Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/32/2019

Zmenené rozhodnutím 9CoP/10/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. S. J., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: L. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., T. XXX/XX, t.č. B., Y., Y. XX/X, Rakúska republika, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, a W.. C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., G. XXX/XXX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. septembra 2021 č. k. 11P/134/2020-197 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. C. S. J., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, počnúc od 17. 09. 2020, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/361/2016-266 zo dňa 18. januára 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/32/2019-422 zo dňa 31. marca 2020 v časti výšky výživného. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. V. N., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka L. O. N., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko S., A. XXX/XXX, zastúpená Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401 a otec D. N., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko S., G. XXX/XX, toho času Rakúsko, U., C., C. XX/X, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. januára 2019 č. k. -266 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -44 zo dňa 30. 11. 2015 v časti o výživnom na maloleté dieťa O. V. N., nar. XX. XX. XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 160 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od 01. 01. 2017. Zročné výživné na maloleté dieťa O. V. N. za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 01. 2019 vo výške 2.250 eur je otec povinný platiť v splátkach po 150 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , Zákona o rodine, , , , . Uviedol, že matka sa návrhom podaným dňa 08. 12. 2016 domáhala, aby bolo zvýšené výživné na maloleté dieťa zo sumy 160 eur mesačne na sumu 360 eur mesačne, od 01. 12. 2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom súdu. Rodičia maloletého dieťaťa spolu už dlhodobo nežijú. Matka býva s maloletým dieťaťom na Slovensku, otec maloletého sa v prevažnej miere zdržuje v Rakúsku, kde vykonáva prácu v pracovnom pomere. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou. Otec okrem výživného neprispieva žiadnou sumou na maloletého a všetka starostlivosť je zabezpečovaná výlučne matkou. Suma poskytovaná otcom nie je preto postačujúca na náklady maloletého. Pri poslednej dohode rodičov o úprave výživného, matka vychádzala zo skutočnosti, že príjem otca je 1.000 eur, ale v rámci oboznamovania obsahu spisu zistila, že skutočný príjem otca je 1.800 eur, čím je aj životná úroveň otca vyššia ako sa matka nazdávala. Príjem matky nepostačuje ani na výdavky a matka nie je schopná vytvárať žiadne úspory a zlepšiť životnú úroveň maloletého. Otec maloletého chodí na drahé dovolenky, čo si ona s maloletým dovoliť nevedia a zároveň je schopný tvoriť aj úspory. Jeho majetkové pomery a zárobkové možnosti skúmané neboli, keďže bola uzatvorená rodičovská dohoda, ku ktorej matka pristúpila neuvážene, bez zistenia skutočných možností otca. Otec

