Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/201/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senáte JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1. K.. H. F., Z.., W.. XX.X.XXXX, 2. X. F., W.. XX.X.XXXX, I. F. V., Š. XX proti žalovanému: K.. Y. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. V., Š. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, o odstránenie oplotenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -342 zo 07.03.2019

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že žalovanému ani štátu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením priznal žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Priznal štátu proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o trovách konania vo veci žaloby o odstránenie oplotenia medzi parcelami Č.. XXXX E. XXXX/X, kat. úz. V. (Q.) v dĺžke 13,49 m od hraničného bodu označeného ako bod A a celej svojej šírke podľa grafickej prílohy znaleckého posudku č. 7/2014 znalca Ing. Dušana Biža, znalca z odboru geodézia a kartografia.

3. Vo veci samej rozsudkom č.k. - 270 zo 16.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -325 z 12.12.2018 žalobu zamietol z dôvodu, že oplotenie, ktoré postavil žalovaný, a ktoré malo oddeľovať jeho parcely Č.. XXXX/X, XXXX/X od pozemku žalobcov parcely Č.. XXXX E. XXXX/X bolo postavené tak, že zasahovalo po celej dĺžke do pozemku žalobcov. Žaloba tak, ako bola podaná aj po následných úpravách, bola v celom rozsahu dôvodná. Počas konania však predmet sporu odpadol, pretože žalovaný sporné oplotenie odstránil a postavil ho nanovo tak, že v čase vyhlásenia rozsudku už nezasahovalo do pozemku žalobcov. Zároveň konštatoval, že časť betónového základu žalovaným síce nebola odstránená, ale predmetom sporu bolo odstránenie oplotenia medzi pozemkom žalobcov parc. č. XXXX a pozemkom žalovaného T.. Č.. XXXX/X. Z grafickej prílohy k znaleckému posudku, z predložených fotografií, ako aj z obhliadky na mieste samom mal preukázané, že predmetný betónový základ sa síce nachádza na pozemku parcely č. XXXX, ktorého vlastníkom sú žalobcovia, ale nachádza sa mimo parcely č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný. Súd viazaný žalobným návrhom nemohol prekročiť petit žaloby. K námietke, že po odstránení pôvodného oplotenia žalovaným zostala na ich pozemku, konkrétne na parcelách Č.. XXXX E. XXXX/X stavebná suť z pôvodného oplotenia, ktorú žalovaný neodstránil, uviedol, že z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že predmetná kamenná suť sa nachádzala na parcelách žalobcov Č.. XXXX E. XXXX/X medzi

domom žalobcov a pozemkom žalovaného, konkrétne parcely č. XXXX/X, ale predmetom konania bolo odstránenie plota. Po dobrovoľnom odstránení oplotenia žalovaným by tak už nebolo predmetom sporu odstránenie oplotenia, ale jednalo by sa už o prípadné vypratanie nehnuteľnosti (takýto návrh však nebol predmetom konania).

4. Rozhodnutie vo výroku o trovách konania bolo odvolacím súdom zrušené a vec v rozsahu zrušenia vrátená na nové rozhodnutie. Vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval (ne)splnenie podmienok pre aplikáciu

5. Po citácii , , , , prihliadajúc na to, že žalobu vo veci samej zamietol, teda rozhodol vo veci meritórne, konštatoval, že v prípade, pokiaľ by žalobcovia po odpadnutí predmetu sporu zobrali žalobu späť a konanie by zastavil, postupoval by podľa s tým, že by skúmal, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Vychádzajúc z konštatoval, že zákon pre nepriznanie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať aj v pomeroch strán. Konštatujúc, že žalobcovia sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva a to odstránenia časti oplotenia, ktoré zasahovalo do ich vlastníctva, dospel k záveru, že ide o klasické sporové konanie, teda nemožno povedať, že by dôvod hodný osobitného zreteľa bol daný charakterom tohto konania. Vo vzťahu k majetkovým, sociálnym a osobným zárobkovým ako aj ďalším pomerom strán sporu konštatoval, že nemal preukázané a ani jedna zo strán nenamietala, že by sa v dôsledku tohto sporu ocitli v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá by predstavovala dôvod hodný osobitného zreteľa. Uviedol, že pri rozhodovaní zohľadňoval aj postoj strán v konaní, poukazujúc na to, že iba procesným postojom žalobcov nedošlo k zastaveniu konania a následnému rozhodovaniu o trovách konania podľa Keďže žalobcovia, i keď predmet sporu odpadol, naďalej trvali na podanej žalobe. Uzavrel, že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, nezistil ani výnimočnosť okolností, pre ktoré by nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, preto úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

