Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-6-2017.pdf
PDF · 78.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/6/2017
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: Casareal, s.r.o., so sídlom: Piešťany, Winterova 1777/60, IČO: 46 478 264, zastúpený: AK JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom: Trenčín, Mierové námestie 14 proti žalovaným: X/ Q. J., K.. XX.XX.XXXX, O.: W., J.. W. XXXX/XX, X/ P. J., K.. XX.XX.XXXX, O.: W., J.. W. XXXX/XX, zastúpení: JUDr. Ján Pekar, so sídlom: Potočná 191/39, Skalica o zaplatenie sumy 8793,84 eur, rozhodujúc o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorého výške súd rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
III. Súd v r a c i a žalobcovi krátené súdny poplatok za podanú žalobu v sume 520,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 03.04.2017 domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/ (ďalej len žalovaní) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 8793,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na priznal žalobcovi náhradu trov konania.
2. Žalobca zaplatil za podanú žalobu súdny poplatok v sume 527,50 eur a 99,50 eur dňa 12.09.2017.
3. Dňa 13. októbra 2017 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Uznesením zo dňa 6. decembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2017 súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu podaného odporcu žalovanými dňa 30.10.2017.
4. Uznesením zo dňa 26. januára 2018 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Skalica sp. zn. 7C/6/2017. Uznesením zo dňa 22. januára 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.02.2020 súd rozhodol o pokračovaní v konaní. Podľa pripojeného rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7C9/2017 zo dňa 20.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2019 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Tranve č.k. 10Co/1986/2018-312 súd určil, že označené nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov (v konaní sp. zn. 1C/6/2017
- žalovaní). Na strane žalovaného vystupoval žalobca Casareal, s.r.o., Piesťahy. Predmetom konania bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam - bytu, v súvislosti s užívaním ktorého sa žalobca domáhal v konania sp. z. 1C/6/2017 zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.03.2020 súdu oznámili, že berie žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, navrhol konanie zastaviť.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu celkom späť skôr než začalo pojednávanie, súd konanie zastavil.
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Súd pred rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k rozhodnutiu v tejto časti, príp. uplatneniu ustanovenia § 257 C.s.p.
14. Žalobca navrhol, aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov nepriznal s použitím ustanovenia § 257 C.s.p. s odôvodnením, že: - žalobca podal žalobu v roku 2017 z dôvodu právnej istoty, aby s poukazom na súdne konanie vedené na súde pod sp. zn. 7C/6/2017 a prípadného úspechu žalobcu nedošlo k premlčaniu jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume; - žalobca navrhol, aby súd predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia uvedeného konania; - bezodkladne pristúpil k čiastočnému a následne úplnému späťvzatiu žaloby; - nešlo u neho o šikanózny výkon práva a ani o nehospodárny postup v konaní.
15. Žalovaní poukázali na neuvedenie dôvodu späťvzatia žaloby; nezavinili zastavenie konania, procesne nezavinili vznik trov konania, ktoré by inak neboli vznikli a nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania.
16. V ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. je transformovaná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie treba posudzovať v príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. V kontradiktórnom spore pri zastavení konanie je teda kľúčovým zistenie, či a ak áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia súd posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v spore domáhala a skutočnosti, pre ktorú žalujúca strana následne vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobného petitu, potom nie je dosť dobre možné hovoriť o súvislosti a teda ani procesnom zavinení medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnému petitu. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie sa strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V predmetnom spore žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výške obvyklej ceny nájmu nehnuteľnosti, ktorý užívali žalovaní a žalobca bol vlastníkom bytu. V konaní vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 7C/6/2017 súd určil, že nehnuteľnosti užívané žalovanými sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd vyslovil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď žalovaní vystupovali pri ich uzatváraní ako spotrebitelia. Kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v tiesni. Práve úspech žalovaných v predmetnom
konaní potom malo zrejme za následok späťvzatie žaloby žalobcom. Správaním sa žalovaných nebolo osvedčené, že by správanie sa žalovaných bolo v súvislosti so späťvzatím žaloby. Za danej situácie potom žalobca zavinil zastavenie konania a žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania.
17. Súd v súvislosti so žalobcom tvrdenou existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich nepriznanie náhrady trov konania má za to, že v predmetnom spore neexistovali takéto dôvody, pre ktoré by nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, teda súd nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súdnej praxe možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu, nízky príjem. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť skutočnosť, že žalobca podal žalobu z dôvodu možného premlčania nároku alebo procesný postup žalobcu sporu, keď navrhol prerušenie konania a bezprostredne po rozhodnutí v inej veci vzal žalobu späť. Súd má za to, že by bolo nespravodlivé v spore nepriznať žalovaným nárok na náhradu trov konania, keď žalobca zavinil svojim správaním neplatnosť kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, ktorú užívali žalovaní a ktorej neplatnosti sa domáhali podaním žaloby už dňa 30.03.2017.
18. Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalovaným proti žalobcovi nárok v plnom rozsahu, keď svojim správaním nezavinili zastavenie konania.
19. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSP), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
20. Podľa § 11 ods. 4 ZoSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
21. Súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku za podanie žaloby a vrátil žalobcovi súdny poplatok, ktorý zaplatil vo výške 527,50 eur krátený o 6,70 eura , t.j. vo výške 520,80 eur, a to prostredníctvom orgánu na to príslušného v zmysle ust. § 11 ods. 6 ZoSP.
Poučenie:
Proti výroku III. uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku I, II. uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.