Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. H. XXX a otca R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, A., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 1. októbra 2019, sp. zn. -83, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. p o t v r d z u j e a vo výrokoch IV. a V. r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. maloletého R. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, výrokom II. uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 238 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 04.07.2019, výrokom III. určil zročné výživné za obdobie od 04.07.2019 do 30.09.2019 v sume 691,04 eur a toto povolil otcovi splatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom IV. styk otca s maloletým R. neupravil a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, vecne súd dôvodil, že matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 04.07.2019 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dôvodiac, že s otcom maloletého nie sú manželmi, otec dieťaťa opustil spoločnú domácnosť dňa 29.03.2019 a od júna 2019 na výživu maloletého neprispel, pričom dohoda rodičov nebola možná. V návrhu uviedla, že žije spolu s maloletým vo vlastnom rodinnom dome v V. W. H., je na materskej dovolenke s príjmom pozostávajúcim len z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov v celkovej výške cca 243 eur, pričom má výdavky spojené s bývaním cca 800 eur mesačne, maloletý je zdravý, má výdavky primerané veku. Uviedla tiež, že otec maloletého pracuje ako robotník - zvárač vo firme Y. L. s.r.o., M. s príjmom cca 2000 eur mesačne. Otec sa k návrhu nevyjadril. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom matky a obsahom listinných dôkazov dospel k záveru, že sú tu splnené zákonné podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súdom a návrh matky bol podaný dôvodne. Maloletého R. zveril do osobnej starostlivosti matky, keď z dokazovania vyplynulo, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti a o maloletého sa toho času stará matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka je s maloletým na rodičovskej

dovolenke a poskytuje mu celodennú starostlivosť, pričom maloletý je vzhľadom na útly vek na matku naviazaný. Súd zároveň oprávnil matku zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach, nakoľko otec sa o maloletého zaujíma len sporadicky, býva v okrese Veľký Krtíš a nepodieľa sa na výchove maloletého, teda právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach nevyužíva.

