Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-8-2020.pdf
PDF · 98.14 KB
Case nature
Subarea
16Co/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkyne I.. B. I., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX, XXX XX G. U., proti žalovaným 1/ C. C., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX, XXX XX G. U., 2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý bytom C. XXXX, XXX XX G. U., o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5C/72/2019-45 zo dňa 8. januára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni sa proti žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že splnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie tohto znenia : „Súd zriaďuje v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vo výške 44 000 eur judikovanej rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/138/2016-166 zo dňa 28.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.07.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 19Co/93/2018-215 zo dňa 22.05.2019 záložné právo : k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ s výškou podielu 1 zapísaným na LV XXXX, pre k.ú. G. U., obec G. U., okres T. I. nad D. ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX/ X, záhrada o výmere 462 m2, parc. č. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 142 m2, parc. č. XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2, parc. č. XXXXX/X, orná pôda o výmere 1416 m2, a stavba - rodinný dom so súpisným č. XXXX postavený na parc. č. XXXXX/X a k nehnuteľnostiam v 1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaného 2/ a jeho manželky U. C. a v 1 v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 2/ zapísaným na LV č. XXXX, pre k.ú. G. U., obec G. U., okres T. I. nad D. ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX trvalý trávnatý porast o výmere 1424 m2, parc. č. XXXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere 2075 m2 a parc. č. XXXXX/X, vodná plocha o výmere 30 m2.
2. Podaným návrhom, rozšíreným dňa 17.12.2019, žalobkyňa navrhla nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobkyne k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 1/ zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. G. U. a k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 2/ zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. G. U. za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 44 000 eur judikovanej rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/138/2016-166 zo dňa 28.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 19Co/93/2018-215 zo dňa 22.5.2019. Na odôvodnenie svojho nároku uviedla, že zo žalovanými 1/ a 2/ uzavrela dňa 30.6.2016 darovaciu zmluvu a zmluvu o vyporiadaní BSM. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný 1/ titulom vyplatenia podielu v rámci vyporiadania BSM zaviazal
zaplatiť žalobkyni sumu 44 000 eur v lehote do 3 mesiacov od podpisu zmluvy. Žalovaný 2/ ako vedľajší účastník zmluvy pristúpil k tomuto záväzku. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/138/2016-166 zo dňa 28.12.2017, ktorý bol v rámci odvolacieho konania potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 19Co/93/2018-215 zo dňa 22.5.2019 bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 44 000 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Pohľadávku voči žalovanému 1/ vymáha žalobkyňa v prebiehajúcom exekučnom konaní. Počas neho žalovaný 1/ robí rôzne obštrukcie ako nepreberanie písomností a pod. s cieľom vyhnúť sa zaplateniu záväzku a zmariť exekúciu. V ostatnom čase žalovaný 1/ uzatvára fiktívne zmluvy o pôžičkách a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaná plomba na základe prebiehajúceho konania V-2372/2019. Na základe takéhoto konania žalovaného 1/ je možné sa domnievať, že jeho majetok bude do budúcna znížený alebo ešte vo väčšej miere zaťažený cudzími právami, ktoré môžu výrazne sťažiť až zmariť vymáhanie pohľadávky žalobkyne voči žalovanému. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pritom predstavujú jediný výraznejší majetok žalovaného 1/. V rozšírení návrhu podala svoj návrh žalobkyňa aj na žalovaného 2/. Uviedla, že aj žalovaný 2/ robí v prebiehajúcej exekúcii obštrukcie a zatiaľ sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.7.2019 sa pokúša nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX previesť na svojho druhého syna H. C.. Návrh na vklad predmetnej darovacej zmluvy bol do katastra podaný dňa 29.11.2019 pod V 2282/2019 a ešte nebol povolený. Vzhľadom na takéto konania žalovaného 2/ existuje dôvodná obava, že exekúcia vedená na jeho majetok za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne bude ohrozená. Žalobkyňa k návrhu a jeho doplneniu predložila darovaciu zmluvu a dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 30.6.2016, LV č. XXXX a LV č. XXXX, záložnú zmluvu zo dňa 7.6.2018 uzavretú medzi žalovaným 1/ ako záložcom a I. H. ako záložným veriteľom spolu s dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 28.10.2019, darovaciu zmluvu uzavretú medzi žalovaným 2/ a jeho manželkou ako darcami a H. C. ako obdarovaným spolu s návrhom na vklad.