nezabezpečuje starostlivosť v žiadnom rozsahu a nepomáha matke pri úhrade bežných, ani zvýšených výdavkov na maloletého. Dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni oboch rodičov. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -44 zo dňa 30. 11. 2015 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -11 zo dňa 14. 09. 2005 v časti výživného na maloleté dieťa: O. V. N., nar. XX. XX. XXXX tak, že výživné na maloletého zvýšil zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 160 eur mesačne od 01. 07. 2015. Zároveň súd upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 12. 2015. V tom čase bola matka zamestnaná a jej priemerný mesačný príjem bol 622 eur. Otec v tom čase bol zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem bol 1.568 eur. Uviedol, že v danom prípade došlo hlavne k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom sa potreby maloletého zvýšili v súvislosti s fyzickým rastom maloletého na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby a pomôcky. Súd mal preukázané, že maloletý v súčasnej dobe navštevuje 7. ročník Základnej školy v S.. Potreby maloletého sú na nákup oblečenia, zvýšené výdavky sú spojené so stravou, pretože maloletý má bezlepkovú diétu. Z lekárskej správy od MUDr. Antónie Bielikovej detskej lekárky mal súd preukázané, že maloletý má diétne obmedzenia. Ďalej mal súd preukázané, že maloletý má zvýšené výdavky v súvislosti so športom, pretože je registrovaný futbalový hráč. Má výdavky na nákup športového oblečenia a obuvi. Maloletý chodí na doučovanie z anglického jazyka, čo mesačne stojí 28 eur, má mobilný telefón, kde sa platí 7 eur mesačne a matka mu dáva vreckové 10 eur mesačne. Okrem toho má maloletý výdavky na vitamíny a probiotiká. Do odôvodnených potrieb maloletého je potrebné započítať aj náklady na školské pomôcky, výlety a náklady na bývanie, ktoré vychádzajú na maloletého vo výške 112 eur mesačne. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, matka je v súčasnej dobe zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem je 677 eur. Okrem toho matka poberá na Slovensku rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne a rodinné prídavky v Rakúsku vo výške 176,38 eura mesačne. Od 01. 01. 2019 boli rodinné prídavky v Rakúsku znížené na sumu 104,61 eura mesačne. Matka býva v byte v spoločnej domácnosti s maloletým, byt má v osobnom vlastníctve. Celkové náklady na bývanie má 225 eur mesačne. Okrem toho spláca úver za motorové vozidlo. Príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, matke nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, otec žije v Rakúsku. Pracuje v hoteli ako šéfkuchár a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1.898 eur. Okrem toho má trinásty a štrnásty plat. V priebehu konania dal otec výpoveď z pracovného pomeru, hneď sa zamestnal u iného zamestnávateľa ako kuchár a jeho zárobok bol 1.750 eur mesačne. Aj u tohto zamestnávateľa ukončil pracovný pomer výpoveďou, pretože ho zavolali do predchádzajúcej práce. Medzitým sa zaevidoval na úrade práce v Rakúsku a poberal dávku v nezamestnanosti 32 eur na deň. V súčasnej dobe by otec mal pracovať naďalej ako šéfkuchár v hoteli. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá pracovala v tom istom hoteli ako on, a jej príjem bol 1.300 eur mesačne. Potom dala výpoveď a bola nezamestnaná. Poberala dávku v nezamestnanosti v mesiaci október 2017 vo výške 771 eur mesačne a v novembri 2017 vo výške 919 eur mesačne. Otec býva s manželkou v byte v podnájme. Jeho náklady na bývanie sú 497 eur mesačne nájomné, 50 eur mesačne poistné na byt, 37 eur mesačne elektrina a 30 eur mesačne internet. Otec spláca lízing na auto, mesačne vo výške 350 eur. Okrem toho platí poistné na auto 197 eur mesačne a spláca úver vo výške 87 eur mesačne. Príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd skúmaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj osobných a zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že návrh matky, čo do základu, je dôvodný, preto súd zvýšil výživné na maloleté dieťa na 250 eur mesačne od 01. 01. 2017. Odôvodnené potreby maloletého sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške nepostačuje na výživu maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho vek a tiež jeho odôvodnené potreby. Za odôvodnené potreby maloletého súd považoval v priemere náklady na oblečenie 40 eur mesačne, obuv 10 eur mesačne, hygienické potreby 10 eur mesačne, náklady na bezlepkovú stravu 100 eur mesačne, na ďalšiu stravu 120 eur mesačne. Ďalšie mesačné výdavky maloletého sú na anglický jazyk 28 eur, šport 10 eur, mobil 7 eur, vreckové 10 eur, škola spolu s výletmi 20 eur, zdravotné výdavky ako návštevy lekárov a vitamíny 20 eur, bývanie 112 eur, táto suma pozostáva z polovičných nákladov matky na bývanie. Celkové výdavky na maloletého sú 487 eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na príjem oboch rodičov a ich majetkové pomery. Príjem otca je omnoho vyšší ako príjem matky, i keď výdavky otca na bývanie v Rakúsku sú vyššie. Podľa názoru súdu, je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné v sume 250 eur mesačne zo svojho mesačného zárobku 1.898 eur i s prihliadnutím na vyššie náklady živobytia v Rakúsku a ale aj ďalšie dva platy otca počas roka. Takéto výživné spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami, ktoré poberá matka, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vo veku 14 rokov a zodpovedá tiež životnej úrovni oboch rodičov. