Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-60-2019.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Subarea
10CoE/60/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, v exekučnej veci oprávnenej: Gemeris, s.r.o., Kollárova 4, Banská Bystrica, IČO: 36 803 766, zastúpenej advokátom: JUDr. Ivan Husár, Vojenská 14, Košice, proti povinným: 1/ D. G., nar. XX. C. XXXX, L.. U. XXX/XX, I., 2/ K. G., nar. XX. G. XXXX, H. XXX/XX, E., za účasti súdnej exekútorky: JUDr. Blanka Ružeková, Exekútorský úrad Senica, Fajnorova 1547/13, o 3.522,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 3. augusta 2018 č. k. 1Er/391/2012-49 v spojení s dopĺňacím a opravným uznesením z 25. júna 2019 č. k. 1Er/391/2012-79, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím a opravným uznesením r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím a opravným uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1 až 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „E. p.“), § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len „O. z.“), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecne zdôvodnil exekučným titulom - zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2011 č. k. 3Zm/408/2011-14 a tým, že ide o rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplynulo, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávnenej a predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnená a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávnenou, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ E. p.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená, navrhujúc jeho zmenu tak, že odvolací súd konanie nezastaví. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením. V čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom a povinným platné právo nezakazovalo využívanie zmenky, išlo o bežnú prax veriteľov, vrátane bánk. Aj keby súd v základnom konaní skúmal vec z pohľadu spotrebiteľského, výsledkom by bolo maximálne to, že by veriteľovi nepriznal úroky a poplatky spojené s úverom, určite by ale súd priznal oprávnenej neuhradenú istinu. Preto je názoru, že ak by aj bol správny právny názor súdu prvej inštancie, prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tak mal potom rozhodnúť ale tak, že exekúciu zastaví čiastočne a to v časti uplatneného príslušenstva. Samotní povinní ani nenamietali existenciu dlhu či už v základnom konaní, alebo v rámci exekučného konania. Domnieva sa, že § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. platného k 31.3.2017 ako aj ustanovenie § 243f ods. 4 E. p. sú v rozpore s článkom 46, 20 a 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto navrhla konanie prerušiť a podať súdom návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky.
3. Povinní 1/, 2/ sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 5 E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť.
5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
7. Pokiaľ oprávnená navrhla, aby odvolací súd konanie prerušil podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd uvádza nasledovné.
8. Podľa § 36 ods. 5 E. p. ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
9. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
10. Súd je povinný prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd však k záveru, že tieto podmienky splnené nie sú (odvolací súd nemá za to, že by všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky), návrh oprávnenej na prerušenie konania preto zamietol.
11. Súd prvej inštancie v danej veci konštatoval splnenie podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. s tým, že zmenkový súd sa pri vydaní zmenového platobného rozkazu nezaoberal samotnou spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinnými.
12. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. je len skutočnosť, že zmenkový súd v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so
zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy, ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. zastaviť.
13. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojených listín a z exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia právnej predchodkyne oprávnenej a predloženého originálu zmenky. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ešte dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. v spojení s § 243f ods. 4 E. p. len za predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie. Je povinnosťou exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa § 39 ods. 4 E. p. v spojení s § 243f ods. 1 E. p. a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.
14. Výklad ustanovenia § 243f ods. 4 E. p., aký vo svojom rozhodnutí urobil súd prvej inštancie, teda že ak oprávnený nepreukáže opak, platí domnienka, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie, bez toho, aby tieto dôvody konkrétne pomenoval, je porušením práva účastníka konania na odôvodnenie rozhodnutia, a teda porušenie práva na spravodlivý proces. Ak by sme pripustili takýto výklad, oprávnený sa dostáva do situácie, keď nevie, či dôvodom na zastavenie exekúcie je neprijateľná zmluvná podmienka a ktorá, alebo skutočnosť, že nebolo možné použiť zmenku alebo akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V takomto prípade by potom oprávnený, bez možnosti polemizovania s argumentmi súdu, musel v podaní podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 E. p., prípadne v odvolaní, analyzovať všetky podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože akákoľvek podmienka v spotrebiteľskej zmluve môže byť potenciálne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a takisto preukázať, že vymáhaný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi a akýmkoľvek zákonom. Odvolací súd má teda za to, že ustanovenie § 243f ods. 4 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. je potrebné vykladať aj v spojení s § 243f ods. 6 E. p. tak, že exekučný súd musí najprv skúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, tento pomenovať, a len ak oprávnený nepreukáže opak, má sa za to, že uvedená skutočnosť, je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. (porovnaj uznesenie Krajského súdu Trnava z 22.5.2018 sp. zn. 10CoE/81/2017).
15. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I.ÚS 226/03).
16. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda argumentačný základ vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. Oprávnenej preto bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné oprávnenia postupom súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (primerane je možné aplikovať závery vyjadrené v stanovisku
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete).
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím a opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť, či oprávnená návrh na vykonanie exekúcie doplnila v lehote stanovenej zákonom a potom preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p. Súčasne je potrebné ale zaoberať sa i skutočnosťou, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 1.6.2018 sp. zn. 36OdK/97/2018 (t. j. ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie) bol vyhlásený konkurz na majetok povinného 1/, pričom správca zistil podľa ust. § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu uvedené v ust. § 167t ods.1 ZKR a oznámil v Obchodnom vestníku, že konkurz končí (oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz dlžníka zrušil).
20. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 236, § 234 ods. 2, § 220 ods. 2 CSP, a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
21. Svoj právny záver týkajúci sa uplatňovaného nároku zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a účastníkom, vrátane oprávnenej, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.