Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ps/2/2020

Uznesenie

Okresný súd Bardejov vo veci nespôsobilého na právne úkony D. R., M.. XX.XX.XXXX, A.. Č.. S. P. P. V., Ť. XX, Q., zast. opatrovníkom Domov sociálnych služieb v Stropkove, Hlavná 80/50, Stropkov, o návrhu na schválenie ústavnej ochrannej liečby, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje. II. Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa súdom ustanovený opatrovník nesvojprávneho, Domov sociálnych služieb v Stropkove, domáhal schválenia ústavnej ochrannej liečby pre D. R., M.. XX.XX.XXXX, A.. Č.. S. P.C. P. V., Ť. XX, Q., nakoľko podľa ustanoveného opatrovníka zdravotný stav menovaného si vyžaduje umiestnenie v detenčnom zariadení. V návrhu tiež uviedol, že D. R. bol prijímateľom sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v Stropkove od roku 2016, a preto mu je do dnešného dňa toto zariadenie ustanoveným opatrovníkom.

2. Dňa 25.11.2019 bol menovaný prijatý do Zariadenia sociálnych služieb Egídius, Ťačevská 38 v Bardejove z dôvodu opätovného posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a to na základe rozhodnutia odboru sociálnych vecí a rodiny Prešovského samosprávneho kraja č. 03321/2019/DPC - 4 zo dňa 27.02.2019. V zmysle tohto rozhodnutia je prijímateľ odkázaný na poskytovanie sociálnych služieb v špecializovanom zariadení. Opatrovník zároveň uviedol, že z lekárskej správy o zdravotnom stave D. R. zo dňa 11.12.2019 vyplýva, že menovanému bola diagnostikovaná stredne ťažká mentálna retardácia, organická porucha osobnosti a správania až psychotická. Z uvedeného dôvodu menovaný potrebuje neustály dohľad počas celého dňa. Svojím agresívnym správaním a neprispôsobilosťou ohrozuje nielen seba, ale aj personál zariadenia a ostatných prijímateľov.

3. Súd zistil, že D. R., M.. XX.XX.XXXX, bol rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -16 zo dňa 02.02.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.1999, pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.

4. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. - 12 zo dňa 12.03.2019 bol nespôsobilému na právne úkony ustanovený za opatrovníka Domov sociálnych služieb v Stropkove, so sídlom Hlavná 80/50, Stropkov.

5. Podľa zistení súdu na základe rozhodnutia odboru sociálnych vecí a rodiny Prešovského samosprávneho kraja č. 03321/2019/DPC - 4 zo dňa 27.02.2019 bol D. R. prijatý do Zariadenia sociálnych služieb Egídius, Ťačevská 38 v Bardejove.

6. Z lekárskej správy - psychiatrického vyšetrenia D. R. zo dňa 11.12.2019 okrem iného vyplýva, že menovaný bol niekoľkonásobne opakovane umiestnený na psychiatrickom oddelení, pričom tieto

rehospitalizácie sa ukázali ako neúčinné, a preto bolo dané odporúčanie umiestniť menovaného do detenčného zariadenia alebo do domova sociálnych služieb s uzatvoreným systémom a príslušným personálnym vybavením.

7. Podľa , Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“).

9. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

12. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (, , ).

13. Podľa , Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b) ochranného liečenia uloženého súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu (napr. ) c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

14. Podľa , Ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe a) odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo b) rozhodnutia súdu alebo c) žiadosti osoby aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára, ak si zmena zdravotného stavu osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.

15. Podľa , Ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa , poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

16. Podľa , Na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie.

17. Podľa a , Zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu

povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.

18. Podľa a , Návrh na začatie konania môže podať umiestnený. Súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa , ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

19. Podľa , Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v a alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

20. Podľa , Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

21. Podľa , Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.

22. Podľa , Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

23. Podľa a , Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť. Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

24. Podľa , Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

25. Podľa , Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

26. Podľa , Ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu odňatia slobody a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave.

27. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že nedobrovoľné liečenie pacienta je možné len v dvoch prípadoch:

1. ak ide o ochranné liečenie uložené súdom a poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu (napr. ) alebo 2. ak ide o ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

28. Pokiaľ ide o situáciu uvedenú v bode 27.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ide o konanie podľa , a to podľa a násl. upravujúcich konanie o prípustnosti prevzatia a držania osoby v zdravotníckom zariadení. Za daných okolností súd rozhoduje o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia osoby, ktorá je už v tomto zdravotníckom zariadení umiestnená, a to bez svojho súhlasu. Vzhľadom na to, že prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu je významným zásahom do jej osobnej integrity, ako aj do práva na súkromie, musí za daných okolností rozhodnúť súd, či prevzatie bolo prípustné. O takúto situáciu v predmetnej veci nejde. Opatrovník osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, sa odvolal na lekársku správu zo dňa 11.12.2019 a uviedol, že menovaný svojím správaním ohrozuje nielen seba, ale aj personál zariadenia a ostatných prijímateľov sociálnej služby. Tiež uviedol, že doterajšie opakované hospitalizácie menovaného nemajú žiaden účinok. Aj napriek uvedeným argumentom ustanoveného opatrovníka civilný súd nemá za danej situácie právomoc rozhodnúť o ochrannej ústavnej liečbe menovaného, ani túto liečbu nariadiť.

29. V súvislosti so situáciou naznačenou v bode 27.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia ide o konanie upravené predpismi trestného práva. Inštitút ochranného liečenia je upravený v (z. č. ), a to v a nasl. Nariadenie, výkon, upustenie od výkonu, prepustenie a skončenie liečenia je upravené v (z. č. 301/2005 v až ). Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ochranné opatrenia majú vhodne doplniť systém trestov o sankcie, ktoré by boli prípadne aj neurčitého trvania, uložené popri treste alebo namiesto neho. Sú to prostriedky štátneho donútenia, právne následky trestného činu alebo činu inak trestného, ktoré ukladá súd v trestnom konaní na základe zákona, a to v záujme ochrany spoločnosti a prevencie. Účelom detencie ako ochranného opatrenia je umiestnenie páchateľa v detenčnom ústave s osobitným liečebným režimom a následná izolácia páchateľa od spoločnosti. Je potrebné pripomenúť, že detenčný ústav je kombinácia psychiatrickej nemocnice a väznice a je určený pre nevyliečiteľne duševne chorých páchateľov, ktorí sú na slobode nebezpeční. Z uvedeného dôvodu civilný súd nemá právomoc rozhodnúť o ochrannom liečení, resp. detencii menovaného, pretože ide o sankciu, ktorú súd ukladá páchateľovi trestného činu alebo činu inak trestného.

30. Pojem civilný proces je moderným vyjadrením staršieho pojmu občianske súdne konanie, zahŕňa v sebe prejednávanie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva. Iné ako súkromnoprávne spory či súkromnoprávne veci prejednávajú a rozhodujú civilné súdy len výnimočne v prípadoch, ak to ustanovuje osobitný zákon. Právomoc súdu prejednávať a rozhodovať určitú vec je jednou z podmienok konania. Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd, ak vec nespadá do jeho právomoci, nemôže o takomto návrhu vecne jednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

31. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že nemá právomoc rozhodnúť o návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd rozhodol o umiestnení pozbaveného spôsobilosti na právne úkony v detenčnom zariadení, resp. aby rozhodol o schválení ústavnej ochrannej liečby. Ako už súd uviedol, v danom prípade nie sú splnené predpoklady na postup podľa a násl. . Rovnako súd v civilnom konaní nerozhoduje o otázkach, ktoré patria do odvetvia trestného práva. Súd preto nemohol rozhodnúť ani o zápise tejto veci do súdneho registra „T“, keďže ochranné liečenie je sankciou a rozhoduje o nej súd len v konaní vyvolanom podanou obžalobou, ktorú v konaní pred súdom zastupuje prokurátor ( ). Z tohto dôvodu súd nemá právomoc rozhodnúť o danom predmete konania. Súd taktiež nezistil žiadne dôvody, ktoré by svedčali pre záver o tom, aby bolo potrebné rozhodnúť o postúpení veci orgánu na to príslušnému. Za daných okolností teda neprichádza do úvahy postúpenie veci orgánu kompetentnému na konanie podľa o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predmetom tohto zákona je totiž poskytovanie, financovanie a dohľad nad sociálnymi službami. Problematika, ktorú naznačil navrhovateľ vo svojom návrhu (ústavná ochranná liečba, detencia) nepatrí do okruhu inštitútov, resp. právnych vzťahov, ktoré

je orgán - v zmysle citovaného zákona o sociálnych službách - povolaný riešiť. Súd preto konanie bez ďalšieho zastavil.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa základného princípu ovládajúceho civilné mimosporové konanie v otázke náhrady trov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C SP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ]. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.