Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobkyne: O. I., U.. XX.X.XXXX, D. XX, R., proti žalovanému: D. I., U.. XX.X.XXXX, D. XX, R., zastúpenému advokátom Mgr. Milanom Kantuľákom, Na pažiti 19, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, na odvolania žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -168, zo dňa 16.2.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok 1.471,50 eura o d m i e t a.

III. Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spolu-vlastníctvo (ďalej aj "BSM") po rozvode manželstva tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci: jeden originál obraz od akad. maliara W. L., 5 ks porcelánové sošky, 1 ks čínska váza, kajak. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci: kožená sedacia súprava 3+2+1, veľký jedálenský stôl pre 4 osoby so 4 koženými stoličkami, kuchynská linka rohová 4,50 m, umývačka riadu ZANUSSI - otváranie vpredu, automatická práčka ARDO, mikrovlnná rúra + gril, chladnička + mraznička ZANUSSI, perzský koberec okrúhly - bordový s bielo-čiernym vzorom, náradie: brúsky, vŕtačky, rezačka na dlažbu, uhlové píly, karbobrúska veľká, vrtáky a príslušenstvo, akvárium vybavené filtráciou, rastlinami, rybami terárium, osobný automobil HONDA CIVIC - rok výroby 1998, 2 obrazy originály - moderné umenie, 1x Kálman, spálňa: manželské postele, trojdverová skriňa, mixér ETA - robot, porcelán, hodiny 20 cm vysoké, orientálne čajové šálky v poličke cca 70 ks - dar manželovi od sestry, kávovar, sporák hnedej farby plynový, rúra elektrická zn. MORA, dve zariadené izby študentským nábytkom, predmety z dovolenky / F., Y., F./ - slonia hlava, luster s ventilátorom v obývačke, luster v spálni, šijací stroj. O povinnosti strán z vyporiadania hnuteľných vecí rozhodol tak, že nie sú povinní vyplatiť si vzájomné finančné plnenie. Do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného každému v jednej polovici prikázal byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, na ulici D. XX v R., X p., postavený na pozemkoch parcelné číslo XXX/XX o výmere 185 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/XX o výmere 186 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/XX o výmere 182 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely registra "C", spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7812/338886 a spoluvlastníckym podielom k pozemkom o veľkosti 8712/338886, evidované na katastrálnej mape, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX -

čiastočný, vedenom Okresným úradom v Bratislave, Správa katastra pre hl. m. SR R., pre okres R. B., obec R.a - m.č. H., katastrálne územie H. (ďalej len ako "byt"). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 1.471,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 1.471,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou 25.11.2015, doplnenou podaním doručeným 29.3.2016, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva na tom skutkovom základe, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -14, zo dňa 3.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.12.2012. Navrhovala prikázať byt do výlučného vlastníctva žalovaného a uložiť mu povinnosť zaplatiť jej 1/2 hodnoty bytu podľa znaleckého posudku, t.j. sumu 49.050 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva hnuteľné veci: náradie v hodnote 4.500 eur, obraz originál od akad. maliara Kollera v hodnote 250 eur, obrazy - moderné umenie 2 ks v hodnote 1.200 eur, sošky, sadu porcelánových šálok, čínsku vázu 1 ks spolu v hodnote 200 eur a kajak v hodnote 400 eur. Ostatné hnuteľné veci navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a uložiť mu povinnosť zaplatiť jej 6.500 eur na vyrovnanie podielu z hodnoty hnuteľných vecí.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie mal za preukázané, že manželstvo strán bolo právoplatne rozvedené dňom 14.12.2012; strany sa na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva nedohodli. Ozrejmil, že zásadne môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu; uplatňuje sa princíp kontradiktórnosti, t.j. procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Poukázal na to, že podľa sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prichádza do úvahy v prípade, ak si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory a rodinu poškodzoval, alebo ak jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti, o rodinu a pri zaobstaraní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne, prípadne ak manželia žili oddelene a nadobúdali veci do bez-podielového spoluvlastníctva vo svojich oddelených bydliskách.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že sa väčšou mierou podieľal na starostlivosti o rodinu, na základe čoho žiadal vyporiadať majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nerovnomerne. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí svedkov, ktorí v konaní potvrdili, že v určitom období mal žalovaný dve zamestnania, bol názoru, že iba táto samotná okolnosť v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom postupovať pri vyporiadaní disparitne. Poznamenal, že z manželstva strán sa narodili štyri deti, preto mal za zrejmé, že rodina potrebovala viac finančných prostriedkov. Na základe skutočnosti, že žalovaný mal dve zamestnania skonštatoval, že nemohol zabezpečovať osobnú starostlivosť o svoje deti; túto preto v prevažnej miere zabezpečovala žalobkyňa, ktorá bola aj riadne zamestnaná. V neprospech žalobkyne neposúdil ani to, že začala podnikať; v podnikaní jej dokonca určitý čas pomáhal aj sám žalovaný. Skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané a svedkami ani tvrdené, že by si žalobkyňa v manželstve počínala nezodpovedne, utrácala úspory, rodinu poškodzovala, naopak v priebehu manželstva si dokonca zvýšila kvalifikáciu v oblasti neonatológie.

5. Pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, strany sporu sa v priebehu konania na ich vyporiadaní dohodli, bez povinnosti finančnej náhrady; súd prvej inštancie preto vychádzajúc z ich vzájomnej dohody rozhodol o vyporiadaní hnuteľných vecí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

6. K samotnému vyporiadaniu nehnuteľných vecí v BSM žalobkyne a žalovaného súd prvej inštancie ozrejmil, že jeho zmyslom je ukončenie spoluvlastníckeho vzťahu, čím sa zároveň predchádza vzniku možných sporov ohľadom ich spoločných majetkových vecí v budúcnosti. Je preto žiaduce rozhodovať spory tak, aby každému z manželov bola prikázaná do vlastníctva vždy celá vec s tým, že pri vzniku disparity podielov, súd zaviaže toho z manželov, ktorý obdržal veci či práva vo vyššej hodnote, na výplatu druhého z manželov v peniazoch. Objasnil, že v určitých prípadoch môže nastať situácia, keď

vzhľadom na výnimočné okolnosti nie je vhodné určitú vec (pôjde najmä o nehnuteľnosť) prikázať len jednému z manželov, ale je účelné ju prikázať do podielového spoluvlastníctva. Argumentoval, že podobné rozhodnutie síce vedie k tomu, že podielové spoluvlastníctvo, ktoré takto vznikne, bude musieť byť vyporiadané v rámci ďalšieho konania nasledujúceho po konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov; avšak podľa pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd v prípade, ak vyporiadavanú vec v podielovom spoluvlastníctve nikto zo spoluvlastníkov nechce a zároveň táto vec nie je deliteľná, môže nariadiť predaj takejto veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedenú možnosť súd nemá, nakoľko platná právna úprava nepozná spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predajom veci a rozdelením jej výťažku. Analógia je v tomto prípade vylúčená (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.10.2004, sp. zn. ).

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nemá záujem o byt a žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami, z ktorých by bol schopný vyplatiť ju z jej spolu-vlastníckeho podielu k bytu. Na uvedenom základe za použitia ustanovení , , a , , a , Čl. 8 a rozhodol tak, že prikázal byt do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu v rovnakom podiele o veľkosti 1/2 k celku; vzápätí poznamenal, že ak medzi stranami sporu nedôjde k dohode, bude môcť súd v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadiť predaj bytu.

8. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa položky č. 6 písm. b) a s tým, že konanie strany sporu neskončili súdnym zmierom a sú preto povinné zaplatiť súdny poplatok vo výške 3 % z vyporiadavaných vecí. S poukazom na to, že vo vzťahu k hnuteľným veciam nežiadali vyplatiť vzájomné plnenie, vyrubil súdny poplatok iba za vyporiadanie nehnuteľnosti, ktorej hodnota podľa znaleckého posudku znalkyne Ing. Silvie Garabášovej bola ustálená sumou 98.100 eur; byt bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva obom bývalým manželom, preto pripadá na každého povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 3 % zo sumy 49.050 eur, t.j. vo výške 1.471,50 eura. O náhrade trov konania rozhodol podľa a a tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Proti rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie prikázal byt do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, podala odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. rozsudok v napadnutej časti zmeniť, byt prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne a uložiť jej povinnosť zaplatiť žalovanému 49.050 eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania ( ) bola jej námietka, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Samotnému rozsudku vyčítala, že prispieva k hromadeniu sporov, keďže zväčšuje právnu ako aj skutkovú neistotu strán ohľadne užívania predmetného bytu. Poukázala najmä na skutočnosť, že nemá do bytu prístup, navyše akékoľvek jej spolužitie v byte so žalovaným vylúčila z dôvodu, že predmetnú domácnosť opustila kvôli psychickému týraniu a sústavnému napádaniu a urážaniu zo strany žalovaného a jeho syna. Bola názoru, že v konaní preukázala, že počas spolužitia so žalovaným sa podieľala jednak finančne, ako aj osobnou starostlivosťou veľmi zodpovedne na chode domácnosti a na výchove 4 detí a neskôr aj vnúčat. Zdôraznila, že zlom nastal vtedy, keď si žalovaný našiel priateľku a svoje správanie voči žalobkyni zmenil do takej miery (urážaním, ponižovaním, nerešpektovaním a iným nedôstojným správaním), že bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti, čím žalovaný pretrhol väzby v rodine; v súčasnosti nemá možnosť rodinu vídať a o túto sa starať. Konanie žalovaného mala za rozporné s dobrými mravmi a preto mu nemôže byť z majetku patriaceho do BSM priznané viac ako polovica. Ozrejmila, že síce zdedila po svojich rodičoch malý byt v pôvodnom stave, ktorý dodnes obýva, avšak v tomto je potrebné vykonať rekonštrukciu a opravu elektriky, plynu, vody, parkiet a okien na to, aby ho mohla riadne obývať. Nesúhlasila s argumentáciou súdu prvej inštancie, že napadnutým rozsudkom umožnil v prípadnom nasledujúcom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spolu-vlastníctva nariadiť predaj bytu a rozdeliť výťažok; právna úprava vychádza zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu s niekým, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Vytýkala súdu prvej inštancie nesprávny záver, že nemala záujem o prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva; uviedla, že z jej strany bola v konaní deklarovaná aj taká alternatíva, aby súd byt prikázal do jej výlučného vlastníctva a zaviazal ju

zaplatiť žalovanému 1/2 hodnoty bytu podľa znaleckého posudku č. 111/2015 vypracovaného znalkyňou Silviou Garabášovou, t.j. sumu vo výške 49.050 eur.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Bol názoru, že návrhy žalobkyne uvedené v odvolaní sú špekulatívne a účelové; dôvodil, že jej odvolací návrh smerujúci k tomu, aby jej odvolací súd prikázal byt do výlučného vlastníctva je v rozpore s tým, čoho sa domáhala v rámci konania na súde prvej inštancie. Poukázal na to, že aj keď žalobkyňa odkazuje na odvolacie dôvody v zmysle a , ale neuviedla, v čom konkrétne sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie nesprávne a ani nešpecifikovala, v čom podľa nej spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že žalobkyňa nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie polovice hodnoty bytu; byt na W. ulici, ktorý má vo výlučnom vlastníctve je zaťažený právom Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. ako záložného veriteľa. Na základe uvedeného bol názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vyporiadania bytu je jediným možným spravodlivým rozhodnutím, ktoré zabezpečí právnu istotu obidvoch strán sporu.

11. Proti rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania a v časti, ktorou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 1.471,50 eura podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zmeniť, žalovanému priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť druhú časť súdneho poplatku 1.471,50 eura; resp. žiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola jeho námietka vecnej nesprávnosti rozsudku v jeho napadnutých častiach, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia a chybne posúdil aj mieru úspechu žalobkyne; vychádzal z toho, že keďže ona zavinila trovy konania a dosiahla úspech len v nepatrnej časti, mala jej byť uložená povinnosť náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa svojimi zmätočnými návrhmi týkajúcimi sa hnuteľných vecí, ktoré v prevažnej miere vzala napokon späť, procesne zapríčinila trovy odročených pojednávaní a úkonov týkajúcich sa súpisu hnuteľných vecí. Bol presvedčený, že úmyslom žalobkyne pri podaní žaloby tesne pred uplynutím lehoty podľa bolo získať finančné prostriedky od neho a jemu blízkych osôb, ktorým záleží na udržaní jeho zdravia. Poukázal na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní 1.3.2016, aby súd prvej inštancie rozhodol tak, že prikáže byt predať a výťažok z predaja rovným dielom rozdeliť medzi strany sporu. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že takýto postup v konaní o vyporiadaní BSM nie je v súlade so zákonom. Záverom poznamenal, že trovy konania vrátane súdnych poplatkov zapríčinila žalobkyňa svojou zjavne bezúspešnou žalobou a žalovanému spravodlivo patrí právo na ich náhradu.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v podstate zopakovala dôvody svojho odvolania a nesúhlasila s tvrdením, že zavinila trovy konania; naopak upriamila pozornosť na skutočnosť, že to bol žalovaný, resp. jeho právny zástupca, kto nebol nikdy pripravený na pojednávanie, nevedel sa vyjadrovať k jednotlivým úkonom a materiálom, dokonca ani k tým, ktoré sám predkladal a preto on bol ten, kto zaťažoval súdne konanie, spôsoboval odročenie všetkých pojednávaní a vznik nákladov spojených s pojednávaním. Právnemu zástupcovi žalovaného bola z tohto dôvodu udelená aj poriadková pokuta 300 eur. Stotožnila sa s rozsudkom súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ako aj v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti stranám sporu zaplatiť súdny poplatok v súlade so zákonom.

