Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Csp-5-2019.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Csp/5/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany, sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky procestedníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: v 1/ rade L. Z., Z.. XX.X.XXXX, v 2/ rade F. Z., Z.. XX.X.XXXX, obaja bytom K., Q. XXXX/XX, obaja zastúpení: Pavol Trnka, advokát so sídlom Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 31 142 371, o zaplatenie 6.525,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
l./ Žalobca podal dňa 17.1.2019 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 6.525, 99 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 12,38% ročne zo sumy 6.034,08 eur od 3.2.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5, 05% ročne zo sumy 6.485,99 eur od 3.2.2016 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnil tak, že s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Cetelem spoločnosti, a.s. / zanikajúca spoločnosť / so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA / nástupnícka spoločnosť / . Spoločnosť Cetelem a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom . Dňa 11.6.2014 uzavrel Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovanými v l. a v 2. rade ako spoludĺžníkmi na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom obsahom úverovej zmluvy bol záväzok poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo výške 7.500 eur a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 50 mesačných splátkách vo výške 197, 17 eur so splatnosťou prvej splátky 15.7.2014. Podľa bodu 2.1 časti 3 úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných splátok, pričom žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradili žalovaní Cetelemu do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 2.423,84 eur, čo preukazuje výpis z úverového účtu žalovaných a potvrdenie o prijatých splátkách. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných Cetelem vyhlásil dňa 2.2.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa bodu 4.4 časti 3 úverovej zmluvy ku dň účinnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru je až do dňa jeho úplného splatenia úročené podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, tj. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Podľa § 369 ods. 1 OZ , ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam majú žalovaní voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 6.525, 99 eur / 6.034, 08 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 406, 97 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 44, 94 eur z titulu dlžného poistného úveru , 40 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky/. Okrem toho sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 12, 38 % ročne zo sumy 6. 034, 08 eur od 3.2.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5, 05% ročne zo sumy 6.485, 99 eur od 3.2.2016 do zaplatenia. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.5.2019 na čl. 64 - 65 k vyjadreniu žalovaných uviedol, že poukazuje na bod 4.1 v časti 3 úverovej zmluvy , podľa kterého v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytlo Cetelemu nepravdivé údaje, ak bol na majetok klienta alebo manžela klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu , alebo iným veriteľom je Cetelem oprávnený : a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, tj. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote s účinnosťou , ktorú Cetelem určí oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti b/ odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou splatnosťou c/ vypovedať úverovú zmluvu , výpovedná doba je dva mesiace a začíta plynúť prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná d/ pozastaviť ďalšie čerpanie úveru, Žalobca oznámil súdu, že dodržal postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, kdeže predložené oznámenie o vyhlásení mimoríadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovaných na nesplácanie úveru. Cetelem do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako posledného kroku žalovaných viackrát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval na jeho platenie tak telefonicky ako písomne, Cetelem zaslal žalovaným výzvu pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, výzvu na úhradu sumu 1.635, 02 eur. Išlo o výzvu na zaplatenie dlžnej sumy spolu s informáciou o tom, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude Ceteleme požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Až následne keď žalovaní napriek uvedeným výzvam dlžnú sumu neuhradili, pristúpil Cetelem k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a to dňa 2.2.2016 , čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. V nasledujúci deň 3.2.2016 žalobca mohlo svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 16.1.2019, tj. v zmysle ustanovenia § 101 OZ si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej lehote.
2./ Žalovaní v písomnom vyjadrení na čl. 41 - 43, ktoré došlo súdu dňa 12.3.2019 uviedli, že z písomností pripojených k žalobe nie je sporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v l. a 2. rade dňa 11.6.2014 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, že sa žalovaní zaviazali úver splatiť v 50. mesačnými splátkami vo výške 199, 17 eur splatnými k 15. temu dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná ku dňu 15.7.2014 a celý úver mal byť splatený ku dňu 15.9.2018. Nie je sporné ani to, že sa žalovaní l. a 2. dostali do omeškania s úhradou splátok a v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlhovali splátky za mesiace júl 2015 až január 2016. Aj keď to v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedené nie je s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 101 a 103 OZ je zrejmé, že sa vyhlásenie vzťahuje k omeškaniu so splátkou za mesiac november 2015, pričom trojročná premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť 16.11.2015 a uplynula 15.11.2018. Keďže žalobca uplatnil svoj nárok na súde až 16.1.2019, uplatnil ho po uplynutím premlčacej lehoty. Vznesená námietka premlčania uplatneného nároku je preto dôvodná a práve z dôvodu jej uplatnenia navrhuje žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň navrhuje, aby mu žalobca uhradil trovy konania v rozsahu 100%. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.5.2019 uviedli, že je skutočne pravdou, že v prípade počítania trojročnej premlčacej lehoty so začiatkom jej plynutia nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru by žalobca uplatnil nárok ešte v priebehu plynutia premlčacej lehoty. Tak ako to ale vyplýva z ich vyjadrení k žalobe ustanovenie § 101 OZ je z hľadiska plynutia premlčacej lehote možné uplatniť iba v prípade, že v ďalších ustanoveniach nie je uvedené inak. Pre plynutie premlčacej lehoty ohľadne plnenia dohodnutého v splátkách je ale v ďalších ustanoveniach a to konkrétne v ustanovení § 103 OZ uzákonený iný mechanizmus plynutia premlčacej lehoty. V zmysle tohoto ustanovenia OZ pre prípad, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkách a pre nesplnenie niektorej z nich sa stal zročným celý dlh / § 565 OZ / začne plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V spornej veci s prihliadnutím na ich vyjadrenie k žalobe uvedené skutkové okolnosti začala plynúť premlčacia lehota už 16.11.2015 a uplynula 15.11.2018 a preto žaloba podaná na súd 16.1.2019 bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty.