3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posúdil súd prvej inštancie právne podľa § 343 ods. 1 - 3, § 344, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 a podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP. Poukázal na to, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ak bolo podané po skončení konania vo veci samej je úlohou súdu skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia t.j. návrh, spôsobilý predmet záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky, a obava z budúceho zmarenia exekúcie. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátane jeho príloh dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP bol podaný dôvodne. Žalobkyňa má t.č. judikovanú pohľadávku na zaplatenie sumy 44 000 eur, ktorá povinnosť bola žalovaným 1/ a 2/ uložená spoločne a nerozdielne. Zároveň žalobkyňa osvedčila u oboch žalovaných konanie, ktoré vzbudzujúce obavu zo zmarenia prebiehajúcej exekúcie na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky. Žalovaný 1/ uzatvoril dňa 7.6.2018 záložnú zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, žalovaný 2/ uzavrel dňa 17.7.2019 darovaciu zmluvu, ktorou mieni previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX na svojho syna. Takýmto správaním žalovaní môžu docieliť zbavenie sa nehnuteľného majetku, resp. zníženie jeho hodnoty, zaťažením vecnými právami k cudzej veci, pričom realizáciou takýchto právnych úkonov by bola nepochybne ohrozená prebiehajúca exekúcia vedená žalobkyňou voči žalovaným 1/, 2/ na vymoženie jej judikovanej pohľadávky. V konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti preukazujúce dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a jej návrhu vyhovel v celom rozsahu. Keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol doposiaľ doručený žalovaným, konal súd prvej inštancie v súlade s § 141 CSP o zmenenom návrhu v zmysle podania zo dňa 17.12.2019 bez rozhodovania o pripustení zmeny.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Namietali dôvodnosť a primeranosť rozsahu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Uviedli, že v odôvodnení sa uvádza prebiehajúce exekučné konanie, ktorým došlo k zriadeniu exekučného záložného práva a aj k výkonu exekúcie. Ide teda o nadbytočné a duplicitné rozhodnutie, z ktorého dôvodu ho treba považovať za zneužívanie práva. Žalobkyňa sa domáha iba domnelých obáv, ktoré nepreukázala. Žalovaní 1/, 2/ nemajú žiaden dôvod na konanie, ktoré by malo poškodzovať žalobkyňu, ale svoje postoje sa snažia podriadiť ochrane práv a záujmov detí žalovaného 1/ a vnúčat žalovaného 2/. Žalobkyňa tento zámer nesleduje, sleduje len svoj osobný zámer, bez ohľadu na deti. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh zamietol.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 13.2.2020 k odvolaniu žalovaných 1/, 2/, s poukazom na obsah tohto odvolania, uviedla, že sa s ich tvrdeniami nestotožňuje. Tvrdenia žalovaných sú nepravdivé a nesprávne. Na LV č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. G. U. nie sú evidované žiadne exekučné záložné práva súvisiace so zabezpečením pohľadávky žalobkyne, nejde o duplicitu záložných práv. Toto stanovisko zaujal aj exekútor realizujúci výkon rozhodnutia. Nepravdivé je aj tvrdenie žalovaných o tom, že sa žalobkyňa dovoláva iba domnelých obáv. Žalobkyňa v návrhu uviedla viacero relevantných dôkazov, ktoré bez najmenších pochýb potvrdzujú konanie žalovaných, ktoré smeruje k zmareniu exekúcie, k zbavovaniu sa majetku, či iným obštrukciám súvisiacich so zmarením pohľadávky žalobkyne. V súvislosti so zámerom žalovaných 1/, 2/ sledovať záujem a ochranu detí poukázala žalobkyňa na skutočnosť, že obe deti jej boli zverené do starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a styk s deťmi so žalovaným 1/, ich otcom, zostal neupravený. Marenie a obštrukcie v súvislosti s plnením dlhu žalobkyni považuje žalobkyňa zároveň za marenie potenciálneho komfortu a kvality života detí, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti a sú odkázané v prvom rade na jej vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa pripomenula, že žalovaní 1/, 2/, ktorí deklarujú záujem chrániť práva detí, boli tými, ktorí sa v minulosti dopúšťali rôznych konaní spôsobilých narušiť psychickú a fyzickú integritu detí. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. K vyjadreniu žalobkyňa pripojila LV č. XXXX a LV č. XXXX, obe k.ú. G. U. s dátumom vyhotovenia dňa 14.2.2020 a správy Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie I. zo dňa 21.8.2019 a 13.8.2019.
