Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-63-2019.pdf
PDF · 141.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. - I. T. D. XXX proti žalovanému: W. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. - I. T. D. XXX, zast. N.. N. I., T.. G. 2, H. H., o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. októbra 2018 č. k. 5C/65/2017-251 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/ CSP, § 143 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX sú v BSM manželov. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným uzavrela dňa 10. 09. 2005 v Y.. Manželstvo naďalej trvá. Z manželstva sa im dňa XX. XX. XXXX. narodil syn H. D. a syn I. sa narodil XX. XX. XXXX.Od počiatku manželstva žili v USA, kde sa im narodili aj deti. Už vtedy nastali problémy, ktoré spočívali v manželovej konfrontačnej a dominantnej povahe. Od počiatku manželstva ju pri žiarlivostných scénach fyzicky napádal, fackoval a pľul na ňu. Nadával jej. Napriek tomu ho milovala a zostala s ním. V roku 2013 sa v USA rozhodli, že si na Slovensku postavia rodinný dom v obci W., časť I. T. D., aby sa mali kam vrátiť. V roku 2013 zakúpili pozemky, na ktorých následne postavili rodinný dom. Ako kupujúci vystupoval výlučne žalovaný, jej neumožnil, aby ako jeho manželka bola uvedená na kúpnej zmluve. V roku 2016 bol rodinný dom skolaudovaný a dostal súpisné číslo. Následne, proti jej vôli, žalovaný nechal rodinný dom napísať na príslušnom katastri ako svoje výlučné vlastníctvo. A tak sa stalo, že rodinný dom, č. p. XXX v obci W.
- I. T. D., nachádzajúci sa na parcele registra „C" p. č. 69/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2 a samostatná garáž, nachádzajúca sa na parcele registra „C" p. č. 69/7 zastavaná plocha o výmere 61 m2 a parcely registra „C" : p. č. 69/5,o výmere 733 m2 záhrady, p. č. 69/6, o výmere 377 m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. 69/7, o výmere 61 m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. 69/8, o výmere 62 m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. 69/9, o výmere 44 m2 zastavané plochy a nádvoria a p. č. 69/10, o výmere 23 m2 zastavané plochy a nádvoria, sú zapísané na LV č. XXX, pre kat. územie I. T. D., obec W., okr. U., výlučne na meno žalovaného a to napriek tomu, že ich nadobudli počas manželstva a za spoločne nadobudnuté finančné prostriedky. Súd ich BSM nezrušil, ani inak neobmedzil a manželstvo trvá. Na Slovensko ona a deti prišli 11. 07. 2015 a žalovaný bol v tej dobe ešte v Amerike. Dokončila dom a všetko pripravila. Žalovaný prišiel za nimi až v auguste 2015. V dome majú aj všetci trvalé bydlisko. Bohužiaľ, žalovaný sa správal k nej tak ako v USA. Opakovane vyvolával žiarlivostné
scény, kde jej aj v prítomnosti detí vulgárne nadával. Žalovaný sa zdržal počas svojej dovolenky na Slovensku mesiac a potom sa vrátil zase do práce, do Ameriky. V októbri 2015 prišiel nečakane domov, už od príchodu bol agresívny, nadával jej, že v dome je neporiadok, že je neschopná, všetko kritizoval a nadával. Došlo to až tak ďaleko, že ju žalovaný dňa 27. 10. 2015 večer fyzicky napadol v ich dome. Po tomto bol stíhaný na polícii za prečin nebezpečného vyhrážania a v konaní č. IT/110/2015 bol trestným rozkazom uznaný za vinného a bol podmienečne odsúdený. Asi tri dni po vypršaní ročnej podmienky ju žalovaný dňa 22. 12. 2016 doma pred deťmi zase fyzicky napadol. Znova prebehlo trestné konanie č. 1T/19/2017 na súde, kde bol uznaný za vinného a zase dostal podmienečný trest, ktorý ale Krajský súd v Nitre v konaní 1To/24/2017-234 zvýšil na 18 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky, s probačným dohľadom, zákazom požívať alkohol a príkazom podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Napriek podmienečnému odsúdeniu, násilie u nich doma pokračuje, žalovaný ju vulgárne označuje pred deťmi, vyvoláva neustále konflikty. Žalovaný podal návrh na rozvod, s tým, že do návrhu ju očiernil a popísal nezmysly. Konanie o rozvod sa vedie pod sp. zn. 10P/99/2017. Dňa 09. 10. 