3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l.21-23, rozpisom a predpisom splátok na č.l. 24-26, potvrdením o odfinancovaní na č.l.27,oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na č.l.28-29, potvrdením o prijatí splátok na č.l. 27, výzvou na splatenie celej dlžnej čiastky úveru a zistil tento skutkový stav : Dňa 11.6.2014 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo výške 7500 eur a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 50 mesačných splátok vo výške 199,17 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.7.2014 a celý úver mal byť zaplatení 15.9.2018. Finančné prostriedky boli odfinancované žalovaným dňa 13.6.2014. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili žalobcovi sumu 2423,84 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných Cetelem vyhlásil dňa 2.2.2016 mimoriadnu splatnosť úveru o čom boli žalovaní upovedomení. Žalovaní zároveň boli upovedomení listom zo dňa 29.12.2015, že žalobca eviduje ku dňu 29.12.2015 dlžnú čiastku vo výške 1235,02 eur a zároveň o možnosti predčasného zosplatnenia úveru vrátane príslušenstva. K predpisu splátky vo výške 1235,02 došlo dňa 15.11.2015.
4./ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a, b) zák. č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. f), písm. k), písm. x), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďaľších ustanoveniach uvedené inak,prelmčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ, ak bolo plnenie dohodnuté v splátkách, začína plynúť doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
5. / V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade predmetnej pôžičky o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.
6./ V zmysle ustanovenia § 565 OZ si môžu strany dojednať klauzulu o splatnosti celého dlhu pre nezaplatenie čo i len jednej splátky. V dôsledku existencie takéhoto dojednania bude môcť veriteľ požadovať nie je zaplatenie konkrétnej splátky , ale celého dlhu. V takomto prípade plynie všeobecná trojročná premlčacia lehota nie len pre konkrétnu splátku , ale pre celý dlh. Toto právo si však veriteľ môže uplatniť iba do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak si toto právo veriteľ neuplatní, môže opätovne požadovať iba plnenie príslušnej splátky. Ak splátky dlhu neboli dohodnuté , ale vyplývajú z rozhodnutia súdu / prípadne z uznania dlhu / platí pre režim premlčacej lehoty § 110 ods. 2 OZ.
7. / Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v predmetnom konaní súd posudzoval spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobca mal postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa, vo veci tak išlo o spotrebiteľský spor / § 290 a nasl. CSP/ . Samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.6.2014 nebolo medzi stranami sporné a žalobca k žalobe priložil aj jej písomné vyhotovenie. Súd podrobil uvedenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole, pričom dospel k záveru, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva má požadované náležitosti v zmysle všeobecných ustanovení podľa Občianskeho zákonníka ako aj osobitných ustanovení podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška poskytnutého spotrebiteľského úveru, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, výška splátok, počet splátok , dátum splatnosti ako aj iné zákonom požadované záležitosti a zmluva bola stranami riadne podpísaná. Takisto nebolo sporné, že kvôli nesplácaniu úveru došlo dňa 2.2.2016 k jeho predčasnému zosplatneniu o čom boli aj žalovaní riadne upovedomení. Vo veci zároveň bolo preukázané, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhovali splátky za mesiace júl 2015 až január 2016 a zároveň, že vyhlásenie sa vzťahuje k omeškaniu so splátkou za mesiac november 2015, ktorú skutočnosť žalobca v priebehu konania nenamietal. Žalovaní však podali námietku premlčania tohto nároku. Súd zistil, že v predmetnom prípade začala trojročná premlčacia lehota plynúť žalobcovi 16.11.2015 (t.j. od času omeškania splátky za mesiac november) a uplynula dňom 15.11.2018. Keďže žalobca si uplatnil svoj nárok na súde až 16.1.2019 je zrejmé, že si ho uplatnil až po uplynutí premlčacej lehoty. Súd poukazuje na skutočnosť, že v citovanom ustanovení § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ, špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od
všeobecného. Podľa prvej vety ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý krát (§101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa cit. § 565 OZ. Ak totiž veriteľ právo na zosplatnenie inak v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne až do konca odo dňa splatnosti každej z nich, ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo. Nemôže ísť však o ktorúkoľvek predtým nesplnenú splátku (ani prvú v poradí) , ale tú pre ktorú veriteľ využil právo na zosplatneniu dlhu. S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v dôsledku premlčania jeho nároku zamietol.
8. / Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 9. / Súd zamietol žalobu žalobcu a žalovaní majú preto ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobcovi. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).