Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4C-133-2008.pdf
PDF · 79.77 KB
Case nature
Subarea
4C/133/2008
Uznesenie
Okresný súd Malacky v spore žalobcov 1/ F., Z. 2/ D., 3/ ZR., 4/ K., 5/ F., 6/ Z. zastúpenej žalobkyňou 4/, 7/ K., 8/ F., 9/ F. zastúpenej žalobcom 8/, 10/ P., 11/ O., proti žalovaným 1/ D., 2/ D. 3/ T., 4/ T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd priznáva štátu voči žalobcom 1/ až 11/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,01 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Súd priznáva štátu voči žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,99 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ až 11/ sa žalobou domáhali voči žalovaným 1/ až 4/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Okrese F., obci Q., k. ú. Q., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 5 132 m2.
2. Na poslednom pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 17.1.2020 sa právny zástupca žalobcov 2/ až 5/ vyjadril, že nastala mimoriadna situácia, aby sa spor mohol mimosúdne ukončiť, nakoľko za posledný rok sa podarilo vyladiť znenia zmlúv s tými podielovými spoluvlastníkmi, ktorí mali námietky. Momentálne si vlastníci štyroch podielov želajú pozemok ponechať a vlastníci zvyšných desiatich podielov si ich želajú predať. Ďalej uviedol, že v rámci jeho spoločnosti má záujem o kúpu desiatich spoluvlastníckych podielov a je už v princípe s každým dohodnutý, pričom na budúci mesiac by mal zložiť peniaze do notárskej úschovy, na základe čoho by zvyšní spoluvlastníci prišli podpísať zmluvy. Uzatvorili by sa kúpne zmluvy na 10 spoluvlastníckych podielov a následne dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a to na základe geometrického plánu D. z 29.6.2018. K tomu právny zástupca žalobcu 1/ uviedol, že vec sa nedá skončiť inak, ako dohodou a to tak, aby boli uspokojené nároky všetkých podielových spoluvlastníkov. Mal za to, že predmet sporu odpadol a že nie je dôvod v konaní pokračovať, nakoľko zmluvy so spoluvlastníkmi sú už prerokované.
3. V nadväznosti na vyššie uvedené vyjadrenia, žalobcovia 1/, 2/, 3/, 5/, 7/, 8/ a 9/ na spomínanom pojednávaní založili do spisu písomné späťvzatie žaloby. Rovnako tak urobili aj žalobcovia 4/, 6/ a 10/ podaniami doručenými súdu dňa 22.1.2020 a napokon aj posledná žalobkyňa 11/, ktorej podanie bolo doručené súdu dňa 10.2.2020. Na následnú výzvu súdu žalované 1/ až 4/ zhodne písomne oznámili, že so späťvzatím žaloby súhlasia.
4. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
5. Podľa § 77 ods. 2 C.s.p. na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
6. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
9. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. V prípade, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vystupuje na oboch stranách sporu viacero spoluvlastníkov (ako je tomu i v predmetnej veci) spoluvlastníci tak na strane žalobcov, ako aj žalovaných tvoria nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 ods. 1 C.s.p. Na späťvzatie žaloby je preto podľa § 77 ods. 2 C.s.p. potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, ktorí vystupujú na strane žalobcov. Keďže v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa zároveň jedná o spor, v ktorom spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (konkrétne z § 142 Občianskeho zákonníka), na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby je vždy nevyhnutný súhlas žalovaného spoluvlastníka (§ 146 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ je žalovaných viacero spoluvlastníkov (ako v tomto prípade), vzhľadom na nerozlučnosť ich procesného spoločenstva môže súd konanie zastaviť len vtedy, ak so späťvzatím žaloby súhlasia všetci žalovaní.
11. Keďže v danom prípade všetci žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť a všetky žalované so späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas, súd vzal zreteľ na tento účinný dispozitívny úkon žalobcov a konanie v zmysle § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.
12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. V prejednávanej veci súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, ku ktorému žalobcovia pristúpili z dôvodu mimosúdnych rokovaní strán sporu, ktoré podľa vyjadrení prednesených na poslednom pojednávaní dospeli už do takého štádia, že predmet sporu odpadol (reálnosti týchto tvrdení nasvedčuje aj samotné bezproblémové uskutočnenie späťvzatia žaloby všetkými jedenástimi žalobcami a následný súhlas všetkých žalovaných so späťvzatím), pričom v blízkej budúcnosti malo dôjsť k odpredaju väčšiny spoluvlastníckych podielov a následne k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať len žalobcom, ale v rovnakej miere aj žalovaným, a preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu (teda nikomu zo žalobcov ani žalovaných) nepriznal na ich náhradu nárok.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že súd uznesením zo dňa 15.5.2014 č.k. 4C/133/2008-356 priznal súdnemu znalcovi v odbore Geodézia a kartografia, D., s miestom výkonu činnosť Q. znalečné vo výške 902,21 €. Z preddavkov zložených stranami sporu na trovy znaleckého dokazovania bola vyplatená celkovo suma 350 € (terajšie žalobkyne 10/ a 11/ zložili preddavok po 35 €, žalovaná 2/ 70 €, pôvodne žalovaná 3/ P. 70 € a terajšie žalované 3/ a 4/ po 70 €). Zvyšných 552,21 € sa vyplatilo znalcovi z rozpočtových prostriedkov štátu.
16. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
17. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
18. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
19. Podľa § 253 ods. 1 C.s.p. ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
20. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
22. V spojitosti so spomínaným vyplatením časti znalečného zo štátnych finančných prostriedkov súd uvádza, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s vtedy platnou a účinnou procesnou normou, ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to i napriek tomu, že v novej procesnej úprave obsiahnutej v C.s.p. analogické ustanovenie chýba. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 C.s.p., s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. je totiž možné štátu náhradu trov konania voči strane sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, priznať aj za právnej úpravy C.s.p. (viď mutatis mutandis R 75/2018).
23. Vzhľadom na vyššie uvedený záver, v zmysle ktorého zastavenie konania v predmetnej veci procesne zavinili žalobcovia aj žalovaní, súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania tak voči žalobcom ako aj žalovaným. Pri určovaní percentuálneho vyjadrenia rozsahu nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobcom a žalovaným vychádzal súd z toho, že pri rovnakej miere zavinenia na zastavení konania by strana žalobcov aj strana žalovaných mala v rovnakom rozsahu hradiť tiež trovy znaleckého dokazovania, t.j. každá strana (pri zaokrúhlení sumy na najbližší eurocent nadol) vo výške 451,10 € (902,21 : 2). Keďže žalobcovia doposiaľ zložili preddavky na trovy znaleckého dokazovania spolu v sume 70 € a žalované v sume 280 €, žalobcom zostáva doplatiť do sumy 451,10 € ešte 381,10 € a žalovaným 171,10 €. Nakoľko žalobcami doposiaľ neuhradených 381,10 € predstavuje na znalečnom vyplatenom zo štátnych prostriedkov v sume 552,21 € podiel 69,01 %, v takomto rozsahu súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 11/. Rovnakým spôsobom postupoval súd aj vo vzťahu k žalovaným 1/ až 4/, keď percentuálny podiel nimi doposiaľ nezaplatenej sumy 171,10 € na sume 552,21 € predstavuje 30,99 %. So zreteľom na to, že spoluvlastníci vystupujúci na strane žalobcov aj žalovaných tvoria nerozlučné spoločenstvo, pri ktorom platí princíp, že spoločné trovy platia spoločníci solidárne, súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 11/, ako aj voči žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a/ a m/ C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).