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého a prihliadol na to, že otec okrem výživného sa nepodieľa na žiadnych ďalších výdavkoch maloletého. Súd zvýšil výživné od 01. 01. 2017, kedy začal nový kalendárny rok, matka si podala návrh 08. 12. 2016. Vzhľadom na to vznikol otcovi za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 01. 2019 nedoplatok na výživnom vo výške 2.250 eur. Uvedený nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splácať v splátkach po 150 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pretože príjem otca, ani jeho majetkové pomery, podľa názoru súdu, neumožňujú otcovi zročné výživné zaplatiť naraz. Súdom určená výška splátok na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom. O trovách konania súd rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, udávajúc, že matka maloletého sa domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti po jednom roku od poslednej úpravy pomerov, z ktorého dôvodu je nutné uviesť, že po jednom roku nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a to v rozsahu určenom v napadnutom rozhodnutí. V rámci poslednej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu došlo k schváleniu dohody rodičov maloletého dieťaťa, v rámci ktorého konania sa s matkou dohodli aj na rozsahu vyživovacej povinnosti vo výške 160 eur s tým, že matka by spolu s rodinnými prídavkami z Rakúska mala k dispozícii na výživu maloletého celkom sumu vo výške 336,38 eura, ku ktorej je nutné pripočítať aj jej finančnú participáciu na výžive maloletého s prihliadnutím na jej parciálnu časť, ktorú matka vykrýva mierou svojej osobnej starostlivosti. Teda, matka má mesačne k dispozícii na výživu maloletého sumu vo výške 439,90 eura (23,52 eura rodinné prídavky zo Slovenska, 176,38 eura rodinné prídavky z Rakúska, 160 eur výživné od otca, 80 eur titulom finančnej participácie matky na výžive maloletého). Suma, ktorú má matka mesačne k dispozícii na výživu maloletého, je dostačujúca a spolu s finančnou participáciou matky pokrýva v plnom rozsahu mesačné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Táto suma prevyšuje i sumu životného minima na dospelú osobu, pričom uvedená suma prevyšuje takmer päťnásobok životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V rámci poslednej úpravy vyživovacej povinnosti boli v mesačných platbách titulom výživného zohľadnené aj mesačné náklady na pravidelný nákup oblečenia pre maloletého, pričom u maloletého nedošlo k takému rýchlemu a fyzickému vývinu v rámci jedného roka, ktorý by odôvodňoval výmenu celého jeho šatníka z jedného mesiaca na druhý. Rovnako, pokiaľ ide o zistenú kandidu u maloletého, matka v rámci celého konania predložila v tomto smere len výmenný list od pediatričky maloletého do gastroenterologickej ambulancie, ktoré vyšetrenie maloletý doposiaľ neabsolvoval. V žiadnej z predložených správ od pediatričky maloletého sa neuvádza, že maloletý by mal nariadenú bezlepkovú diétu, resp. že by sa odporúčalo dodržiavanie bezlepkovej diéty. Na základe záverov od pediatričky je možné dospieť len k záverom, že maloletý by nemal konzumovať sladkosti. V prípade, pokiaľ by mal maloletý tráviace ťažkosti, či akýkoľvek problém, matka maloletého by navštívila gastroenterológa bezodkladne motivovaná snahou zistiť príčinu problémov u maloletého. Vzhľadom ku skutočnosti, že doposiaľ odborníka nevyhľadala, vzbudzuje jej konanie pochybnosti o dôveryhodnosti jej tvrdení odôvodňujúcich zvýšené náklady na bezlepkovú diétu maloletého. Tiež uviedol, že pri kandidóze nie je potrebné dodržiavať bezlepkovú diétu, z ktorého dôvodu považuje deklarovaný výdavok matky na bezlepkovú stravu za nadhodnotený a nezodpovedajúci skutočnosti. Ďalej uviedol, že pokiaľ matka nepotrebuje na výživu maloletého rodinné prídavky z Rakúska, ktoré maloletému kumuluje na zvláštnom účte (ale tiež na svojom), postačuje jej na výživu maloletého výživné, ktorým mesačne prispieva na výživu maloletého sumou 160 eur spolu s rodinnými prídavkami zo Slovenska vo výške 23,52 eura a finančnou časťou výživného, ktorou by mala participovať na výžive maloletého, táto má dostatok finančných prostriedkov, ktoré v dostačujúcej a prevyšujúcej miere pokryjú financovanie odôvodnených potrieb maloletého. Má za to, že v prípade, pokiaľ by matka nemala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na výživu maloletého, nebolo by možné kumulovať mu mesačne sumu vo výške 176,38 eura na zvláštnom účte a tieto finančné prostriedky by bola nútená použiť na financovanie odôvodnených potrieb maloletého. Za zmienku stojí nepochybne aj ďalšia významná skutočnosť, s ktorou sa súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia nevysporiadal, že matka maloletého na výpise z účtu zo dňa 10. 08. 2018 (číslo listu 210 a nasledujúce) mesačne poukazuje sumu vo výške 50 eur titulom sporenia, pričom v januári 2017 poukázala na svoje sporenie sumu vo výške 400 eur. Životná úroveň matky je v porovnaní s jeho životnou úrovňou vyššia, pokiaľ si dokáže odkladať finančné prostriedky titulom sporenia, nakoľko jeho finančná situácia nedovoľuje vytvárať si mesačne určitú finančnú rezervu. Má za to, že súd pri rozhodovaní a posudzovaní majetkových pomerov na strane matky, nezohľadnil v dostatočnej miere jeho majetkové pomery, a to najmä životné náklady v Rakúsku, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie v porovnaní so životnými nákladmi na území Slovenskej republiky. Jeho manželka je v súčasnosti nezamestnaná,