2017 žalovaný zabránil, aby syna H. odviedla nazad do liečebne v Y.. Syn má psychické poruchy s výbuchmi zlosti, a preto je pacientom detskej psychiatričky MUDr. Vávrovej v Nitre, ktorá odporúčala jeho umiestnenie v liečebni. V súvislosti s násilím, ktoré na nej neprestajne pácha žalovaný podala na OR PZ, odbor kriminálnej polície v Topoľčanoch trestné oznámenie. Konanie sa vedie pod číslom ČVS: ORPZ-TO- OI/P-98/2017 na odbore skráteného vyšetrovania OO PZ v Topoľčanoch. Zároveň požiadala súd, aby na jej ochranu nariadil neodkladným opatrením žalovanému dočasný zákaz vstupu do ich domu, ako aj zákaz sa k nej približovať na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Súd dňa 20. 10. 2017 nariadil neodkladné opatrenie v konaní sp. zn. 8C/41/2017. Bojí sa, že v tejto napätej situácii, kedy žalovaný nemôže vstupovať do domu, ktorého je výlučným vlastníkom, môže ho hocikedy predať a vyhodiť ju na ulicu bez nároku na slušné vyporiadanie spoločného majetku. Je si vedomá toho, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli počas manželstva, a preto sú súčasťou masy BSM. Obáva sa však toho, že po rozvode manželstva nebude môcť obhájiť svoje oprávnené záujmy preto, lebo žalovaný dovtedy dom predá, resp. prevedie na inú osobu. Všetky kroky, ktoré momentálne žalovaný robí, smerujú k tomu, aby svoj úmysel nehnuteľnosti predať - dokonal. Žalovaný opakovane prehlasoval, že keď dom predá, odíde naspäť do USA. V USA má nehnuteľnosti, ktoré prenajíma a aj podnikanie, z ktorého má príjem. Tým by o všetok spoločne nadobudnutý majetok a strechu nad hlavou prišla a nikdy by sa jej nepodarilo dosiahnuť, aby sa zákonným spôsobom vyporiadali. Má naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti sú predmetom BSM účastníkov, nakoľko v súčasnej dobe nimi nijako nemôže disponovat' a ani zabrániť žalovanému, aby ich predal či previedol na inú osobu. Žalovaný je v katastri nehnuteľností vedený ako jediný vlastník sporných nehnuteľností a odmieta uznať jej vlastnícke práva. Navyše pácha na nej násilie a vyhráža sa jej, že ju o dom pripraví a vyhodí na ulicu. Až po určení, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, sa môže po rozvode manželstva domáhať riadneho vyporiadania spoločného majetku. Zmenu zápisu k sporným nehnuteľnostiam nemôže dosiahnuť inou, než súdnou cestou. V jej prípade teda ide o jediný prípustný a spôsobilý nástroj ochrany práv. Súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu vyžadovaného ustanovením § 137 písm. c/ CSP je rozhodujúci právny záujem žalobkyne (jej žaloba je predmetom konania). V danom prípade je zrejmé, že žalobkyni ide o to, aby súd určil, že nehnuteľné veci špecifikované v podanej žalobe patria do BSM a naopak žalovaný žiada podanú žalobu zamietnuť, pričom okrem iného argumentuje aj nedostatkom naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V prejednávanom prípade je nesporné, že strany sporu sú manželia, sú v rozvodovom konaní vedenom na súde pod sp. zn.10P /99/2017, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za trvania BSM možno pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do BSM, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti len na jedného z manželov, avšak aj v takom prípade nie je bez významu posúdenie, či takáto sporná otázka nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o vyporiadaní už zaniknutého BSM. V konaní o vyporiadanie BSM totiž súd najskôr ako predbežnú otázku rieši to, či majetkové hodnoty, ktoré sú predmetom konania skutočne patria do masy BSM a následne ich prikáže niektorej zo strán. Je zrejmé, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM v čase, keď ešte BSM sporových strán nezaniklo rozvodom manželstva. Žalobkyňa teda ešte nemá možnosť dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností v konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom by bola otázka spoločného vlastníctva strán k tejto veci posudzovaná ako otázka predbežná. Pokiaľ teda ešte BSM nezaniklo, je daný naliehavý právny záujem na samostatnej žalobe, ktorou sa ktorýkoľvek z bývalých manželov domáha iba určenia, že určitá vec patrí do BSM. Možno teda vyvodiť záver, že ak sa určovacou žalobou definitívne má odstrániť spornosť vzťahu strán sporu, potom na takomto určení môže byť naliehavý právny záujem. So zreteľom na uvedené, súd mal za to, že v danom prípade na