3. Súd tiež uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého R. výživné vo výške 238 eur s tým, že počiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že maloletý býva s matkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 24,34 eur mesačne. Matka z finančných dôvodov prenajala časť svojho rodinného domu za 300 eur mesačne. Výdavky súvisiace s bývaním uhrádza matka vo výške 200 eur mesačne, úver platí vo výške 240 eur mesačne vrátane poistky, ktorý úver si matka musela vziať z dôvodu, že nemala dostatok finančných prostriedkov na uhrádzanie bežných potrieb. Matka ďalej platí hypotéku vo výške 200 eur mesačne a poistku vo výške 120 eur ročne. Poplatok za telefón má vo výške 50-60 eur mesačne. Maloletý R. nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, matka je s ním doma na materskej dovolenke, celkové výdavky na odôvodnené potreby maloletého sú vo výške 315 eur mesačne. Otec maloletého R. sa k návrhu nevyjadril a svoje majetkové pomery nepreukázal, z výpovede matky však vyplýva, že otec maloletého žije u svojej matky v T. č. XX, a podľa jej vedomostí bol zamestnaný v Y. L. s.r.o. ako zvárač a vodič nákladného auta, mzdu od tohto zamestnávateľa si nechal otec vyplácať na účet matky z dôvodu, aby mu exekútor nevykonával zrážky zo mzdy, o čom matka predložila výpisy z jej účtu. Uviedla, že začiatkom roka 2018 dostával otec mzdu aj priamo na ruku. Podľa jej vyjadrenia u tohto zamestnávateľa otec pod vplyvom alkoholu rozbil dodávku, takže už u neho nie je zamestnaný. Uviedla tiež, že otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, je zdravý. Súd zistil z oznámenia X. & S., s.r.o., že otec bol u nich zamestnaný od 02.04.2012 do 29.02.2016 a podľa mzdových listov mal čistú priemernú mesačnú mzdu v roku 2015 vo výške 728 eur a v roku 2016 vo výške 547 eur. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol otec naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2016 do 28.03.2016 a toho času nie je príjemcom žiadnych dávok sociálnej pomoci, aj podľa správy Sociálnej poisťovne otec nie je poberateľom žiadnej dávky. Podľa oznámenia Y. L. s.r.o. bol otec u nich zamestnaný od 21.3.2018 do 17.6.2018 a v skúšobnej dobe s ním ukončili pracovný pomer, za uvedené obdobie bola čistá mzda otca spolu vo výške 971,77 eur. Z výpisov z účtu matky mal súd preukázané, že Y. L. s.r.o. bola pripísaná dňa 31.7.2018 suma 2.000 eur, dňa 7.9.2018 suma 1.526 eur, dňa 4.10.2018 suma 1.890 eur, dňa 12.11.2018 suma 1.932 eur, dňa 10.12.2018 suma 1.904 eur, dňa 10.1.2019 suma 1.936 eur, dňa 11.2.2019 suma 1.971 eur, dňa 8.3.2019 suma 1.000 eur, a dňa 10.4.2019 suma 2.002,50 eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v roku 2019 bol zamestnaný len od 26.8.2019 do 18.9.2019 u zamestnávateľa E. T. T. I s.r.o., V. XX, N.. Z uvedeného teda vyplýva, že otec maloletého v čase rozhodovania súdu nebol zamestnaný a nepoberal žiadne dávky, podľa tvrdenia matky je zdravý a je zamestnaný, preto súd pri určení výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý je schopný dosahovať. Otec dlhodobo pracoval ako zvárač, pričom zo štruktúry miezd za rok 2018 z O. mal súd preukázané, že čistá priemerná mesačná mzda zváračov bola vo výške 955 eur, preto pri určení výživného vychádzal z tejto sumy, z ktorej určil výživné vo výške 25 %, t.j. vo výške 238 eur, ktorá spolu s prídavkom na dieťa a výživným zo strany matky pokryje odôvodnené výdavky maloletého vo výške 315 eur, keď matka maloletého sa vzhľadom na jeho útly vek podieľa na výživnom ešte aj celodennou osobnou starostlivosťou o dieťa, kvôli poskytovaniu ktorej poberá len rodičovský príspevok a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Vzhľadom k počiatku určenia vyživovacej povinnosti od 04.07.2019, vznikol otcovi na výživnom za obdobie do 04.07.2019 do 30.09.2019 nedoplatok v sume 691,04 eur, keď mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné vo výške 691,04 eur (pomerná časť výživného od 04.07.2019 do 31.07.2019 v sume 215,04 eur, t. j. 238 eur : 31 dní x 28 dní + výživné 1.8.2019 do 30.09.2019 v sume 476 eur, t. j. 238 eur x 2 mesiace), avšak podľa vyjadrenia matky v uvedenom období otec na výživu maloletého neprispel žiadnou sumou. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a to v súlade s ustanovením 232 ods. 3 a 4 , keď zohľadnil výšku určeného výživného otca pre maloletého, výšku nedoplatku a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov. Styk otca s maloletým R. súd neupravil z dôvodu, že matka maloletého sa s jeho otcom na tomto vedia dohodnúť, z ktorého dôvodu matka styk otca s maloletým nežiadala upraviť. O náhrade trov

konania súd rozhodol v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec v časti výživného a úpravy styku s maloletým. Uviedol, že nakoľko v mesiaci august 2019 zmenil zamestnanie a zrušil živnosť, jeho mesačný príjem sa znížil na minimálnu mzdu. Jeho výdavky na cestovné, stravné, telefón a ubytovanie predstavujú zhruba 400 eur mesačne, takže nie je schopný požadované výživné platiť, a navrhuje znížiť ho na sumu 100 až 150 eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým, nakoľko s matkou maloletého sa o tejto otázke nedá dohodnúť, matka mu syna odmieta dávať a preto žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým s prihliadnutím na otcove pracovné povinnosti a vzdialenosť (280 km) raz mesačne, a to od piatka v popoludňajších hodinách do nedele popoludnia, ako aj všetky sviatky vrátane narodenín dieťaťa, nakoľko matka dieťaťa, ( ktorá je L. R.) vzhľadom k jej viere neslávi ani sviatky, ani narodeniny, k čomu vedie aj maloletého a s čím otec nesúhlasí. Poukázal tiež na to, že žije u svojich rodičov, ktorí majú ako starí rodičia silné citové väzby k maloletému vnukovi.

5. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sumu výživného navrhovanú otcom považuje za nedostatočnú na pokrytie výdavkov na starostlivosť o dieťa. Uviedla, že otec tvrdí, že zarába iba minimálnu mzdu, avšak od jeho matky dostala informáciu, že pracoval v Nemecku, preto navrhla v časti výživného rozsudok potvrdiť. Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu styku s maloletým, matka mu vždy, keď prišiel za synom, umožnila tráviť s ním čas, takže nie je pravdou, že mu v styku s maloletým bráni. Matka pri stretnutiach vždy bola pri nich, pretože sa o maloletého bojí, nakoľko jeho otec užíval (možno aj užíva) drogy a viackrát prišiel za synom pod vplyvom alkoholu. Nie je pravdou, že matka je R. L., avšak R. L. jej pomáhajú lepšie spoznať bibliu, a to matke pomáha žiť kvalitným životom a vychovávať syna ku kresťanským hodnotám. Preto je toho názoru, že je dieťaťu takáto výchova prospešná. Poukázala na to, že svojmu synovi prejavuje lásku, záujem a starostlivosť každý deň, nielen počas sviatkov. Apelovala na súd, aby rozhodol v prospech dieťaťa a nie v prospech otca, ktorý matku prostredníctvom syna citovo týra, a aby ponechal styk otca s dieťaťom neupravený.

6. Otec v odvolacej replike poukázal na manipulatívnu povahu matky maloletého, ktorá sa sama snaží určovať, kedy a za akých podmienok smie otec navštíviť syna alebo byť s ním v telefonickom kontakte. Nie je pravdivé jej tvrdenie, že by syna navštevoval pod vplyvom alkoholu alebo drog, matka je ovplyvnená svojou vierou k L. R.. Otec má k synovi silné citové väzby a chcel by sa s ním stretávať bez prítomnosti matky tak, že si ho bude od matky preberať a k matke aj voziť a budú spolu tráviť čas v mieste otcovho trvalého bydliska, čo je aj bydliskom starých rodičov dieťaťa zo strany otca. Otec poprel, že by akokoľvek citovo matku týral, má záujem jedine o syna.

7. Matka v odvolacej duplike nesúhlasila s tým, aby bol otcovi umožnený styk s maloletým bez jej prítomnosti, keďže má obavy o bezpečnosť dieťaťa vzhľadom na nezodpovedné konanie otca, ktorý počas ich spolužitia nadmerne požíval alkohol, drogy, bol voči matke vulgárny a agresívny, a to i v prítomnosti maloletého. Keďže otec nijakým spôsobom nepreukázal, že by svoj spôsob života zmenil, matka má obavy nechávať s ním syna samého bez dozoru, pričom však nebráni ani jemu ani starým rodičom, aby maloletého navštevovali alebo ho telefonicky kontaktovali. Rovnako matka nesúhlasí s tým, aby otec vozil maloletého do miesta jeho trvalého bydliska v obci T., keďže ide o domácnosť, kde sa vulgárne rozpráva, fajčí a pije, a keď v minulosti otcovi dovolila, aby maloletého zobral na návštevu starých rodičov, vždy sa odtiaľ vrátil chorý. Navyše nie je v záujme maloletého, aby pravidelne každý mesiac cestoval 400 kilometrov. Aj keď otec tvrdí, že má k maloletému vytvorené silné citové puto, faktom však zostáva, že sa agresívne a vulgárne správal bez ohľadu na následky, ktoré jeho správanie mohlo spôsobiť maloletému a nebol ochotný vzdať sa alkoholu a drog ani kvôli synovi, a preto matka vo svojom aj synovom záujme musela ich spolužitie ukončiť. Poukázala tiež na to, že súdom určené výživné si riadne neplatí a netrápi, či má dieťa kde býva, či má čo jesť alebo si obliecť. Pokiaľ nemá z čoho platiť výživné, je otázne, kde by vzal peniaze na zaplatenie 800 kilometrov dlhej cesty každý mesiac. Trvala na tom, aby styk otca s maloletým zostal neupravený.

8. Kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a pokiaľ ide o úpravu styku, bude možné sa k tejto otázke vyjadriť až po vypočutí oboch účastníkov konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa ( a a , ďalej len ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( , 66 ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné v časti zvýšenia výživného, naopak, odvolanie je dôvodné pokiaľ ide o výrok, ktorým súd neupravil jeho styk s maloletým.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému R. tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otcovi určil výživné na dieťa vo výške 238,- eur s účinnosťou od podania návrhu na súd a uložil mu splatiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 691,04 eur vzniknutý do vyhlásenia rozsudku v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným a styk otca s maloletým ponechal neupravený.

11. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o potrebe zverenia maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, keďže aj doteraz sa prevažne ona o dieťa starala a zároveň, z dôvodov uvádzaných už súdom prvej inštancie, bolo namieste matku oprávniť zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku v bežných veciach, pričom úprava týchto rodičovských práv a povinností ani nebola medzi účastníkmi sporná. Odvolací súd preto za použitia ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil.

12. Zároveň odvolací súd konštatuje, že rovnako správny bol záver súdu prvej inštancie o potrebe určiť otcovi, ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, povinnosť prispievať na výživu dieťaťa pravidelným výživným v sume 238,- eur mesačne. Otec namietal v odvolaní výšku určeného výživného ako neprimeranú a presahujúcu jeho možnosti, odvolací súd mu však nemohol dať za pravdu. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ ide o výšku výživného súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo zdôvodnil a pri rozhodovaní o výške postupoval v súlade so zákonom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

13. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

14. Z vykonaného dokazovania v danej veci bolo preukázané, že matka je na materskej dovolenke s rodičovským príspevkom a maloletému zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť. U otca maloletého bolo zistené, že v rokoch 2018-2019 počas spolužitia s matkou maloletého pracoval ako zvárač pre spoločnosť Y. L. s.r.o. , kde si mesačne dokázal zarobiť od 1.500 eur až do 2000 eur. Hoci v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie sa presný príjem otca nepodarilo zistiť, súd správne vychádzal z priemernej čistej mzdy, ktorú otec maloletého ako zvárač môže dosahovať ( podľa štatistických údajov v roku 2018 to bola suma 955 eur). Správne totiž bolo potrebné vziať do úvahy, že otec maloletého je zdravý, a keďže neboli u neho preukázané žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by nemohol využívať svoje schopnosti, je namieste postupovať v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. 15. Predovšetkým treba zopakovať, že v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, s tým, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V tejto súvislosti odvolací súd osobitne dáva do pozornosti, že schopnosti a možnosti povinného rodiča nemožno zamieňať s výškou ich dosahovaných príjmov, ako sa zrejme mylne domnieva otec maloletého. Táto totiž nemusí vždy zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. 16. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod.. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate na zárobku či iného príjmu, ktorý inak je schopný dosahovať, je na povinnom rodičovi, aby preukázal dôvody, ktoré k tomu viedli. Súd inak postupuje v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V danom prípade odvolateľ argumentuje tým, že nemôže platiť súdom stanovené výživné, nakoľko v mesiaci august 2019 zmenil zamestnanie a zrušil živnosť, čím jeho mesačný príjem sa znížil na minimálnu mzdu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, takáto argumentácia otca nemôže obstáť a v takomto prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Otec si musí uvedomiť, že má maloleté dieťa, ktoré je na neho odkázané výživou a musí si preto dôkladne zvážiť, aké dopady bude mať takéto jeho konanie na možnosť platiť výživné. Pokiaľ sa otec, ktorý je objektívne spôsobilý dosahovať príjmy minimálne okolo 955 eur mesačne, sám bez vážneho dôvodu ( otec v odvolaní žiadny vážny dôvod na takéto rozhodnutie nielenže nepreukázal ale ani netvrdil) vzdal vyšších príjmov a akceptoval minimálnu mzdu, súd nemohol na takéto zníženie príjmu, zavinené samotným otcom maloletého, prihliadnuť a zohľadniť ho pri určení výšky výživného, ale musel vychádzať z jeho skutočných schopností a možností, ako to urobil aj prvoinštančný súd. Povinným rodičom ( tu otcom) zavinené zníženie príjmov a nevyužívanie jeho schopností a možností nemôže ísť na ujmu maloletého dieťaťa, ktoré je na rodičov odkázané výživou a to osobitne za situácie, kedy druhý rodič ( matka), zabezpečujúci dieťaťu osobnú starostlivosť, je na rodičovskej dovolenke a teda z objektívnych dôvodov má nízke príjmy, takže prevažnú časť výživy dieťaťa musí obstarávať otec.

17. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie smerujúce voči výške výživného ako nedôvodné a považujúc sumu 238 eur mesačne, predstavujúcu cca 25% z potencionálneho zárobku otca za primeranú a súladnú s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu v obdobných veciach, preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. rovnako potvrdil, keď ani pri výpočte zročného výživného nevidel žiadne nesprávnosti a odvolateľ ani žiadne konkrétne výhrady voči tomuto výroku neuviedol.

18. Pokiaľ však ide o výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd neupravil styk otca s maloletým, odvolací súd považoval rozhodnutie za nesprávne.

19. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

23. Rodičovské práva majú obaja rodičia v zásade v rovnakom rozsahu, pričom obsahom týchto práv je predovšetkým právo vychovávať svoje maloleté dieťa, čo sa realizuje najmä formou osobnej starostlivosti. Rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti môže toto právo realizovať prostredníctvom osobného, prípadne iného napr. písomného, elektronického či telefonického styku. Predovšetkým však osobný styk takéhoto rodiča s dieťaťom je nesmierne dôležitý a všeobecne platí, že v záujme maloletého dieťaťa je čo najširší styk s druhým rodičom. V tomto prípade bolo treba odvolateľovi dať za pravdu, že postupom súdu, ktorý odmietol akýmkoľvek spôsobom styk otca s maloletým upraviť, došlo k porušeniu práva otca na styk s dieťaťom a súčasne k porušeniu práva dieťaťa byť vychovávaným oboma rodičmi. Predmetom konania tu je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rodičov, ktorí spolu nežijú, takže postupujúc podľa § 36 ods. 1 v spojení s § 24 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine bolo potrebné v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov zároveň v tomto rozhodnutí upraviť aj styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Citované ustanovenia Zákona o rodine výslovne ukladajú súdu v prípade, ak sa rodičia nedohodnú o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností aj povinnosť upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom v takomto rozhodnutí, pričom takáto úprava nie je povinná výlučne vtedy, ak rodičia sa pred súdom vyjadria, že úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. V preskúmavanej veci ide o prípad, kedy návrh na začatie konania podala matka a otec sa k návrhu písomne nevyjadril, ani sa neustanovil na pojednávanie, na ktorom súd po vypočutí matky a kolízneho opatrovníka aj vo veci rozhodol, pričom v otázke úpravy styku vychádzal výlučne z vyjadrení matky. Táto uviedla, že otec dieťaťa žije u svojej matky v T., maloletého navštevuje príležitostne, tiež uviedla, že styk s maloletým upraviť nežiada, pretože na tomto sa vedia telefonicky dohodnúť. Súd prvej inštancie preto vychádzajúc z tohto vyjadrenia matky, styk otca s maloletým neupravil. Uvedený postup však podľa názoru odvolacieho súdu nebol správny. Otec, ako rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, neuviedol súdu, že by úpravu styku s maloletým žiadal neupraviť, preto súd mal o uvedenej otázke rozhodnúť. V danom prípade totiž nepostačovalo, že matka nežiadala upraviť styk otca s maloletým, o toto musia požiadať obaja rodičia. Navyše v prípade matky ide o vyjadrenie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti a na pravidelnom stretávaní dieťaťa s otcom nemá eminentný záujem, ako je tomu v prípade druhého rodiča, ktorého sa toto oprávnenie týka, odhliadnuc od skutočnosti, že vyjadrenie matky o možnej mimosúdnej dohode rodičov nebolo podložené žiadnym dôkazom a nebol preto žiadny dôvod domnievať sa, že by otec dieťaťa rovnako ako matka žiadal styk s maloletým súdnym rozhodnutím neupravovať. Rovnako nemožno k takémuto záveru dôjsť ani vyhodnotením celkového nezáujmu otca o prebiehajúce súdne konanie, keďže možnosť takéhoto prezumovaného nezáujmu na úprave styku zákon nepozná.