pričom sa snaží otehotnieť, z ktorého dôvodu im vznikajú zvýšené náklady na lekárske vyšetrenia, ktoré musia obaja absolvovať. Návšteva lekára ich stála 163 eur, 28,80 eura, 28,80 eura, 23,98 eura, 23,98 eura. Jeho manželka tiež navštevuje v Rakúsku školu na zlepšenie komunikácie v nemeckom jazyku, aby si mohla nájsť lepšie platené zamestnanie, s čím mali spojené výdavky vo výške 513 eur. Na výkon zamestnania musí vynakladať nemalé náklady spočívajúce v nákladoch na rovnošatu, rovnako aj na nákup kvalitných nožov, obuvi a niekedy aj kuchárskych kníh z dôvodu čerpania inšpirácie pri zostavovaní kvalitného a záujem vzbudzujúceho jedálneho lístka. Pracuje šesť dní v týždni a často krát aj cez sviatky, pričom často krát mu nezvýši ani čas na regeneráciu. Súčasný stav je taký, že spotrebovali všetky ich úspory, pričom situácia dospela až do štádia, kedy si zriadili aj kreditnú kartu na Slovensku, na ktorej majú momentálne dlh vo výške 1.500 eur, ktorý musia splácať. Maloletému v lete 2018 tiež kupoval na tréning športovú obuv, pričom maloletý dostáva pomerne veľa vecí aj od jeho rodičov, ktorí maloletému zabezpečujú, čo potrebuje a čo chce v čase jeho neprítomnosti, rovnako matke pomáhajú aj so starostlivosťou o maloletého. Návrh matky považuje za nedôvodný, nakoľko od poslednej úpravy pomerov nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloleté dieťa o 90 eur len v rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, pričom nie je možné zanedbať ani parciálnu časť pripadajúcu na finančnú participáciu matky na výžive maloletého, minimálne v rozsahu 1/2 zvýšenej výšky výživného, t. j. v rozsahu 45 eur. Je nutné okrem iného uviesť aj tú skutočnosť, že matka maloletého dostala spätne rodinné prídavky z Rakúska vo výške 9.000 eur, ktoré ako uviedla na pojednávaní dňa 04. 04. 2017 odložila maloletému, pričom v zmysle jej vyjadrení odkladá maloletému aj pravidelné platby rodinných prídavkov z Rakúska, z ktorých skutočností je zrejmé, že v súčasnej dobe nie sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého. Maloletý by mal v prípade akceptácie zvýšeného výživného mesačne sumu vo výške 574,90 eura (250 eur titulom výživného, ktorým mu mesačne prispieva, 176,38 eura rodinné prídavky z Rakúska, 23,52 eura rodinné prídavky zo Slovenska, 1/2 finančnej participácie matky cca 125 eur), čo zodpovedá viac ako šesťnásobku životného minima nezaopatrenej neplnoletej osoby, pričom k tejto sume je potrebné pripočítať ďalších 150 eur, ktorú by mal splácať spolu s bežným výživným ako nedoplatok, teda celkom by mala matka na výživné maloletého mesačne k dispozícii sumu vo výške 724,90 eura. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, keď tento vychádza z riadne vykonaného dokazovania a predovšetkým zohľadňuje komplexne pomery, tak na strane rodičov, ako i na strane maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania nad všetky pochybnosti vyplýva predovšetkým skutočnosť, že otec maloletého zarába 1.898 eur. Výživné určené v sume 250 eur mesačne je vo vzťahu k tomu príjmu v takom pomere, ktorý určite nemôže ohroziť ani len doterajšiu životnú úroveň otca. Práve aj otázka životnej úrovne je v danom prípade podstatná pre to, aby bolo výživné určené vo výške zodpovedajúcej záujmom maloletého. Námietka otca, že návrh bol podaný krátko po skončení predchádzajúceho konania sa stala nepodstatnou v dôsledku toho, že súd musí vychádzať zo stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania, pričom do tejto doby uplynula doba viac než troch rokov. Rovnako pri určení výšky výživného bolo namieste prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že otec sa s maloletým nestretáva, a teda okrem výživného ju žiadnym iným spôsobom od materiálneho zabezpečenia maloletého neodbremení. Žije sama, musí myslieť aj na situáciu, že by prišla o prácu alebo ochorela. Pokiaľ teda v súčasnosti tvorí úspory pre maloletého a myslí na to, aby ho v budúcnosti vedela zabezpečiť do doby, kým sám nebude schopný sa živiť, je takýto prístup v súlade so záujmami maloletého, najmä za situácie, kedy otec má dostatok finančných prostriedkov, aby výživné v stanovenej výške platil. Aj otec maloletého, ako i jeho manželka si odkladajú úspory, tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a z vyjadrení otca. Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec má výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, a to drahé zahraničné dovolenky, vysoké náklady na splátky auta a iné aj jednorazové výbery peňazí, ktoré sú zrejmé z výpisov z účtu otca. Pokiaľ ide o výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého, tieto preukázala listinami, z ktorých vyplýva, že sú namieste diétne obmedzenia, ktorých zabezpečenie je oproti bežnej strave finančne náročnejšie ako bežná strava maloletého dieťaťa. Avšak nielen toto bol dôvod požadovanej výšky výživného. Poukázala aj na ďalšie výdavky spojené s aktivitami maloletého, na jeho fyzický vzrast a bežné potreby.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a k vyjadreniu matky k odvolaniu otca uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. 01. 2019, kedy navrhoval zvýšiť výživné na maloleté dieťa zo sumy 160 eur na sumu 300 eur mesačne. Má za to, že je v schopnostiach a zárobkových možnostiach otca hradiť výživné v navrhovanej výške. Vyživovacia povinnosť voči