samostatnej žalobe žalobkyne na určení, že vec patrí do BSM, existenciu naliehavého právneho záujmu zásadne nebolo možné vylúčiť a preto súd dospel k názoru o procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. I. T. D., bližšie špecifikované v žalobe, patria do BSM strán sporu z dôvodu, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva, nie je dôvodná. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka), ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na princíp tzv. surogátu (uznávaný aj súdnou praxou - viď R 19/60) treba vychádzať z toho, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku, zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Surogátom sú napríklad veci, ktoré si manželia obstarali z príjmov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve aj prostriedky v samostatnom vlastníctve niektorého z manželov, patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Ak ale určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (to neplatí, ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Obdobne aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri nadobúdaní vecí do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne platí a súdna prax vychádza zo zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t. j. zo spoločných a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z manželov (t.j. získaných dedením, darovaním, a pod.), stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To isté platí aj v prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do výlučného vlastníctva niektorého z manželov a čiastočne použité spoločné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 42/1972 str. 125). Znamená to, že ak ide o vec nadobudnutú za trvania manželstva kúpou (nie dedičstvom alebo darom), ktorá neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, pričom na jej zakúpenie neboli použité len finančné prostriedky patriace výlučne len jednému z manželov, v takom prípade ide vždy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, t. j. vec, ktorá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí. Pre úplnosť treba ešte uviesť, že ak by aj kúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov každého z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stáva sa táto vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam počas trvania BSM strán sporu, došlo len výlučne z prostriedkov žalovaného, a preto došlo k tzv. transformácii veci, ktorý záver súd vyvodil v kontexte prejavenej vôle, vyjadrenej v kúpnej zmluve a v ďalších písomnostiach, viažucich sa k predmetným nehnuteľnostiam zo strany oboch strán sporu. Naviac, uvedenému záveru súdu svedčí aj tá skutočnosť, že svoju vôľu nadobudnúť spornú vec do BSM začala žalobkyňa spochybňovať až s odstupom dlhšieho časového obdobia a to pod vplyvom zhoršených vzájomných vzťahov. Naproti tomuto vôľu žalovaného nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nasvedčujú
skutočnosti, že žalovaný kúpil fakticky nehnuteľnosť pod stavbou (t. j. vyplatil finančné prostriedky), ale aj celú stavbu realizoval a dohliadal na ňu, čo v konaní nebolo spochybnené. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhala určenia, že tieto patria do BSM, nadobudli strany sporu z finančných prostriedkov patriacich do BSM, keď žalobkyňa nepreukázala, že by na kúpu pozemku a výstavbu rodinného domu, ktoré sú predmetom tohto konania, boli použité aj príjmy získané počas trvania manželstva, hoci aj z podnikania žalovaného, avšak patriace do BSM. Žiadne doklady o príjmoch za uvedené obdobie súdu nepredložila. Žalobkyňa nijako nepreukázala financovanie stavby počas rokov 2013 do 2016. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne priame dôkazy o tom, že počas obdobia rokov 2013 - 2016 sa financovali kúpa pozemku a všetky stavebné práce a nákup materiálu na stavbu rodinného domu zo spoločných finančných prostriedkov. Podstatou pre neunesie dôkazného bremena žalobkyne bolo podľa záveru súdu nepredloženie priamych dôkazov o pôvode finančných prostriedkov použitých na kúpu predmetného pozemku a stavbu rodinného domu, a že pri uzatváraní zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, ako aj pri následných krokoch vedúcich k zhotoveniu stavby, mala žalobkyňa úmysel tieto nadobudnúť do BSM. Z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že v čase nadobúdania nehnuteľností tu bola vôľa žalobkyne nadobudnúť túto vec do BSM. Ako kúpna zmluva na kúpu nehnuteľnosti - pozemkov, tak aj nasledujúce povolenia, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, boli urobené iba so žalovaným. Aj samotná žalobkyňa pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri výsluchu dňa 28. 