Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-18-2020.pdf
PDF · 67.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného K. D., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 18.9.2019, č. k. 31Nt/20/2019-12, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.3.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. D., nar. XX.X.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 18.9.2019, č.k. 31Nt/20/2019-12 rozhodol, že Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamieta návrh odsúdeného K. D., nar. XX.XX.XXXX v H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/11/2017, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. 2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený a to bezprostredne po jeho vyhlásení na verejno zasadnutí. Podanú sťažnosť bližšie neodôvodnil, ani po výzve okresného súdu a to ani do okamihu rozhodnutia tunajšieho súdu. 3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 4. Sťažnostný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu, ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 5. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/11/2017. 6. Pokiaľ ide o konanie, ktoré vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo, toto bolo vykonané zákonným spôsobom. Na prejednanie a rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, okresný súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré predvolal odsúdeného, jeho obhajcu a prokurátora, ktorí sa tohto verejného zasadnutia zúčastnili a bola im poskytnutá možnosť plne uplatniť ich práva, vyplývajúce z Trestného poriadku. 7. Odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania písomne odôvodnil tým, že bol odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pričom pri právnej kvalifikácii skutku vychádzal súd zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR publikovaného pod č. 6/2012, podľa ktorého konania páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, čin spácha vlámaním a spôsobí ním aspoň malú škodu takto kvalifikovať. Už od zverejnenia stanoviska sa viedli s ním polemiky najmä pre nerešpektovanie dvoch odlišných skutkových podstát v § 212 trestného zákona, ktoré v zmysle § 38 ods. 1 trestného zákona vylučuje dvojité pričítanie tej istej skutkovej okolnosti. Novelou trestného zákona s účinnosťou od 01.08.2019 odmietol zákonodarca závery tohto stanoviska a prelomil jeho aplikáciu, keď zlúčil ods. 1 a ods. 2 § 212. V zmysle dôvodovej
správy predchádzajúca prax nezodpovedala požiadavke primeraného trestu. Skutočnosťou súdu skôr neznámou je, podľa odsúdeného zmena zákona, ktorá odmieta závery stanoviska, vzhľadom na ktorú je pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu. V obnovenom konaní sa bude ukladať trest podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a § 2 ods. 1 Trestného zákona v trestnej sadzbe podľa nového priaznivejšieho znenia Trestného zákona. 8. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že odsúdený neuvádza žiadnu skutočnosť alebo dôkaz zakladajúcu dôvod obnovy konania. Samotná zmena zákona takúto skutočnosť nepredstavuje, keďže v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona, trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný; ak medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, zmena zákona po vynesení rozsudku sa už nezohľadňuje a nemá vplyv na uložený trest, takisto ako by nemal vplyv ani zánik trestnosti skutku, za ktorý bol odsúdený - pre takéto prípady sú tu inštitúty milosti a amnestie. Prvostupňový súd ďalej poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 44/2013, v ktorom sa výslovne uvádza, že podmienky obnovy konania sa netýkajú zmeny právneho stavu. Jediný prípad, kedy je zmena zákona dôvodom obnovy konania je uvedený v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR a to je vtedy, ak ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s ústavou, čo sa v tomto prípade nestalo. 9. S právnym názorom prvostupňového súdu sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/11/2017 zo dňa 03.02.2017, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v znení do 31.07.2019 a bol mu uložený úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov so zaradením do stredného stupňa stráženia a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 3 roky a 6 mesiacov, pri zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/106/2016 zo dňa 01.05.2016 a trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/154/2016 zo dňa 27.06.2016. Jediným dôvodom, pre ktorý odsúdený žiada povoliť obnovu právoplatne skončeného konania je zmena Trestného zákona, ktorý v súčasnom znení stanovuje možnosť uloženia nižšieho trestu odňatia slobody ako v čase, keď bol vydaný uvedený odsudzujúci rozsudok. Zmena Trestného zákona, po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia, nie je novou skutočnosťou ani dôkazom, ktorý by odôvodňoval možnosť povolenia obnovy konania. V ďalšom možno odkázať na argumentáciu prvostupňového súdu, citovanú v predchádzajúcom odseku, ktorá je obsahom aj rozsahom správna a vyčerpávajúca. Zmena trestnej politiky štátu, prejavujúca sa v (dobrovoľnej) zmene Trestného zákona, ktorú realizuje zákonodarca, má vždy účinky iba do budúcnosti a nezakladá (sama osebe) možnosť povoliť obnovu právoplatne skončeného konania. 10. Vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého uznesenia a zákonnosť postupu prvostupňového súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vyhodnotil tunajší súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a z tohto dôvodu ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.