maloletému dieťaťu má prednosť pred všetkými inými výdavkami, pričom pri určení výšky výživného treba prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že otec sa nijakým iným spôsobom nepodieľa na zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, teda okrem výživného neprispieva žiadnym iným spôsobom. Námietka otca, že návrh bol podaný krátko po skončení predchádzajúceho konania sa stala nepodstatnou, nakoľko súd musí vychádzať z aktuálneho stavu a od posledného určenia výživného uplynula doba viac než troch rokov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. K vyjadreniam matky sa opätovne vyjadril otec, udávajúc, že nie je pravdou, že by si odkladal úspory. S manželkou poukazujú sumu 100 eur na stavebné sporenie, a to z dôvodu, že žijú v prenajatom byte, v ktorom sú vysoké náklady na nájomné, od ktorých by sa chceli odbremeniť kúpou vlastnej nehnuteľnosti. Iné úspory nemajú, naopak, finančná situácia ich donútila zriadiť si kreditnú kartu na Slovensku, na ktorej majú momentálne dlh 1.500 eur. Skutočnosť, že by absolvoval drahé zahraničné dovolenky, v konaní preukázaná nebola, ide o zavádzajúce tvrdenie matky. Pokiaľ ide o osobný automobil, tento potrebuje aj k výkonu jeho práce, nakoľko musí veľakrát zabezpečovať osobný nákup potravín do kuchyne. Od poslednej úpravy pomerov nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloleté dieťa o 90 eur mesačne.