10. 2015 uviedla, že býva v rodinnom dome bez s. č. na drese I. T. D. spolu s deťmi, dom je celý písaný na manžela W. a s jeho dovolením tam bývajú spoločne s ich deťmi. Naopak žalovaný podľa záveru súdu preukázal, že peniaze použité na úhradu kúpnej ceny pozemku a stavby rodinného domu pochádzali z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nehnuteľnosti- pozemky aj rodinný dom s. č. XXX, zapísané na LV č.XXX pre kat. úz. I. T. D., boli nadobudnuté žalovaným za trvania manželstva (čo nebolo v konaní sporné, manželstvo strany sporu uzavreli dňa 10. 09. 2005), pozemky boli nadobudnuté kúpnou zmluvou v roku 2013 a rodinný dom bol postavený v nasledujúcich rokoch 2013-2016, tu išlo o originálne nadobudnutie vlastníckeho práva výstavbou. Žalovaný financovanie kúpy pozemku a stavby domu preukazoval tým, že predal dňa 13. 09. 2012 nehnuteľnosť, ktorú získal dedičstvom, a to 2- izbový byt č. X s príslušenstvom na ul. Y. XX v Y., zapísaný na LV č.XXXX pre kat. úz. G. I., obec Y.- G., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu s. č. XX vo veľkosti 197/10000 z celku a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch vo veľkosti 197/10000, za kúpnu cenu 72.000 eur, ďalej žalovaný dňa 27. 08. 2015 predal nehnuteľnosť na 67 Prospect Avenue ,Village of Philmont , mesto Town of Claverack, okres Columbia County, New York za predajnú cenu 46.241,08 dolárov a žalovaný ako predávajúci dňa 07. 11. 2016 predal nehnuteľnosť na 17 Summit Street, Village of Philmont, mesto Town of Claverack, okres Columbia County, New York za predajnú cenu 106.396,01 dolárov, ktoré nehnuteľnosti vlastnil už pred uzavretím manželstva so žalobkyňou v septembri 2005. Do BSM nepatrí majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov pred uzatvorením manželstva a tiež veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov pred uzatvorením manželstva. Tieto veci sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci). Nejde tu totiž v takomto prípade o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu vlastníctva (R 42/1972). V tomto konaní išlo o transformáciu vecí, pokiaľ išlo o sporné nehnuteľnosti, keď majetok, ktorý nadobudol žalovaný pre uzatvorením manželstva predal a kúpil zaň pozemky a vystaval rodinný dom, pričom veci získané z výťažku z predaja vecí, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného pred uzatvorením manželstva, sú naďalej vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný predložil súdu aj predmanželskú zmluvu, ktorú strany sporu uzavreli v USA a ktorú žalobkyňa nijak nerozporovala. Uzatvorením manželstva dňa 10. 09. 2005 vzniklo medzi stranami sporu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré doposiaľ trvá. Úprava BSM v Občianskom zákonníku je kogentná a akákoľvek dohoda uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením zákona je absolútne neplatným úkonom z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V čase, keď strany sporu uzatvorili manželstvo, úprava BSM v slovenskom právnom poriadku nepripúšťala vznik predmanželskej zmluvy a akákoľvek dohoda k tomuto smerujúca bola neplatná. Pokiaľ potom pred uzavretím manželstva uzatvorili strany sporu v zahraničí predmanželskú zmluvu, táto je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s kogentným ustanovením Občianskeho zákonníka a súd z úradnej povinnosti nemohol na ňu prihliadať. Táto však z dôvodu svojho obsahu mohla byť iba nepriamym dôkazom o tom, že žalovaný vlastnil pred uzavretím manželstva nehnuteľný majetok v USA a žalobkyňa nevlastnila žiaden majetok. Občiansky zákonník predmanželskú zmluvu nepoznal a nepozná ani v súčasnosti, a preto bolo možné k tejto prihliadať len ako k písomnému dôkazu, dosvedčujúcemu skutkový stav, nie však k relevantnému právnemu úkonu, a tento dôkaz súd vyhodnotil v kontexte
