Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-10-2020.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: W. O., nar. XX. U. XXXX, bytom D. F. XXX, D., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, o 916,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 26. mája 2017 č. k. 4Er/1101/2008-45 v spojení s dopĺňacím uznesením zo 17. januára 2020 č. k. 4Er/1101/2008-93, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým (ďalej len „exekútor“) a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur, do 15 dní od doručenia uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil ustanovením § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2, § 243h ods. 1, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „E. p.“), § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „O. z.“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSÚ), § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne zdôvodnil neprijateľnosťou a neplatnosťou zmluvnej podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcou sa v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), tvoriacich súčasť zmluvy o úvere č. 2420087, uzavretej medzi povinnou a oprávnenou dňa 19.11.2007. Dojednanie spôsobovalo podľa súdu prvej inštancie hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, preto predstavovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku sankcionovanú neplatnosťou, keď podstatou príslušného dojednania bolo nanútenie povinnej (spotrebiteľovi) záujmu poskytovateľky spotrebiteľského úveru riešiť spory vzniknuté zo zmluvy pred rozhodcovským súdom a to tým skôr, ak povinná (v pozícii dlžníka z tzv. hmotnoprávneho úverového vzťahu) si takúto doložku osobitne nevyjednala a možnosť eliminovať takéto pre ňu nevýhodné ustanovenie zo zmluvy tiež nemala. Zmluvná podmienka, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa prieči dobrým mravom a ak je takou neprijateľnou zmluvnou podmienkou rozhodcovská doložka, aj výkon práva z nej plynúci je v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodnutie o trovách exekúcie (doplňujúce uznesenie) odôvodil ustanovením § 9a, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1 E. p., § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 1, § 2 ods. 1, § 3, § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 225 ods. 1 a 2, § 234 ods. 1 a 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), vecne povinnosťou oprávnenej uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podala včas oprávnená odvolanie s návrhom na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Uviedla, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Oprávnená uplatnila svoje právo vyplývajúce z tejto zmluvy o úvere v zmysle rozhodcovskej doložky (čl. 17 všeobecných obchodných podmienok) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol podkladom pre exekučné konanie. Strany si v zmluve o úvere dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť výhrade Obchodným zákonníkom. V danej veci nebolo možné aplikovať ZoSÚ. Všeobecné súdy sú povinné zabezpečiť taký prístup k súdnej ochrane, ktorý nie je diskriminačný. Výkon vykonateľného rozhodnutia sa musí považovať za integrálnu súčasť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd poskytol v danom prípade povinnej exekučnú imunitu. Rozhodcovská doložka bola uzavretá ako nevýhradná rozhodcovská doložka a bola uzavretá platne. Povinná nemala voči nej žiadne výhrady. Účastníci sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmlúv sa budú riešiť buď pred rozhodcovským súdom, alebo pred všeobecným súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Aplikácia § 53 ods. 4 písm. r/ O. z. neprichádza do úvahy. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve (je len technicky vložená do inej zmluvy). Povinná mohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Aj v exekučnom konaní mala povinná možnosť sa brániť. Dôvod na zastavenie konania tu nebol daný.
3. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 58 ods. 5 E. p. v rozhodnom znení, § 45 ods. 3 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že nie je dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Podľa § 9a ods. 1 E. p. v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
6. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa i s tvrdeniami oprávnenej v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
8. Ustanovenie § 44 ods. 2 E. p. (resp. i ods. 3) zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Tunajší odvolací súd pritom viackrát v minulosti poukázal na to, že práve takáto úprava je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne ne(s)plnenej povinnosti tam, kde by práve opak, čiže odobrenie exekúcie bol(o) možným len za cenu porušenia práva. V uvedenej súvislosti samozrejme stále platí i to, že „odobrenie“ exekúcie (teda udelenie poverenia
exekútorovi oň žiadajúcemu), je možným len v prípade nezistenia exekučným súdom rozporu so zákonom u žiadnej z celkom troch listín (písomností) v súhrne predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (rozumej zamietnutie žiadosti o poverenie) postačuje zistenie príslušného nesúladu už i len u jednej z nich (kde je pritom z pohľadu výsledku konania pred exekučným súdom absolútne nerozhodné, či ide o žiadosť, návrh alebo titul).
