Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-80-2023.pdf
PDF · 80.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/80/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 4 –
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. D., zastúpený JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., IČO: 47 241 403, so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX/X, XXX XX K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
– 4 –
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. E. D., obec D. E. D., L. M. E. D. ako
- pozemky N. parc. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2 a N. parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- stavba – rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na pozemku N. parc. č. XXX.
II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti v katastrálnom území D. E. D., obec D. E. D., L. M. E. D., a to
- pozemky N. parc. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2 a N. parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- stavba – rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na pozemku N. parc. č. XXX, do výlučného vlastníctva žalobcu: A. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 2.166,67 Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
– 2 –
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 26.10.2023 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom N. parc. č. XXX A. XXX a stavbe – rodinnému domu súp. č. XXX, všetko zapísané na LV č. XXX pre k.ú. D. E. D., obec D. E. D., L. M. E. D.. 1.2. V žalobe uviedol, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 11/12 a žalovaná v podiele 1/12. Má záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, nakoľko rodinný dom vyžaduje rozsiahlu opravu, resp. rekonštrukciu, pričom žalovaná nehnuteľnosti neužíva a nemá ani finančné prostriedky na vykonanie akýchkoľvek investícií. Naopak má dlhy a vedie sa voči nej exekúcia, pričom aj na predmetnom liste vlastníctva je zapísané exekučné záložné právo na podiel žalovanej. Žalobca zaobstaral znalecký posudok č. 27/2023 zo dňa 29.08.2023, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na 26.000,- Eur. Pred podaním žaloby oslovil žalovanú listom zo dňa 05.09.2023 za účelom uzavretia dohody. Žalovaná list prevzala, avšak žiadnym spôsobom na neho nereagovala. Žalobca navrhol vyporiadať spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosti prevezme v celosti a žalovanej vyplatí za jej podiel peňažnú náhradu 2.166,67 Eur. Uviedol, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné s poukazom na veľkosť podielov strán sporu a navyše dom vyžaduje rozsiahlu opravu, na ktorú žalovaná nemá finančné prostriedky.
2. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 10.11.2023, pričom sa k nej nijako nevyjadrila.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.02.2024, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. E. D. súd zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov N. parc. č. XXX A. XXX a stavby – rodinného domu súp. č. XXX, a to žalobca v podiele 11/12 a žalovaná v podiele 1/12.
5. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.08.2023 znalca O. P. G. z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že úlohou znalca bolo určiť všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom, ako aj pozemkov N. parc. č. XXX A. XXX v k.ú. D. E. D.. Znalec určil všeobecnú hodnotu všetkých uvedených nehnuteľností s príslušenstvom spolu na sumu 26.000,- Eur.
6. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
7. Súd po vykonanom dokazovaní zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu a uložením mu povinnosti zaplatiť žalovanej finančnú náhradu. V konaní nebolo sporné (žalovaná nijako nenamietala), že z hľadiska účelnosti nie sú nehnuteľnosti reálne deliteľné medzi jednotlivých spoluvlastníkov s prihliadnutím na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, ako aj účelné využitie veci. Nebolo popreté tvrdenie žalobcu, že žalovaná nehnuteľnosti neužíva a dom vyžaduje
rekonštrukciu. Proti takémuto spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevzniesla žalovaná žiadne námietky.
8. Súd zároveň žalovanej ako ustupujúcej spoluvlastníčke prisúdil finančnú náhradu vo výške 2.166,67 Eur. Pri jej určení sa súd riadil tým, že podľa súdnej praxe základom pre stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena veci obvyklá v danom mieste a čase rozhodovania s tým, že túto súd určí zodpovedajúcim podielom z celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné podiel predať (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/290/2019 zo dňa 29.09.2021). Samotnú výšku náhrady navrhnutú žalobcom s prihliadnutím na stav a využiteľnosť predmetných nehnuteľností žalovaná v priebehu konania nenamietala, pričom na jej preukázanie žalobca predložil znalecký posudok znalca z príslušného odboru, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu všetkých predmetných nehnuteľností spolu na sumu 26.000,- Eur. Súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej finančnú náhradu prepočítanú podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu 1/12.
9. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Rozhodovanie o trovách konania v takomto prípade má svoje špecifiká, keďže sa jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. b) CSP na usporiadanie práv a povinností strán, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka), kedy súd nie je viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 2 CSP). Súd teda vzal do úvahy aj postoj strán vo vzťahu k mimosúdnej dohode, pričom bolo zistené, že žalobca žalovanú za účelom uzavretia dohody oslovil, táto však na jeho výzvu nijako nereagovala. V konečnom dôsledku bol žalobca v konaní úspešný so svojím návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom súd sa stotožnil aj s ním navrhovaným spôsobom vyporiadania, vrátane výšky finančnej náhrady pre žalovanú. Súd mu preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.