Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Ek-90-2019.pdf
PDF · 125.08 KB
No categories available
17Ek/90/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom: Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov, IČO:36062235 proti povinnému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX U. Q. XX, zast. FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom: Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO:51769654 o vymoženie 6 373,14 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, so sídlom: Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 350EX 488/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.01.2019 domáhal od povinného prostredníctvom súdneho exekútora: JUDr. Ján Harvan, so sídlom: Mierová 5216/88, 066 01 Humenné vymoženia 6 373,14 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 05.12.2016, sp. zn. 18C/261/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2017 a vykonateľnosť dňa 25.01.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora výzvou zo dňa 30.01.2019 na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, pričom súdnemu exekútorovi bola doručená dňa 30.01.2019. Dňa 01.02.2019 súdny exekútor doručil súdu Opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie. Súd následne výzvou zo dňa 26.08.2019, ktorá bola doručená súdnemu exekútorovi dňa 26.08.2019 vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na odstránenie vád. Dňa 27.08.2019 doručil súdny exekútor súdu Opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie. Súd na základe uvedeného poveril na vykonanie exekúcie dňa 09.09.2019 súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, so sídlom: Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO:42009766, ktorý ju vedie pod sp. zn. 350EX 488/19 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 27.09.2019 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 17.09.2019. Následne bol dňa 11.10.2019 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podľa § 61h ods. 1 písm. f) podáva návrh na odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie. Zároveň povinný žiada exekútora o oznámenie osobitného účtu exekútora zriadený na tento účel s variabilným symbolom, na ktorý môže povinný zložiť zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku ako aj jej presnú výšku ku dňu upovedomenia o odklade
exekúcie. Povinný navrhuje v zmysle § 61i ods. 2) aby počas odkladu exekúcie z dôvodov podľa § 61h ods. 1 písm. f) („odklad bez blokovania“) exekútor nevykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii; ak takéto úkony už vykonal, aby ich zrušil súčasne s upovedomením o odklade exekúcie. Podľa § 61k ods. 2 povinný podáva návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorý odôvodňuje nasledovne: Oprávnený vymáha od povinného regresný nárok za náhradu poistného plnenia poškodenému, ktorý vznikol pri dopravnej nehode, pri ktorej podľa Rozhodnutia o priestupku vydanom Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II Č.. H.. Z.-H.-XX/BAIIODI-XXXX-R. W. C.I. XX.XX.XXXX „Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča C. G. podľa znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX z odboru zdravotníctva s dobou liečenia do 7 dní“. Exekučným titulom je Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/261/2014 zo dňa 05.12.2016, ktorým bol medzi oprávneným a povinným schválený súdny zmier. Predmetom konania 18C/261/2014 a exekučného titulu je regresný nárok oprávneného vo výške 6.373,14 Eur. Oprávnený poskytol z poistného garančného fondu poškodenej osobe C. G. náhradu poistného plnenia. Exekučný titul, teda poskytnutá výška regresu - teda náhrada poistného plnenia bola poskytnutá tretej osobe - poškodenému vo výške 6.373,14 Eur za: I..) S. J. - F. C.: XXX,XX L. T..) H. (W.. J.): XXX,XX L. B..) Š.P. F. E. R.: X.XXX,XX L. C..) T.: X.XXX,XX L. L..) K. W.: X.XXX,XX L. M..) F. A.: XX,XX L. G..) S. W. H.: XXX,XX L. U..) H.: X,XX L. O..) C. - A., K. W.: XXX,XX L.. Poškodenému C. G. tak bola uhradená škoda v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou vrátane škody na zdraví. K. Z. J. T. T. J.. W.. XOdK/XX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX, zverejnené v Obchodnom vestníku Č.. XXX/XXXX C. XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka S. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. XXX XX U. Q. XX, ktorému bol ustanovený správca podstaty Mgr. Robert Antal, so sídlom kancelárie Ul. Kl. Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica. Súd rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku čiže Z. XX.XX.XXXX. Oprávneným vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. C. XX.XX.XXXX bol v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX v súlade s ust. § 167v ods. 1 ZoKR zverejnený Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Z tohto dôvodu sa konkurz končí a týmto oznámením sa konkurz zrušuje. Účinky oddlženia ostávajú zachované. Oprávnený poukázal na § 61 k ods. 2 a na § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Následne poukázal na § 166a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) na § 166c písm. d) ZoKR, na § 166e ods. 1, 2 ZoKR a § 121 ods. 3 zákona č. 40/1965 Zb. občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 444 OZ. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a SSU“), bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a)škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa Judikatúry R34/2013 právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody. Toto regresné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené. (Uz NS SR z 28. októbra 2011 sp.zn. 4 Cdo 284/2010). Nález Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 377/2018: Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery
jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná. V súvislosti s uvedeným povinný poukazuje na skutočnosť, že podľa znaleckého posudku poškodený utrpel pri dopravnej nehode ľahké zranenie podľa znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX z odboru zdravotníctva s dobou liečenia do 7 dní. Okrem iného oprávnený požaduje aj regres W. K. W. R. R.P. X.XXX,XX L. za neurčito vyjadrené „. I. K. W. R. R. XXX,XX L.. V tomto prípade sa výška regresnej náhrady javí ako neprimerane vysoká pre ľahké poškodenia zdravia s dobou liečenia do 7 dní. Na druhej strane povinný prešiel konkurzom, ktorý bol zrušený pre nedostatok majetku. Majetkové pomery povinného v rámci poverenia sú exekútorovi známe. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený poskytol poškodenému regres, plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú dopravnou nehodou podľa zákona o PZP, za ktorú bol uznaný vinným povinný. Poškodený utrpel ľahké zranenie s dobou liečenia do 7 dní. Poškodený bol oprávneným náhradou poistného plnenia uspokojený a náhrada škody pri dopravnej nehode mu bola vyplatená. Na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a súčasne bol oddlžený v zmysle ZoKR. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie z vykonateľnej pohľadávky voči povinnému (titulom súdneho zmieru). Pohľadávka oprávneného vznikla pred „rozhodným dňom“ v zmysle ZoKR, teda pred mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Oprávnený si uplatnil podstatnú časť vyplateného regresu. Povinný je toho názoru, že na pohľadávku oprávneného nie je možné hľadieť ako na pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, ale ako na pohľadávku z regresného práva oprávneného. Účelom ZoKR v časti nedotknutých pohľadávok podľa § 166c ods. 1 písm. d) je ochrániť nárok na náhradu škody spôsobenú na zdraví pred oddlžením, aby na zdraví poškodené osoby nestratili možnosť domáhať sa svojich nárokov z takejto škody na zdraví vrátane príslušenstva. Zákonodarca zvolil všeobecné znenie, pričom ho spojil v jednej vete aj s úmyselným konaním (ktoré sa týka najmä trestných činov). V predmetnej veci ide o osobitný prípad, keď škoda vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou. V tomto prípade (dopravnej nehody) je poškodený chránený osobitným zákonom o PZP. Poškodený bol v plnej miere uspokojený z garančného fondu oprávneným. Zanikla tak pohľadávka zo škody, pričom zároveň vznikla pohľadávka z regresného práva. Povinný svoje tvrdenie opiera aj o judikatúru, konkrétne R34/2013 (Uz NS SR z 28. októbra 2011 sp.zn. 4 Cdo 284/2010), kedy Najvyšší súd riešil síce primárne otázku premlčania, avšak analogicky je možné právnu úvahu NS SR aplikovať aj na povahu pohľadávky identického účastníka (oprávneného