6. K doručenému vyjadreniu žalobkyne ďalšie vyjadrenie žalovaní 1/, 2/ nepodali.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote subjekty strany v spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi žalovaných 1/, 2/ podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliadol z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
12. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu, podľa ktorej odvolací súd posudzoval návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd dáva do pozornosti, že novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie, zhodne ako neodkladné opatrenie, môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa/žalobcu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, uplatnená alebo judikovaná peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa
má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ/žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný z hľadiska osvedčovania. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ/žalobca povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Z hľadiska osvedčenia by mal navrhovateľ/žalobca poskytnúť súdu dôkazy osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci.
13. Nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa žalobkyňa domáha po skončení konania o veci samej, o ktorej rozhodol Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo dňa 28.12.2017, sp.zn. 10C/138/2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.5.2019, sp.zn. 19Co/93/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2019. Krajský súd vo výroku rozhodnutia potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 44 000 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalovaní 1/, 2/ svoju povinnosť nesplnili.
14. Navrhované zabezpečenie judikovanej pohľadávky žalobkyne sa týka zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. G. U., ktoré spoluvlastnícky patria žalovaným 1/, 2/ v konkrétnom spoluvlastníckom podiele. Podľa predložených listov vlastníctva zo dňa 29.11.2019, zo dňa 17.12.2019 a zo dňa 8.1.2020, bola v čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia na nehnuteľnostiach vyznačená plomba na základe vkladu do katastra.
15. K odvolacím tvrdeniam žalovaných 1/, 2/ o nesplnení požiadaviek dôvodnosti a primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k spôsobilosti predmetu zriadenia záložného práva, keď v tejto veci už prebieha exekučné konanie, v ktorom bolo zriadené exekučné záložné právo, a preto zriadenie sudcovského záložného práva treba považovať za istý druh zneužívania práva, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mal pri posudzovaní tohto návrhu vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní, pričom správne vychádzal z osvedčených tvrdení žalobkyne o takom konaní a správaní sa žalovaných 1/, 2/, ktorým kvantitatívne a kvalitatívne zmenšujú nehnuteľný majetok na uspokojenie judikovanej pohľadávky žalobkyne a túto pohľadávku neuspokojili dobrovoľne. Žalovaní 1/, 2/ aj napriek tomu, že na LV č. XXXX a LV č. XXXX, oba k.ú. G. U. sú zapísané plomby v dôsledku vkladového konania, podmienky, pre ktoré má byť nariadené zabezpečovacie opatrenie nedôvodné a neprimerané v odvolaní nekonkretizujú a nešpecifikujú, a to ani v dôvodoch, pre ktoré nerešpektujú právoplatné súdne rozhodnutie spočívajúce v splnení svojich povinností. S poukazom na osvedčené skutočnosti, tak ako ich súd prvej inštancie uviedol v odsekoch 1. - 4. a 10. odôvodnenia uznesenia, odvolací súd zdôrazňuje správny právny záver súdu prvej inštancie za aplikácie ním citovaných zákonných ustanovení, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na návrh žalobkyne po právoplatnom skončení konania vo veci samej, sú splnené zákonom požadované podmienky a žalovaní 1/, 2/ vykonávajú právne úkony, ktorými môžu docieliť zbavenie sa nehnuteľného majetku, resp. zníženie jeho hodnoty zaťažením vecnými právami k cudzej veci a týmito by bola nepochybne ohrozená prebiehajúca exekúcia vedená žalobkyňou proti žalovaným 1/, 2/ na vymoženie jej judikovanej pohľadávky. Na tomto stave nič nemenia ani tvrdenia žalovaných 1/, 2/, že v prebiehajúcej exekúcii bol na LV č. XXXX k.