25. Treba preto uzavrieť, že súd prvej inštancie bol za takejto situácie povinný styk otca s maloletým upraviť či už v širšom alebo užšom rozsahu, prispôsobiac podmienky styku zisteným okolnostiam prípadu. Výnimočne, pokiaľ by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v záujme dieťaťa je zákaz styku

s otcom, v takom prípade by súd styk neupravil ale zakázal, čo však z dokazovania zatiaľ nijako vyvodiť nemožno. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie uspokojil s vyjadrením matky, ktorá úpravu styku otca s maloletým považovala za nepotrebnú a nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie, aká úprava styku je v záujme maloletého, hoci ide o konanie ovládané vyhľadávacou zásadou, naviac je v takomto konaní zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať.

26. Odvolací súd preto považoval odvolanie otca v časti úpravy styku s maloletým za dôvodné, keďže musel konštatovať pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nedostatočnom zistení skutočného stavu, nevykonaní potrebného dokazovania v otázke úpravy styku otca s maloletým a v nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd síce aplikoval správne právne normy, nesprávne ich ale v danom prípade interpretoval.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku IV., ako aj v závislom výroku V. zrušil podľa , nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy, pričom vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania nie je účelné vykonávať ho odvolacím súdom. Odvolací súd preto vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom ju tento znova prejedná, vykoná potrebné dokazovanie ( aj ex offo) k otázke vhodnej úpravy styku otca s maloletým a to aj prihliadnutím k argumentácii otca i matky, predostretej v odvolacom konaní, teda najmä či matka odmieta maloletého otcovi dávať a ak áno z akých dôvodov, za akých podmienok a ako často sa doposiaľ otec s maloletým stretával, v akom rozsahu mu jeho pracovné povinnosti dovoľujú stýkať sa s maloletým, či je otec schopný zabezpečovať sám maloletému osobnú starostlivosť počas stretnutí alebo je nevyhnutná prítomnosť matky, súd tiež preskúma dôvodnosť matkou uvádzaných tvrdení spochybňujúcich psychickú spôsobilosť otca (podľa jej vyjadrení požíva drogy a v nadmernej miere alkohol), v prípade, ak dospeje súd k záveru, že je tu dôvodné umožniť otcovi brávať maloletého do svojho bydliska, preverí vhodnosť domáceho prostredia otca, ktoré je aj bydliskom starých rodičov dieťaťa zo strany otca a napokon súd preverí aj všetky ostatné okolnosti prípadu tak, aby získal dostatočný podklad pre zistenie vhodného modelu stretávania otca s maloletým R.. Vykonané dôkazy súd vyhodnotí jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, vec náležite právne posúdi a opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

28. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).