- Slovenskej kancelárie poisťovateľov), podľa ktorého právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody, analogicky v aplikácii na charakter pohľadávky teda aj tomuto právu zodpovedá aj charakter pohľadávky, ktorá nie je zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, ale z regresného práva - nároku, a preto sa jedná o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze v zmysle § 166a ods. 1 ZoKR. K veci navyše uvádzame: keďže sa jedná o špecifickú situáciu, je potrebné rozlišovať, ktoré jednotlivé pohľadávky oprávneného (z celej uplatnenej čiastky) môžu byť uspokojené iba v konkurze a ktoré uplatnené pohľadávky sú oddlžením nedotknuté ako pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním. Oprávnený nemá vedomosť o tom, ktoré pohľadávky si oprávnený uplatnil v exekučnom konaní, vychádza len zo žaloby, ktorú podal oprávnený v konaní na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 18C/261/2014, ktoré sú uvedené v bode 5.1.2. tohto návrhu. Z tohto katalógu pohľadávok oprávneného sa pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví môže považovať len pohľadávka vyplatená W. T. R. R. X.XXX,XX L.. S uvedeným názorom korešponduje 4 ods. 2 zákona o PZP, ktorý vymedzuje pohľadávky, ktoré je poisťovateľ povinný platiť poškodenému z poistenia zodpovednosti, kde sú systematicky oddelené škody na zdraví a nákladov pri usmrtení od ušlého zisku a ostatných pohľadávok. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia V nadväznosti na to osobitný predpis, a to zákon o náhrade za bolesť a SSU definuje, čo je náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť sa v zmysle predmetného zákona poskytuje za vytrpené bolesti, ktoré boli spôsobené v dôsledku poškodenia zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov. Oprávnený nahradil regresom T. R. R. XXXX L., čiže v zmysle zákona uhradil v tejto sume za vytrpené bolesti, zároveň aj liečenie a odstraňovanie následkov poškodenia zdravia. Na základe vyššie uvedeného jedine bolestné môže byť pohľadávkou, ktorá má charakter zodpovednosti za škodu
spôsobenú na zdraví a teda by mohla byť poškodenému priznaná ako oddlžením nedotknutá pohľadávka vrátane jej príslušenstva, tzn. úroku 5,25 % ročne, avšak len v tom prípade, ak by poškodený nebol odškodnený inak, čo v tomto prípade jednoznačne odškodnený bol. Ostatné uplatnené pohľadávky sú síce pohľadávky zo zodpovednosti zo škody, avšak nie zo škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, a preto sú to pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v zmysle § 166a ods. 1 písm. a). Navrhuje, aby súd exekučné konanie zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť povinnému trovy konania.
4. Dňa 31.10.2019 bolo súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručené Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.10.2019, v ktorom poukázal na § 166c ods. 1 písm. d), na § 166c ods. 3, na § 167f ods. 1, na § 167f ods. 2 ZoKR. Uviedol, že pohľadávka vznikla zo škody na zdraví poškodeného pri dopravnej nehode a oprávnený si vymáha túto škodu od povinného v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Navrhol, aby na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie zamietol.
5. Dňa 05.11.2019 doručil súdu súdny exekútor Zaslanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom ako prílohy predložil: návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie, výzvu na vyjadrenie, vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenka.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 14. Podľa § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným
osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel.
15. Podľa § 166 ods. 1 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b)budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
17. Podľa § 166b ods. 1 ZoKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom, za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva. b)príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c)pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d)zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e)peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f)trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaná o určení splátkového kalendára.
18. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a)pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b)pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c)zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d)pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e)pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f)pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g)peňažný trest podľa Trestného zákona, h)nepeňažná pohľadávka.
19. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o odlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovm kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
20. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
21. Podľa § 166f ods. 4 ZoKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr, ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
22. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
23. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
24. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
25. Podľa § 167v ods. 1 ZoKR, správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
26. Podľa § 167v ods. 4 ZoKR, zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2. A 3. A § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných podľa konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka. 27. Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
28. Podľa 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
29. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 30. Podľa § 24 ods. 7 ZoPZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e). 31. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody
zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
32. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného, s vyjadrením súdneho exekútora a ich všetkými prílohami zistil, že K. Z. J. T. T. W. C. XX.XX.XXXX, J.. W.. XOdK/XX/XXXX zverejnené v Obchodnom vestníku Č.. XXX/XXXX C. XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: S. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.: U. Q. XX, XXX XX U. Q., ktorému bol ustanovený správca podstaty: Mgr. Robert Antal, so sídlom kancelárie: Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, tzn. XX.XX.XXXX. C.Ň. XX.XX.XXXX T. R. Z. R. Č.. XXX/XXXX v súlade s citovaným ustanovením § 167v ods. 1 ZoKR zverejnený Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Z tohto dôvodu správca oznámil, že konkurz sa končí a týmto oznámením sa konkurz zrušuje. Napriek tomu, že konkurz, ako spôsob oddlženia, bol zrušený, oddlženie dlžníka nezaniklo, a teda účinky oddlženia sú naďalej zachované. V zmysle § 166f ZoKR sa oddlženie ako také stane neúčinné a neuspokojené pohľadávky sa obnovujú len v tom v prípade, že by oddlženie bolo zrušené pre nepoctivý zámer.
33. Oddlžením nedotknutou pohľadávkou je aj pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Pri škode na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 písm a) ZoPZP vzniká poškodenému podľa rozsahu škody právo na bolestné, odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za stratu na zárobku podľa § 445 OZ, náhrada za stratu na dôchodku a náhrada nákladov spojených s liečením.
34. Predmetom exekučného titulu je regresný nárok oprávneného vo výške 6.373,14 Eur, nakoľko oprávnený v súvislosti s dopravnou nehodou z 04.10.2013 poskytol z poistného garančného fondu H. Z. C. G. poistné plnenie za: I..) S. J. - F. C.R.: XXX,XX L. T..) H. (W.. J.): XXX,XX L. B..) Š. F. E. R.: X.XXX,XX L. C..) T.: X.XXX,XX L. L..) K. W.: X.XXX,XX L. M..) F. A.: XX,XX L. G..) S. W. H.Z.: XXX,XX L. U..) H.: X,XX L. O..) C. - A., K. W.: XXX,XX L.. XX. Pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom bola uplatnená podľa § 24 ods. 7 ZoPZP. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2011, sp. zn. 4Cdo/284/2010, podľa ktorého: „Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cessiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho nároku. Právo SKP proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 PZP), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody.“ Nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom v zbierke pod číslom R 34/2013, nie je pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom pohľadávkou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním ani príslušenstvom takejto pohľadávky, ale ide o pohľadávku regresnú, teda o pohľadávku priznanú oprávnenému na základe zvláštneho postihového nároku (sui generis), nejde o nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR ako sa domnieva oprávnený. 36. Súd zistil, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. H. XX.XX.XXXX) a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, a teda môže byť uspokojená len vo vyhlásenom konkurze.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, a preto súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. 38. Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, súd uvádza, že o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 rozhoduje súdny exekútor.
39. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
41. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
42. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
43. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
44. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods.2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm.d) súd.
45. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
46. Podľa § 6 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.
47. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.
48. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
49. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a)náklady na vedenie spisu, b)náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c)náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d)náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e)iné administratívne náklady. 50. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur.
51. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
52. Súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s 22 ods. 2 vyhlášky náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,00 Eur.
53. Súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur. Z toho náhrada paušálnych výdavkov predstavuje 30,00 Eur a uplatnená 20% DPH (základ dane 30,00 Eur) predstavuje 6,00 Eur.
54. Povinný žiadal zaviazať oprávneného na náhradu trov konania povinnému. 55. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, nakoľko vo Vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol, že si uplatňuje trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie a neuviedol ani výšku trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.