6. K vyjadreniu otca sa opätovne vyjadrila matka, udávajúc, že nájomné za byt, ktoré otec označil za veľmi vysoké, je na úrovni nájomného za byty v S. s tým rozdielom, že príjmy, ktoré dosahuje otec v Rakúsku, niekoľkonásobne prevyšujú príjmy, ktoré je možné dosiahnuť v mieste jej bydliska. Otec mal auto aj v minulosti, ktoré v roku 2015 predal, pričom sa jednalo o 5-ročné auto. Tiež poukázala na listiny založené v spise preukazujúce jasnú existenciu úspor. Otec si môže dovoliť dovolenku v Taliansku, Švajčiarsku, Dominikánskej republike. Tiež poukázala na prevod peňazí pre cestovnú kanceláriu dňa 06. 10. 2016 a aj výbery peňazí v Thajsku z účtu otca.

7. Otec v písomnom vyjadrení k uvedenému vyjadreniu matky uviedol, že jeho príjmy, ktoré dosahuje zo zamestnania v Rakúsku, nemožno zohľadňovať bez prihliadnutia na náklady na životnú úroveň v Rakúsku, čomu korešponduje aj výška cien tovarov a služieb, vrátane výdavkov spojených s nevyhnutnosťou zabezpečenia základných životných potrieb, ako je napríklad bývanie. V súčasnosti došlo v jeho prípade k zmene, nakoľko sa s manželkou museli presťahovať a má podstatne zvýšené náklady na dochádzku do práce, kam dochádza autom denne štyrikrát pri ceste domov a späť. S manželkou sa veľmi snažia o spoločné dieťa, s čím im vznikajú po niekoľkých neúspešných pokusoch vysoké výdavky. Nedávno absolvovali v poradí už tretí pokus, na ktorý bolo potrebné vynaložiť sumu vo výške 1.500 eur. Kvôli liečeniu a snahe otehotnieť si jeho manželka nevie nájsť zamestnanie, nakoľko je nútená absolvovať návštevy lekára v týždenných intervaloch a je prirodzené, že všetkými výdavkami je zaťažovaný sám. Jeho syn strávi s ním tri týždne cez prázdniny ako každý rok a matka bude odbremenená od akýchkoľvek výdavkov a tiež jej vznikne priestor na vlastnú sebarealizáciu. Maloletý nechodí na futbal už dva roky, matka tiež nebude mať žiadne výdavky, ani pokiaľ ide o stravovanie maloletého v škole, keďže strava v škole nebude pre žiakov spoplatňovaná.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia potvrdil.

9. Predmetom konania je návrh matky maloletého dieťaťa O. V. N., nar. XX. XX. XXXX, doručený súdu prvej inštancie dňa 08. 12. 2016, na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, ktorým matka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého zo sumy 160 eur mesačne na sumu 360 eur mesačne, počnúc od 01. 12. 2016. V podanom návrhu matka dôvodila, že výživné na maloleté dieťa bolo naposledy upravované v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , v ktorom súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bolo určené výživné na maloletého syna vo výške 160 eur mesačne. Uviedla, že otec maloletého sa v prevažnej miere zdržuje v Rakúsku, kde vykonáva prácu v pracovnom pomere a poberá plat približne 1.800 eur. Žije s manželkou v spoločnej domácnosti, ktorá poberá približne rovnaký plat ako on. Ona je zamestnaná u zamestnávateľa Mestský úrad Mesta Štúrovo, kde dosahuje priemerný čistý príjem cca 625 eur. Ďalej uviedla, že pri pôvodnej dohode rodičov vychádzala zo skutočnosti, že otec maloletého má príjem 1.000 eur, avšak v rámci oboznámenia obsahu spisu zistila, že skutočný príjem otca je 1.800 eur, čím je aj životná úroveň otca vyššia ako sa nazdávala.