13. Pretože žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že by bola schopná žalovaného vyplatiť z jeho podielu na byte, odvolací súd s ohľadom na povahu prejednávaného sporu a tiež s poukazom na veta druhá podľa ktorého o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť, za účelom pokusu o zmierne vyriešenie sporu predvolal strany na pojednávanie, na ktorom ich vyzval, aby sa pokúsili o uzavretie zmieru; za týmto účelom odročil odvolacie pojednávanie bez prejednania veci. Hoci žalovaný doložil, že žalobkyni zaslal návrh na zmierne vyriešenie sporu, táto na jeho výzvu nereagovala a to ani v lehote určenej odvolacím súdom (napriek opakovaným výzvam odvolacieho súdu) neoznámila svoj postoj k návrhu žalovaného.

14. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom odvolania ( ) a viazaný iba dôvodmi odvolania ( ) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario

, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Žalobkyňa odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie prikázal byt na Poľnohospodárskej 49, v Bratislave do podielového spoluvlastníctva obom stranám každému v podiele 1/2. Odvolací súd v odvolacom konaní predmetom ktorého je vyporiadanie BSM nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, keďže ide o konanie, v ktorom určitý spôsob vyporiadania vyplýva zo zákona. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje vždy viacero výrokov, treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konštituovať ich nové práva. Ak jedna strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), v takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť ( ); pretože odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný ani spôsobom vyporiadania ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, môže napadnuté rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť ( ), zmeniť ( ) alebo zrušiť ( ). Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 31.3.2020 ( ).

16. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

17. Podľa ak zanikne bezpodielové spolu-vlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

18. Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

19. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Uvedená zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním a predmetom vyporiadania je aj všetko, čo predstavuje ekonomický ekvivalent veci v tomto medziobdobí (napr. poberanie nájmu, náhrada škody z veci v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve a pod.). Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely ak iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok.

21. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli také okolnosti, ktoré by umožňovali určenie podielov v rozdielnej výške. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle , Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalobkyne produkované také dôkazy, a ani v odvolaní uvedené také námietky, na základe ktorých by bolo možné relevantne spochybniť skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Pokiaľ aj žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že nemá záujem o byt a že z jej strany

bola od počiatku deklarovaná aj taká alternatíva, aby sa byt prikázal do jej výlučného vlastníctva a bola jej uložená povinnosť vyplatiť žalovanému polovicu hodnoty bytu podľa znaleckého posudku, odvolací súd konštatuje, že toto jej tvrdenie z obsahu spisu nevyplýva, keď súčasne z obsahu spisu nevyplýva, že žalobkyňa disponuje finančnými prostriedkami, z ktorých by mohla vyplatiť žalovanému jeho vyporiadací podiel na byte.

22. Odvolací súd poznamenáva, že i keď konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle patrí k tým, u ktorých súd nie je viazaný žalobným návrhom, pretože ide o konanie, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu () a môže teda dôjsť k tomu, že súd "prisúdi viac", ale aj k tomu, že prisúdi "niečo iné", než čo žalobca žiadal, ide o konanie sporové, ktoré je ovládané princípom kontradiktórnosti, tzn. že je vecou a zodpovednosťou strany konania, aby súdu predkladala relevantné rozhodné informácie, pričom súčasne platí, že procesná aktivita v dokazovaní spočíva výlučne na stranách sporu.

