Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-9-2020.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Subarea
5CoE/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Lesné pozemkové spoločenstvo Liptovská Teplička, so sídlom 059 40 Liptovská Teplička 545, IČO: 31 954 073, proti povinnému: TATRAWOOD, spol. s r.o., so sídlom Teplická 4, 058 01 Poprad, IČO: 31 693 229, o vymoženie 12.070,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20Er/314/2007-15 zo dňa 28.03.2019 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Vyslovil, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 9a ods. 1; 57 ods. 1 písm. h); 57 ods. 2; 243h ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 64; 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
4. Konštatoval, že exekúciu zastavil, lebo povinný v priebehu exekučného konania zanikol. Súd nezistil žiadne vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, nezistil nemajetnosť povinného a nezistil tiež žiadny dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. nezistil na strane oprávneného existenciu takej okolnosti, na základe ktorej by mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
5. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 196; 200 ods. 1; 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku.
6. Konštatoval, že o náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa možnosť, nie však povinnosť súdu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, a to za splnenia zákonných podmienok. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelné a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie, t. j. či z objektívneho hľadiska prichádza do úvahy tzv. procesné zavinenie (o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z procesného hľadiska a posudzovať ho podľa procesného výsledku). Ďalšiu zákonnou možnosťou je potom nepriznanie náhrady trov exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 15.08.2007, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie a povinný bol vymazaný z Obchodného registra ku dňu 05.09.2015. V rámci exekúcie si oprávnený uplatňoval svoje právo vyplývajúce mu z exekučného titulu
- Notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade notárkou G.. D. Y. N 310/2006, NZ 27896/2006 zo dňa 14.07.2006. Nakoľko povinným nebola uhradená pohľadávka a ani pri náležitej starostlivosti
v čase začatia exekučného konania v roku 2007 nemohol predvídať, že povinný zanikne výmazom Obchodného registra, nie je preto možné konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko rozhodujúci bol moment podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 15.08.2007 a v tom čase oprávnený nemohol predvídať a to ani pri náležitej opatrnosti dôvod zastavenia exekúcie v dôsledku výmazu povinného.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor Mgr, M.. Z. U.. Z obsahu odvolania vyplýva, že napáda výrok, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že II. súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
8. V odvolaní namietal, že Okresný súd Poprad zastavenie exekúcie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, h/ Exekučného poriadku dôvodu zrušenia spoločnosti bez likvidácie. Išlo pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho-ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku; v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/4/2012 a sp. zn. 3MCdo/5/2012).
9. Súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom sa rozhodne o trovách exekúcie a na ich úhradu podľa predloženého vyúčtovania zaviaže súd oprávneného.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred preskúmaním napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť.
11. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu).
12. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).
13. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c/ CSP).
14. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné.
16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
17. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.