Z dôvodov, že jej príjem takmer nepostačuje ani na výdavky, nie je ani schopná vytvárať žiadne úspory a zlepšiť životnú úroveň maloletého, pričom maloleté dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni oboch svojich rodičov, a napriek tomu, že otec dieťaťa poberá nadštandardný plat, aktuálne životná úroveň maloletého nadštandardná nie je, a teda maloletý sa v súčasnosti nepodieľa na životnej úrovni oboch rodičov, a to konkrétne na životnej úrovni otca.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje za dostačujúce pre rozhodnutie v danej veci, sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako i s jeho odôvodnením Keďže súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené a tieto správne vyhodnotil, odvolací súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie je vecne správne a na jeho správnosť nemali žiaden vplyv ani dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní.

13. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného, alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Navyše, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie riadne zisteného skutkového stavu, dospel odvolací súd k rovnakému záveru (ako súd prvej inštancie), že v prejednávanej právnej veci je možné konštatovať takú zmenu pomerov, ktorá mala za následok zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca, a to v smere jeho zvýšenia.

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému O. V. došlo k zmene pomerov, tak na strane maloletého dieťaťa, ako i na strane jeho rodičov. Zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa nastáva vo všeobecnosti už len uplynutím času a zvýšeným vekom dieťaťa, kedy pomerne narastajú aj výdavky na zabezpečenie jeho starostlivosti a výživy a nepochybne i jeho nároky na uspokojovanie jeho životných potrieb. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom bolo maloleté dieťa staršie o vyše tri roky v porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti otca, navyše v pubescentnom veku, ktorá skutočnosť sama o sebe predstavuje zvýšenie životných nákladov dieťaťa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil všetky okolnosti relevantné pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov prispievať na výživu maloletého syna, ako i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa z hľadiska zabezpečenia jeho výživy zo strany rodičov, pričom ustálil správny právny záver o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na sumu 250 eur mesačne, počnúc od 01. 01. 2017. Pokiaľ otec v rámci ostatného rozhodovania o úprave jeho vyživovacej povinnosti poberal priemerný netto príjem vo výške 1.568 eur a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom poberal netto príjem vo výške 1.898 eur, ako i ďalší 13. a 14. plat, je nesporne potrebné konštatovať zmenu pomerov na strane otca, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc z aktuálneho príjmu otca 1.898 eur, z podpory v nezamestnanosti, ktorú

poberá jeho manželka 919 eur mesačne (i keď podľa názoru odvolacieho súdu otec právne relevantne nezdôvodnil stratu jej zamestnania v dôsledku jej výpovede z pracovného pomeru), po odpočítaní výdavkov domácnosti otca v súhrnnej výške 1.248 eur mesačne (tak, ako i vyšpecifikoval v rozhodnutí súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia rozhodnutia) otec spolu so svojou manželkou má naďalej mesačne k dispozícii sumu vo výške 1.569 eur, z ktorej bez väčších problémov je schopný prispievať na výživu maloletého syna sumou 250 eur mesačne. Navyše, v rámci tohto výpočtu nebola zohľadnená skutočnosť, že otec 2-krát v roku poberá ďalší plat (13. a 14.), čo jeho priemerný mesačný príjem len zvyšuje. Porovnávajúc v tomto ohľade príjmy a výdavky matky, príjem matky v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom predstavoval sumu 677 eur netto (len mierne zvýšenie oproti príjmu v čase ostatného rozhodovania - 622 eur), po odpočítaní jej nákladov na bývanie vo výške 225 eur mesačne, úveru na auto vo výške 62,80 eura, má matka, ktorá navyše zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, mesačne k dispozícii sumu 389,20 eura. Potom argumentácia otca, že životná úroveň matky je v porovnaní s jeho životnou úrovňou vyššia, je minimálne nenáležitá. Skutočnosť, že matka je spôsobilá tvoriť úspory maloletému dieťaťu zo sumy štátnych sociálnych dávok, ktoré poberá na dieťa z Rakúska, možno v kontexte s jej príjmami a výdavkami vyhodnotiť len ako maximálne zodpovedný prístup matky k zabezpečeniu budúcnosti dieťaťa, v žiadnom prípade nie tak, že matka zrejme zvýšené výživné na zabezpečenie potrieb dieťaťa nepotrebuje. I keď je potrebné uviesť, že prídavok na dieťa je dotáciou štátu, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, uvedené však nič nemení na zásade, že na zabezpečení úhrady potrieb dieťaťa sa majú primárne podieľať rodičia a vyplácané prídavky na dieťa v žiadnom prípade nemôžu nahrádzať povinnosť rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Nesprávnym by bol totiž názor, podľa ktorého by pri priznaní týchto sociálnych dávok už dieťa nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tieto dávky nie sú náhradou rodinných príjmov, ale majú pomáhať riešiť štátom uznávané sociálne situácie. Pokiaľ potom matka z rodinných prídavkov zabezpečuje tvorbu úspor maloletého dieťaťa, v odraze schopností a možností otca dieťaťa prispievať na jeho výživu, ako i v ohľade takto poberaných dávok, je namieste konštatovanie toho, že pokiaľ otec bude prispievať na výživu maloletého syna výživným 250 eur mesačne, ktoré odvolací súd považuje za plne súladné s jeho možnosťami a schopnosťami, potom sa bude dieťa na výhodách vyššej životnej úrovne svojho otca podieľať.

