Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-507-2011.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Subarea
4Er/507/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinnému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., v konaní o vymoženie 2 273,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd n e p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.10.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.10.2011 a exekučných titulov - rozhodnutia č. 700-3110017206-GC04/06 z 03.04.2006, právoplatného dňom 09.05.2006 a vykonateľného dňom 24.05.2006, ktoré vydal oprávnený, rozhodnutia č. 700-3110044306-GC04/06 z 19.06.2006, právoplatného dňom 28.07.2006 a vykonateľného dňom 14.08.2006, ktoré vydal oprávnený, rozhodnutia č. 700-3110059906-GC04/06 z 12.07.2006, právoplatného dňom 18.08.2006 a vykonateľného dňom 04.09.2006, ktoré vydal oprávnený a rozhodnutia č. 700-3110076806-GC04/06 z 23.08.2006, právoplatného dňom 02.10.2006 a vykonateľného dňom 17.10.2006, ktoré vydal oprávnený. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 02.11.2011 pod číslom 5710 023224 *. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 2 273,73 eur a trov exekúcie.
2. Dňa 15.11.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona NRSR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, a to v prípade exekučných titulov
- rozhodnutia č. 700-3110017206-GC04/06 z 03.04.2006, rozhodnutia č. 700-3110044306-GC04/06 z 19.06.2006 a rozhodnutia č. 700-3110059906-GC04/06 z 12.07.2006. Vymáhaná pohľadávka z exekučného titulu - rozhodnutia č. 700-3110076806-GC04/06 z 23.08.2006 bola oprávnenému zaplatená povinným dňa 05.10.2016.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona NRSR č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
8. Súd na základe podnetu súdneho exekútora opätovne preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, nakoľko exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.
9. Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
10. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka na podklade rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 09.05.2006, dňa 28.07.2006, dňa 18.08.2006 a dňa 02.10.2006. Na výkon týchto rozhodnutí sa teda použije ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého možno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Dňom 09.05.2016, 28.07.2016 a 18.08.2016 sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade predloženého exekučného titulu prekludovalo. Vymáhaná pohľadávka z exekučného titulu - rozhodnutia č. 700-3110076806-GC04/06 bola oprávnenému zaplatená povinným dňa 05.10.2016.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd exekúciu zastavil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31. 3.2017, pretože zistil stratu účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na vykonanie exekučného titulu, čím došlo k zániku vymáhaného nároku.
12. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
16. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však prekludovanie práva, ktoré žiaden z účastníkov v priebehu konania ovplyvniť nemohol. Ide o skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva priamo zo zákona s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal.
17. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
19. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. .
20. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. O trovách exekučného konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten výslovne uviedol, že si ich neuplatňuje.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.