ú. G. U. v časti C. Ťarchy zapísaný exekučný príkaz EX 230/2017 na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva vydaný Exekútorskym úradom Nitra, JUDr. Miroslav Šupa. Predaj spoluvlastníckeho podielu, zapísaný v časti B. poznámky na LV č. XXXX a LV č. XXXX, obe k.ú. G. U., sa nachádza v štádiu upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, t.j. exekučný príkaz nie je vydaný. Právna úprava vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva nebráni vydaniu sudcovského záložného práva súdnym rozhodnutím a nie je tomu ani opačne.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené pri rešpektovaní významu a účelu zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcich v posilnení vymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne v exekučnom konaní a za rešpektovania zásad primeranosti a proporcionality, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s rozhodujúcimi a podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobkyne a preto sa odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
17. Odvolací súd pri posudzovaní, či tvrdenia žalovaných 1/, 2/ uvedené v odvolaní sú takými podstatnými odvolacími tvrdeniami, ktoré svojím významom zakladajú spochybnenie názoru a záverov súdu prvej inštancie o osvedčení existencie obavy ohrozenia exekúcie, za súčasného rešpektovania osobitného procesného pravidla podľa § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP, uvádza, že vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhodnotil súd prvej inštancie splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia správne. Tieto predpoklady, tak ako ich odvolací súd uviedol v odseku 12. tohto odôvodnenia, musia byť splnené súčasne. Žalobkyňa splnila zákonné predpoklady, ktorými sú samotný návrh, spôsobilý predmet záložného práva, existujúca peňažná pohľadávka žalobkyne proti žalovaným 1/, 2/, ktorá je judikovaná, ako aj predpoklad existencie obavy ohrozenia exekúcie pre navrhované nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaných označených v návrhu. Skutkové tvrdenia žalobkyne podporené listinami, na ktoré sa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva a ktoré predložila (§ 326 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 344 CSP) dali konajúcemu súdu možnosť subsumovať tvrdený skutkový stav pod konkrétnu právnu normu a dospieť tak preskúmateľným spôsobom k záveru o splnení predpokladov pre nariadené zabezpečovacie opatrenie. V súvislosti ohrozením exekúcie žalobkyňa tvrdila a osvedčila také konkrétne úkony žalovaných, z ktorých bolo možné v čase rozhodovania súdom prvej inštancie o návrhu s čo možno najvyššou mierou pravdepodobnosti vyvodiť, že uskutočnené úkony žalovaných týkajúce sa ich majetku môžu mať z obligačného aj vecného hľadiska vplyv na kvalitu a kvantitu majetku v takom rozsahu, že vymoženie pohľadávky v exekúcii je dôvodne ohrozené čo i len sčasti.
18. Z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd tvrdenia žalovaných uvedené v odvolaní ako nedôvodné a po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne odôvodňujú aj v rámci odvolacieho konania záver o potrebe zriadenia sudcovského záložného práva na označených nehnuteľnostiach z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keďže v danom spore nie sú podmienky na jeho zmenu podľa § 388 CSP a ani na zrušenie podľa § 389 ods. 1 CSP.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň vyslovil, že splnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Právna úprava o trovách konania má procesný charakter, ktorá solidaritu subjektov na strane sporu neupravuje.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).