16. I keď sa otec snažil v konaní argumentovať zvýšenými životnými nákladmi v Rakúsku, táto jeho argumentácia zostala len v rovine tvrdenia a jednoznačný záver o tom, že životné náklady v Rakúsku sú neporovnateľne vyššie ako na Slovensku, nie je možné ustáliť ani z jeho pravidelných mesačných výdavkov, keď na porovnanie otec zo svojho príjmu (bez participácie jeho manželky na týchto výdavkoch) minie mesačne na náklady na bývanie (nájom, poistka elektrina, internet) cca 32% a matka (bez akejkoľvek participácie inej osoby na nákladoch na bývanie) minie zo svojho príjmu na tento výdavok mesačne 33%. Teda, obaja vynaložia na bývanie porovnateľnú čiastku v kontexte nimi poberaných príjmov, a tak nie je možné hovoriť o tom, že životné náklady v Rakúsku sú neporovnateľne vyššie ako na Slovenku, pričom v tomto smere nie je zanedbateľným fakt, že otec náklady na bývanie, v porovnaní s matkou dieťaťa, neznáša sám, ale so svojou manželkou.

17. Rovnako nenáležitá je argumentácia otca, že k sume bežného výživného, ktoré bude mať maloletý k dispozícii, je potrebné prirátať ešte sumu 150 eur mesačne, ktoré by otec ako zameškané mal splácať mesačne spolu s bežným výživným, keď už zo samotného pojmu zameškané výživné je zrejmé, že sa jedná o výživné, ktoré otec ako osoba povinná vyživovať svoje dieťa už zaplatiť mal, a v žiadnom prípade skutočnosť vzniku zameškaného výživného nemôže privodiť argumentáciu, že o túto sumu zameškaného výživného bude mať dieťa mesačne k dispozícii väčšiu čiastku. Bolo len na rozhodnutí súdu prvej inštancie, aký zvolí spôsob úhrady zameškaného výživného, a pokiaľ ho zvoli formou splátok, tieto nemajú žiadny vplyv na výšku zvýšeného výživného, pretože predstavujú len plnenie, ktoré už otec realizovať mal, avšak tak neurobil.

18. Zohľadniac všetky skutkové okolnosti zistené dokazovaním v tejto veci, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého syna zo sumy 160 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, pretože túto zmenu vyživovacej povinnosti otca odôvodnene preukazuje zmena pomerov, tak ako uviedol odvolací súd vyššie, a nesporne to odôvodňujú schopnosti a možnosti otca prispievať zvýšeným výživným na maloletého syna, ktorého odôvodnené potreby potom budú dostatočne uspokojované a súčasne bude primerane participovať na životnej úrovni svojho otca. V tomto ohľade potom už nie je dôvodné osobitne sa zaoberať jednotlivými zložkami výdavkov na dieťa, predovšetkým na diétne, resp. bezlepkové stravovanie, tak ako ho spochybňoval

otec v priebehu konania, ako i v podanom odvolaní, keď v konečnom dôsledku z hľadiska rozhodovania súdu o návrhu matky boli zohľadnené všetky zákonné a základné princípy, na ktorých je povinnosť rodiča vyživovať dieťa v zmysle Zákona o rodine postavená. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).