.

Podľa ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v prvom bode alebo druhom bode, je orgán verejnej správy o vyhovení alebo nevyhovení protestu povinný upovedomiť prokurátora do 30 dní od jeho doručenia. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a upovedomiť o tom v rovnakej lehote prokurátora.

Podľa ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v prvom bode alebo druhom bode, je generálny prokurátor oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.

Podľa prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa a podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

3. vymedzuje právomoc súdov v ustanovení a 4. Súd v každom štádiu konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať, najmä v štádiu po podaní návrhu (žaloby), kedy súd skúma, či podanie spĺňa zákonom vyžadované náležitosti podania a je spôsobilé byť riadnym návrhom na začatie konania vo veci, t.j. či ide o druh žaloby zákonom upravený v , prípadne o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a nasl. . Po preskúmaní podania žalobcu, kedy súd vychádzal z obsahu tohto podania, súd dospel k záveru, že dané podanie - návrh na pozastavenie platnosti vyhlášky MV SR č. nie je možné posúdiť ani ako žalobu, ani ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale je potrebné ho posúdiť ako podnet na odstránenie zistených skutočností, na vykonanie takého opatrenia, ktoré spadá pod právomoc prokuratúry, a to vzhľadom na to, že žalobca žiadal o pozastavenie platnosti vyhlášky ministerstva. Podľa v spojení s , a prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy podaním protestu, ktorému ak príslušný orgán verejnej správy vyhovie, potom všeobecne záväzný právny predpis zruší, prípadne nahradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V opačnom prípade môže generálny prokurátor podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Z dôvodu, že súdy v zmysle nemajú právomoc na konanie o takomto podaní žalobcu, ktoré podľa obsahu nepredstavuje ani žalobu, ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , uvedené podanie žalobcu nemôže byť predmetom rozhodovania a ďalšieho konania na súde.

4. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Pretože súd v konaní zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci o veci konať, konanie podľa ustanovenia zastavil.

5. Keďže súd podľa obsahu podania žalobcu mal za to, že by mohlo ísť o podnet prokurátorovi podľa o prokuratúre na podanie protestu prokurátora z dôvodu zosúladenia vyhlášky MV SR č. so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd v druhej výrokovej tohto uznesenia rozhodol podľa tak, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi Okresnej prokuratúre Bratislava I, do právomoci ktorej vec patrí, a to aj s poukazom na to, že žalobca v závere svojho podania podal trestné oznámenie.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Pri zastavení konania súd skúma procesné zavinenie strán na zastavení konania. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, preto by mal podľa povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Pretože žalovanému trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava I ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.