Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-15-2020.pdf
PDF · 81.39 KB
Case nature
Subarea
22C/15/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: I.. R. F., U.., J. L. M. XX, P., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o pozastavenie platnosti vyhlášky,
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd vec p o s t u p u j e Okresnej prokuratúre Bratislava I.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca dňa 05.03.2020 doručil súdu elektronicky - emailom podanie označené ako "Návrh na vydanie predbežného opatrenia", ktoré následne dňa 09.03.2020 doplnil aj v listinnej podobe. V uvedenom podaní žiadal o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil platnosť vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení, ktorá má nadobudnúť platnosť dňa 01.04.2020, a to z dôvodu jej procesne neoprávneného vydania týmto ministerstvom, z dôvodu jej zmätočnosti, nevykonateľnosti a podozrenia zo spáchania trestných činov spáchaných v organizovanej skupine, čím podľa žalobcu dochádza k všeobecnému ohrozeniu verejnosti - účastníkov cestnej premávky a k neúmernému, nedôvodnému finančnému zaťaženiu vlastníkov cestnej infraštruktúry, tiež k porušovaniu ústavných práv. Svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že v súčasnosti je neochota vodičov dodržiavať právne predpisy, neochota polície vynucovať plnenie dopravných predpisov, nedostatok správy a údržby s odkazom na nedostatok finančných zdrojov. Tvrdil, že uvedená vyhláška je vydaná v rozpore s kompetenčným zákonom, ktorý určuje zodpovednosť rezortov a úradov ústrednej štátnej správy pri výkone legislatívy a správy štátu. S poukazom na § 8 a § 11 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a čl. 2 Ústavy SR mal žalobca za to, že Ministerstvo vnútra SR nie je oprávneným na vydanie podzákonnej úpravy - vyhlášky, ktorá nespadá do kompetencie ústredného orgánu štátnej správy. Okrem toho tvrdenú nelegálnosť vyhlášky č. 30/2020 Z. z. podoprel aj s odkazom na zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii a uviedol, že všeobecne záväzné technické normy nepoznajú napr. vzorové listy, ktoré sú uvedené v tejto vyhláške, aj preto vzhliadol rozpor tejto vyhlášky so sústavou noriem. Žalobca ďalej uviedol, že v prílohách k vyhláške nie sú na vzorových listoch vyobrazené všetky varianty dopravného značenia, nie sú uvedené presné odtiene používaných farieb a za najväčší zmätok považoval zmenu označenia kríženia dráhy a cestnej komunikácie (značka 153), jazdu po krajnici ako legálnom jazdnom kruhu, tiež ne/určenie najvyššej povolenej rýchlosti na rýchlostných cestách. Na záver žalobca vyslovil podozrenie, podľa ktorého je daná vyhláška účelová, naznačuje možné korupčné správanie zodpovedných v legislatívnom procese, pretože podiel na tvorbe má mať osoba zainteresovaná na zákazkách vo výrobe dopravných značiek, bývalý generálny riaditeľ sekcie pozemných komunikácií Ministerstva dopravy a výstavby SR a ďalšie osoby. Podľa žalobcu legislatívny proces vykazuje znaky trestných činov zneužitia právomoci
verejného činiteľa, vydierania, verejného ohrozenia a poškodzovania cudzích práv, preto podal aj trestné oznámenie.
2. Podľa čl. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
Podľa čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Podľa čl. 11 ods. 2 CSP pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 a 4 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa § 10 ods. 1 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 21 ods. 3 písm. f) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len "zákon č. 153/2001 Z. z.") na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy 1. vyhláška, výnos alebo opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, iného štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, 2. všeobecne záväzný právny predpis miestneho orgánu štátnej správy, 3. všeobecne záväzné nariadenie orgánu územnej samosprávy.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu, d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú aj a) oprávnenia generálneho prokurátora podať žalobu, opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitného predpisu, b) oprávnenie generálneho prokurátora podľa § 13 ods. 1 písm. a), ak predmetom posudzovania je všeobecne záväzný právny predpis uvedený v § 21 ods. 3 písm. f).
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je orgán verejnej správy o vyhovení alebo nevyhovení protestu povinný upovedomiť prokurátora do 30 dní od jeho doručenia. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a upovedomiť o tom v rovnakej lehote prokurátora.
Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je generálny prokurátor oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 a 4 zákona č. 153/2001 Z. z. podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.
3. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanovení § 3 a 4. Súd v každom štádiu konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať, najmä v štádiu po podaní návrhu (žaloby), kedy súd skúma, či podanie spĺňa zákonom vyžadované náležitosti podania a je spôsobilé byť riadnym návrhom na začatie konania vo veci, t.j. či ide o druh žaloby zákonom upravený v § 137 CSP, prípadne o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP. Po preskúmaní podania žalobcu, kedy súd vychádzal z obsahu tohto podania, súd dospel k záveru, že dané podanie - návrh na pozastavenie platnosti vyhlášky MV SR č. 30/2020 Z. z. nie je možné posúdiť ani ako žalobu, ani ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale je potrebné ho posúdiť ako podnet na odstránenie zistených skutočností, na vykonanie takého opatrenia, ktoré spadá pod právomoc prokuratúry, a to vzhľadom na to, že žalobca žiadal o pozastavenie platnosti vyhlášky ministerstva. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) v spojení s § 27 ods. 1, 2 a § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy podaním protestu, ktorému ak príslušný orgán verejnej správy vyhovie, potom všeobecne záväzný právny predpis zruší, prípadne nahradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V opačnom prípade môže generálny prokurátor podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Z dôvodu, že súdy v zmysle Civilného sporového poriadku nemajú právomoc na konanie o takomto podaní žalobcu, ktoré podľa obsahu nepredstavuje ani žalobu, ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP, uvedené podanie žalobcu nemôže byť predmetom rozhodovania a ďalšieho konania na súde.
4. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Pretože súd v konaní zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci o veci konať, konanie podľa ustanovenia § 9 CSP zastavil.
5. Keďže súd podľa obsahu podania žalobcu mal za to, že by mohlo ísť o podnet prokurátorovi podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre na podanie protestu prokurátora z dôvodu zosúladenia vyhlášky MV SR č. 30/2020 Z. z. so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd v druhej výrokovej tohto uznesenia rozhodol podľa § 10 ods. 1 CSP tak, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi Okresnej prokuratúre Bratislava I, do právomoci ktorej vec patrí, a to aj s poukazom na to, že žalobca v závere svojho podania podal trestné oznámenie.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Pri zastavení konania súd skúma procesné zavinenie strán na zastavení konania. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, preto by mal podľa § 256 ods. 1 CSP povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Pretože žalovanému trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava I (§ 357 písm. a/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.