23. Súčasne platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa spravidla vysporiadava tak, že sa jednotlivé položky patriace do zaniknutého BSM prikážu do výlučného vlastníctva niektorej zo strán; súd tak môže urobiť aj proti ich vôli. Ak však strana s prikázaním niektorej časti BSM do svojho výlučného vlastníctva nesúhlasí, resp. v priebehu konania nedeklaruje vôľu vec nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, potom pri úvahe súdu o zvolenom spôsobe vyporiadania je potrebné zvažovať aj vhodnosť prikázania takejto veci do jej výlučného vlastníctva a prihliadať nielen na hľadisko účelného využitia veci ale aj solventnosť - schopnosť každého z bývalých manželov zaplatiť druhému príslušnú čiastku na vyporiadanie podielu. Žalobkyni nesvedčí hľadisko účelného využitia veci, nakoľko byt užíva žalovaný. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že žalobkyňa alebo žalovaný disponujú finančnými prostriedkami, ktorými by mohli vyplatiť podiel toho druhého. Súd prvej inštancie preto správne za daného zisteného skutkového stavu veci prikázal byt do podielového spoluvlastníctva oboch strán. Ak totiž žiadna strana nemá prostriedky na vyplatenie vyporiadacieho podielu a súčasne nepripúšťa, aby súd pri vyporiadaní BSM nariadil predaj bytu a rozdelenie výťažku predaja, potom je prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán spravodlivým riešením pre obe strany, pretože je možné predpokladať, že ten komu by bol byt prikázaný, by znášal všetko úsilie, náklady a riziká spojené s jeho predajom. Takýto spôsob vyporiadania je v súlade aj so všeobecne zdôrazňovanou zásadou judikatúry, že jedným z princípov, z ktorých súd pri vyporiadaní BSM vychádza je, že sa veci patriace do vyporiadaného BSM majú medzi strany rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z nich povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najmenšia.

24. Na uvedenom základe odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za dostatočne, logicky a správne odôvodnené v súlade s obsahom ústavného práva strany sporu na spravodlivý súdny proces a dospel k záveru, že obsah odvolania žalobkyne nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle , potvrdil.

25. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného, ktorým napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že v konaní o vyporiadanie BSM sa rovnako ako v iných sporových konaniach uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada úspechu v konaní v zmysle . Vzhľadom na skutočnosť, že spôsob vyporiadania, a teda rozhodnutie súdu v tomto prípade závisí od osobitného právneho predpisu (), úspech v tomto spore sa v zásade posudzuje podľa miery zhody súdneho rozhodnutia s návrhmi strán sporu prednesenými v súdnom konaní. Spor medzi stranami v zásade prichádza do úvahy v spôsobe rozdelenia konkrétneho majetku patriaceho do BSM medzi (bývalých) manželov, v spôsobe zohľadnenia skutočností uvedených v alebo v určení majetku, ktorý do BSM patrí.

26. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorý zohľadňoval vôľu oboch strán pri vyporiadaní hnuteľných vecí bez povinnosti finančnej náhrady, pričom byt na D. XX v R. bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva strán z dôvodu že žalovaný, ktorý byt užíva a ktorému inak z tohto dôvodu svedčí hľadisko účelného prikázania veci do výlučného vlastníctva, nedisponuje finančnými prostriedkami, z ktorých by mohol vyplatiť žalobkyni jej vyporiadací podiel, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol v posudzovanej veci žiaden prevažujúci úspech niektorej zo sporových

strán. Z uvedeného dôvodu prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa , podľa ktorého súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, čo je v súlade s tým, ako rozhodol súd prvej inštancie.

27. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku týkajúcom sa náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil (, ).

28. Žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku, majúceho povahu uznesenia, tvoriaceho (však) súčasť rozsudku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 1.471,50 eura. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa

29. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v tomto napadnutom výroku a dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti takému výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

30. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov účinný od 1.7.2016 ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia .

31. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. v pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

32. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

33. proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Vychádzajúc z cit. ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaného zákon nepripúšťa.

34. Uvedený záver platí aj napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o možnosti podať odvolanie aj proti tomuto rozhodnutiu. Skutočnosť nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu zo strany súdu prvej inštancie totiž nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je zo zákona (ex lege) vylúčená. v ustanovení poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. Ak teda súd prvej inštancie v poučení napadnutého rozhodnutia uviedol, že proti nemu odvolanie prípustné je, táto skutočnosť nezakladá právo na jeho uplatnenie (Z IV, str. 768, Najvyšší súd SR sp. zn. ).

35. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok 1.471,50 eur, podľa odmietol.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).