Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Co-45-2019.pdf
PDF · 76.07 KB
Case nature
Subarea
13Co/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO : 31 335 004, proti žalovaným: 1/ R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXXX/X, XXX XX F. U., štátny občan SR a 2/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX M., štátny občan SR, o zaplatenie 16 733,94 € s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Csp/70/2016 - 93 zo dňa 20. septembra 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania z dôvodu vedeného trestného konania sp. zn. 2T/130/2017 na Okresnom súde Žiar nad Hronom zamietol (výrok I.). Zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.733,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.733,94 € od 31.05.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného žalovaného zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného (výrok II.). Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol (výrok III.). O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok IV.).
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dňa 23. 04. 2014 žalobca ako veriteľ, žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako ručiteľ uzatvorili Zmluvu o úvere č. 2645229 8 05. V zmysle článku I. zmluvy, na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytol žalobca žalovanému 1/ medziúver pod číslom 2645229 5 06 vo výške 15 000,00 €. Z obsahu uvedenej zmluvy okresný súd zistil, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania. Žalovaní uzavreli zmluvu ako fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu Zmluvy o úvere č. 2645229 8 05 okresný súd posúdil predmetnú zmluvu ako tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širšie neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel okresný súd k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ale aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.
1.2 Po preskúmaní obsahu Zmluvy o úvere č. 2645229 8 05 okresný súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú vyžadované na jej platnosť ako aj tie, ktorých absenciu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sankcionuje tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že v zmysle Zmluvy o úvere č. 2645229 8 05 žalobca poskytol žalovanému 1/ medziúver vo výške 15.000,00 € a žalovaný 1/ sa zaviazal splatiť ho v 283. mesačných splátkach po 112,38 €. Žalovaný 1/ túto svoju zmluvnú povinnosť porušil a medziúver v dohodnutých splátkach nesplácal. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca ku dňu 30. 05. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, v dôsledku čoho žalovanému 1/ vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi celú dlžnú sumu aj s úrokmi. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlh žalovaného 1/ na účte medziúveru predstavoval sumu 16 733,94 €. Žalovaný 1/ uvedený dlh žalobcovi v určenej lehote, uvedenej vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuhradil, avšak skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, preto ich súd prvej inštancie považoval za nesporné. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel okresný súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 16.733,94 € spolu s uplatneným úrokom z omeškania je dôvodný a vyhovel mu tak, ako uviedol vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nakoľko sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, ktorého základ má síce povahu absolútneho obchodu, zabezpečenie záväzku sa riadi právnym režimom Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zo zásady subsidiarity ručenia vyplýva, že povinnosť ručiteľa splniť dlh veriteľovi nastupuje potom, ako ho nesplní dlžník, pričom sa veriteľ má v prvom rade uspokojiť z plnenia dlžníka. Keďže však žalovaný 1/ ako dlžník žalobcu napriek výzve žalobcu nesplnil svoj splatný záväzok, žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia záväzku aj od žalovaného 2/ ako ručiteľa. Dojednané ručenie žalovaného 2/ súd prvej inštancie vyhodnotil ako platne dojednané, a preto považoval žalobný návrh za dôvodný aj voči žalovanému 2/ a zaviazal žalovaného 1/ na priznané plnenie žalobcovi spolu so žalovaným 2/.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný 2/ odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolaním napáda výrok I., výrok II. a výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými výrokmi súd prvej inštancie návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol, zaviazal žalovaného 2/ spolu so žalovaným 1/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.733,94 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.733,94 € od 31. 05. 2016 do zaplatenia a tiež zaviazal žalovaného 2/ spolu so žalovaným 1/ nahradiť žalobcovi v plnom rozsahu trovy konania, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (konkrétne na zistenie skutočnosti, že žalovaný 2/ urobil ručiteľské vyhlásenie v omyle, ktorý vyvolal žalovaný 1/), ďalej z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne výšky dlžnej sumy a tiež z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úroku z úrokov a v časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V závere odvolania žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a v uvedenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol správne a nepochybil, keď návrhu žalovaného 2/ na prerušenie konania nevyhovel s odôvodnením, že trestné konanie vedené voči žalovanému 1/ ako obžalovanému zo zločinu úverového podvodu nerieši vecnú otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. K žalovaným 2/ namietanej výške poskytnutých úverových prostriedkov, ktoré boli znížené o poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 180 €, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že spochybňovanie tohto poplatku považuje za bezpredmetné, nakoľko v úverovej zmluve bolo riadne dohodnuté, že poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 180 € sa v súlade s čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere zaúčtuje pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bude znížená o výšku tohto poplatku. K odvolacej námietke žalovaného 2/, týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ poukázal na znenie čl. IX. bod 9.2. zmluvy o úvere, v ktorom je uvedené, že úrok z omeškania je v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru možné účtovať z celého zostatku úveru vrátane príslušenstva. Žalobca ďalej uviedol, že keďže dosiahol v konaní plný úspech, IV. výrok odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúci sa priznanej náhrady trov konania, tiež považuje za vecne správny.
4. V podaní, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 10. 03. 2020 žalovaný 2/ uviedol, že berie odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Csp/70/2016-93 zo dňa 20. 09. 2018 späť a žiada, aby odvolací súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania. Žalovaný 2/ v predmetnom podaní ďalej žiadal, aby odvolací súd vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa využil svoje právo nepriznať žiadnej procesnej strane náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. Zároveň k odvolaniu pripojil „Potvrdenie o vysporiadaní pohľadávky“, v ktorom žalobca potvrdil, že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. 2645229-8-05 zo dňa 23. 04. 2014, uzatvorenej na meno dlžníka XX. W., bola dňa 07. 02. 2020 ručiteľom W. XX.XXX,XX vysporiadaná úhradou platby vo výške 19.872,66 €.
5. Podľa ust. § 369 ods. 1 a 3 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ v priebehu odvolacieho konania zobral odvolanie, podané proti výroku I., II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie späť, odvolací súd odvolacie konanie podľa vyššie citovaného ust. § 369 ods. 3 CSP zastavil.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP (späťvzatím odvolania žalovaný 2/ procesne zavinil zastavenie odvolacieho konania) tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi vznikli trovy odvolacieho konania. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z vyššie uvedeného dôvodu (neexistencia trov odvolacieho konania na strane žalobcu) neposudzoval náhradu trov konania z hľadiska ust. § 257 CSP, tak ako to žiadal žalovaný 2/ v späťvzatí odvolania.
8. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).