9. Stále preto treba trvať i na ďalšom už v minulosti ustálenom tunajším súdom a síce, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde podstatným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa splnením podmienok udelenia poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom (rozhodnutím iného orgánu než súdu spôsobujúcim, že konkrétnym problémom sa tzv. všeobecný súd môže - odhliadnuc od možnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku - zaoberať najskôr v štádiu udeľovania poverenia exekútorovi); môže mu však (tu spomínanému titulu) za určitých okolností odoprieť vykonateľnosť. Hoci v tejto súvislosti možno akceptovať potenciálnu námietku, že tu z pohľadu dopracovania sa oprávneného k vymoženiu pohľadávky ide o rozdiel nevýznamný, z pohľadu právom poskytovaných možností ide naopak o rozdiel zásadný. Prijatie opačného názoru by pritom malo za následok, že súdy by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom (ak by tieto nemali oprávnenie skúmať či už vôbec alebo len formálne), alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného titulu mali byť donucované najskôr k udeľovaniu poverení (a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania pohľadávky v každom prípade) a až následne byť oprávnené uvažovať o zastavení exekúcie. Záujem na takomto výklade ale zjavne odporuje logike, keďže zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty, ktoré tu sú (alebo naopak nie sú) už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť - z ktorého dôvodu napokon alternatíva k zamietnutiu žiadosti o poverenie reprezentovaná možnosťou zastavenia exekúcie z tu diskutovaného dôvodu je opodstatnenou a zároveň i náležitým procesným nástrojom len tam, kde práve v dôsledku určitého zlyhania v čase rozhodovania o poverení (v procese udeľovania poverenia) došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak vôbec stať nemalo.
10. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; uvedený výpočet v zákone (§ 53 O. z.) je len príkladmý (bez možnosti nahliadania naň ako na úplný).
11. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou o úvere. Ak dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz, čo v danom prípade nebolo splnené. Z celkového hodnotenia spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o štandardné formuláre oprávnenej, používané vo viacerých prípadoch, na ktoré spotrebiteľ objektívne nemá dosah. Keďže oprávnená neuniesla dôkazné bremeno preukázania opaku (t. j., že zmluvná podmienka nebola navrhnutá vopred a spotrebiteľ bol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky), zmluvnú podmienku nebolo možné vyhodnotiť ako individuálne dojednanú.
12. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro).
13. K formulácii rozhodcovskej doložky odvolací súd uvádza, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za akademickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom), predovšetkým však aj v prejednávanej veci treba mať za to, že značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).
14. Súd prvej inštancie v súlade s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie posúdil v rámci exekučného konania nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom (porov. C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones). Uvedená judikatúra predstavuje prameň komunitárneho práva a súdy prvej inštancie, ako aj odvolacie súdy sú povinné postupovať v konaní v súlade s ním.
15. Odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, než k tomu, ku ktorému už dospel pred ním súd prvej inštancie, čiže k záveru o potrebe vyhodnotenia rozhodcovskej doložky tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku (slúžiaceho tu za exekučný titul) za neprijateľnú zmluvnú podmienku (podľa § 53 ods. 3 O. z. v rozhodnom znení) zo zákona považovanú za neplatnú (§ 53 ods. 4 O. z.).
16. Súčasne odvolací súd dodáva, že klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (alebo tzv. úver ako absolútny obchod) pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. a súčasne nevylučuje i aplikáciu ZoSÚ.
17. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak v prejednávanej veci exekúciu ako celok zastavil a odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
18. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bola úspešná povinná (§ 9a ods. 1 E. p., § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP), vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z dôvodu, že povinná v odvolacom konaní ostala pasívna, do konania sa nezapojila (nevykonala žiaden procesný úkon), náhrada trov odvolacieho konania povinnej priznaná nebola (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018).
19. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.