6. O trovách štátu rozhodol s poukazom na Základných princípov konštatujúc, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalcovi bola priznaná odmena vo výške 664,58 eur, časť tejto odmeny bola hradená zo zálohy zloženej žalobcami, zvyšná časť bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu, čím vznikli štátu trovy konania vo výške 364,58 eur. Prihliadajúc na pomer úspechu vo veci, keďže žalobcovia boli v plnom rozsahu neúspešní, nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by boli oslobodení od náhrady trov konania, priznal štátu proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7. Uznesenie napadli včas podanými odvolaniami žalobcovia v 1. a 2. rade. Podľa obsahu navrhli zmeniť napadnuté uznesenie a priznať im nárok na náhradu trov konania. Boli toho názoru, že procesné zavinenie vzniku trov konania nezávisí ani nemôže závisieť od rozhodnutia súdu o zastavení konania, nakoľko rozhodnutia súdu nemôžu nijak negovať skutočnosť, kto zavinil existenciu sporu, ako aj trov konania, čo je v danom prípade výlučne žalovaný, ktorý sa k tomu počas pojednávania aj priznal. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo 16.01.2018 (na ktoré poukazovali aj na výzvu súdu prvej inštancie písomným podaním zo dňa 17.01.2019) zdôrazňujúc, že súd nerešpektoval judikatúru, na ktorú sa odvolávali a bol povinný takýto odklon od ustálenej judikatúry vo svojom odôvodnení preskúmateľne ozrejmiť, o čo sa súd ani nepokúsil. Boli toho názoru, že zamietnutie žalobného návrhu v danom prípade rozhodne nemožno považovať za úspech strany žalovaného v sporovom konaní, nakoľko sa priznal k protiprávnemu konaniu, ktoré vyvolalo spor. Túto preukázanú skutočnosť nemôže nijak zmeniť rozhodnutie súdu v akýkoľvek prospech žalovanej strany. Protiprávnosť konania žalovaného nemôže pominúť ďalšími úkonmi a nemôže založiť tak úspech v konaní. Zdôraznili, že povinnosť odstrániť protiprávny stav spôsobený žalovanou stranou, ktorú mal súd uložiť bezprostredne po ustálení dôkaznej situácie, nemožno negovať ďalším protiprávnym konaním žalovaného (násilné protiprávne odstránenie oplotenia z pozemku žalobcov) za asistencie súdu a následne vynucovať od žalovanej strany stiahnutie žalobného návrhu. Podľa nich nezákonný dôkaz

alebo nezákonná zmena stavu nemôže mať vplyv na posudzovaný skutkový stav a jeho dôsledky. Protiprávnymi konaniami nemožno dosahovať úspech v súdnom konaní. Boli toho názoru, že zmysel zásady zodpovednosti za dosiahnutý výsledok a zásady úspechu v konaní pripadá v celom rozsahu preukázateľne na strane žalobcov, nakoľko nebol povinný stiahnuť žalobu a po ustálenej dôkaznej situácii išlo jednoznačne o zbytočné prieťahy v konaní v rozpore s

8. Odvolania žalovaných v 1. a 2. rade boli žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené 21.05.2019. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného podané nebolo.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého uznesenia, preto ho v zmysle zmenil.

10. Z obsahu odvolania, i keď to žalobcovia výslovne neuvádzajú vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažujú za správne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci majúc za to, že nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ani štátu.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcov sú dôvodné.

12. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Vyššie cit. zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zavinenia na zastavení konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a existencia výnimočnosti prípadu. Tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán sporu. Do úvahy treba brať tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

14. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu z dôvodu osobitnosti daného prípadu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne. I keď žalovaný jednoznačným spôsobom popieral, aby zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov pri stavbe oplotenia medzi pozemkami vlastnícky patriacim jemu a pozemkami vlastnícky patriacim žalobcom, napriek tomu, že táto skutočnosť vyplýva z protokolu o vytýčení hraníc pozemku a protokolu o kontrole oplotenia medzi pozemkami predloženými žalobcami, súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania za účelom posúdenia, či je plot postavený žalovaným na právnej hranici, zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že murovaný plot postavený odporcom nie je postavený na právnej hranici, zároveň na grafickej prílohe bolo vyznačené, v akom rozsahu zasahuje do parcely vlastnícky patriacim žalobcom. Následne žalovaný odstránil časť oplotenia zasahujúceho do nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcom a ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci samej, ktorým žaloba bola zamietnutá, k zamietnutiu žaloby došlo jednak z dôvodu, že čiastočne žalovaný odstránil oplotenie a druhým dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo konštatovanie súdu, že z grafickej prílohy k znaleckému posudku z predložených fotografií, ako aj z obhliadky na mieste samom mal preukázané, že betónový základ sa síce nachádza na pozemku parc.č. XXXX, ktorého vlastníkom sú žalobcovia, ale nachádza sa mimo parcely č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný, ale súc zviazaný žalobným návrhom,

nemohol prekročiť petit žaloby. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v časti svojho oplotenia, resp. v časti betónového základu oplotenia ktoré vystaval, naďalej zasahuje do vlastníckych práv žalobcov, avšak ide o základ oplotenia nachádzajúceho sa medzi parcelami č. XXXX/X (vlastnícky patriacej žalovanému) a parcelou č. XXXX (vlastnícky patriacej žalobcom), pričom žalobcovia žalobným petitom sa nedomáhali odstránenia oplotenia aj v tejto časti, resp. v časti medzi parc. č. XXXX E. XXXX/X na jednej strane a parc. č. XXXX/X.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd mal za to, žalovaný svojím protiprávnym konaním zasiahol do vlastníckych práv žalobcov. Žalovaný neodstránil v celom rozsahu tú časť oplotenia, resp. základov oplotenia, ktorými zasahuje do vlastníckych práv žalobcov a k čiastočnému zamietnutiu žaloby došlo z dôvodov procesných.

17. Vzhľadom na okolnosti vyplývajúce z obsahu spisu, najmä dôvody, pre ktoré bola žaloba podaná, dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, prihliadajúc na to, že k zamietnutiu žaloby neviedli skutočnosti, že žalovaný dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, naopak svojím konaním porušil práva a právom chránené záujmy žalobcov, odvolací súd mal za to, že priznanie náhrady trov konania v danom prípade by bolo v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania vzťahov.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania dané charakterom procesnej situácie. Preto v súlade s zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov strán sporu a vo výroku o náhrade trov štátu tak, že žalovanému ani štátu náhradu trov konania nepriznal.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).