s ostatnými dôkazmi. Žalovaný predložil súdu aj ďalšie dôkazy, najmä výpisy z jeho účtu, doklady o platení súm z účtu (ktoré nie sú čitateľné) na nejaký účet, tieto dôkazy však neboli zrozumiteľné resp. niektoré neboli čitateľné, preto súd pri svojom rozhodovaní nemohol z nich vychádzať a vyhodnotiť ich v kontexte s ostatnými dôkazmi. Pokiaľ zástupca žalovaného vo svojich písomných podaniach, resp. emaily adresovaných žalobkyni sa vyjadroval o predmetných nehnuteľnostiach ako o majetku patriacom do BSM, toto vysvetlil zástupca žalovaného na pojednávaní, kde uviedol, že nevedel o tom, že nehnuteľnosti nepatria do BSM, „...on vychádzal z predpokladu, že rodinný dom, resp. jeho časť bola vybudovaná zo spoločných prostriedkov, nie je to pravda, rodinný dom vybudoval výlučne žalovaný zo svojich financií, ktoré mal pred uzavretím manželstva.....“. Taktiež žalobkyňa uviedla, že vyjadrenie žalovaného do zápisnice zo dňa 13. 12. 2017 v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 6Pc/42/2017 vo veci o určenie manželského výživného, kde uviedol, že : ...keď sa rozhodli s navrhovateľkou postaviť RD, minuli veľa peňazí skoro do dna, považuje za uznanie žalovaného a za dôkaz, ktorý svedčí tomu, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM . Súd vo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že toto tvrdenie žalovaného nemôže byť relevantným dôkazom bez kontextu s ostatnými dôkazmi, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu. Súd preto majúc za to, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva žalovaného, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie nevychádzajú z vykonaného dokazovania. Nie je pravdou, že by od jej príchodu do USA za žalovaným po uzavretí manželstva v roku 2005 nepracovala, približne 10 mesiacov pracovala ako kaderníčka, a to až do nástupu na materskú, resp. rodičovskú dovolenku, čo preukazuje vyjadrením samotného žalovaného, uvedeným na strane 27 v Znaleckom posudku č. 6/2018 PhDr. Gabriely Hollej, vyhotoveným v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Nie je teda pravdivé vyjadrenie žalovaného, že počas manželstva nenadobudla žiadne finančné prostriedky tvoriace masu BSM, ktoré by boli použité pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností. Časť týchto jej príjmov bola spolu s príjmami z podnikania žalovaného, ktoré mal, resp. stále má v USA a spolu s peňažnými prostriedkami získanými žalovaným predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, použitá pri nadobudnutí sporných nehnuteľností, v dôsledku čoho má za to, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko boli nadobudnuté aspoň z časti z prostriedkov patriacich do BSM. Predmetné skutočnosti nie je možné bez jej viny preukázať, nakoľko výpismi z účtov disponuje výhradne žalovaný. Ďalej uviedla, že procesná obrana žalovaného o tom, že jeho právny zástupca nevedel o tom, že nehnuteľnosti nepatria do BSM a vychádzal z predpokladu, že rodinný dom, resp. jeho časť bola vybudovaná zo spoločných prostriedkov manželov, neobstojí a je irelevantná, nakoľko poukazuje na to, že ide o viaceré vyjadrenia žalovaného resp. jeho právneho zástupcu, nejde teda iba o bezvýznamný omyl ako to uvádza žalovaný a ako to prevzal i súd prvej inštancie. Tiež uviedla, že spôsob riešenia danej situácie súvisiacej s kúpou pozemkov a následnou výstavbou rodinného domu vychádzajú z deľby povinností medzi ňou a žalovaným počas trvania manželstva, kedy ona výhradne zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti a o domácnosť, na čom sa zase žalovaný počas ich spoločného fungovania žiadnym spôsobom nepodieľal a žalovaný zabezpečoval v prevažnej miere rodinu po finančnej stránke, kedy mal na starosti aj vybavovanie kúpy pozemkov a následnej výstavby rodinného domu a samostatne stojacej garáže prostredníctvom svojich kontaktov, resp. opakovaných návštev SR za týmto účelom. Z uvedeného tak nevyplýva, že by nemala úmysel nadobudnúť nehnuteľnosti do BSM. Vrátiť sa na Slovensko a postaviť tam spoločný rodinný dom, v ktorom budú spoločne žiť, bolo ich spoločné rozhodnutie so žalovaným, a teda nie je správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku úmyslu, resp. jej vôle nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do BSM. Mala vždy za to, že predmetné nehnuteľnosti patria do ich BSM, preto nemala dôvod situáciu v období, kedy s manželom fungovali navonok relatívne usporiadane, riešiť inak ako dohováraním a žiadosťou, aby bol skutočný stav daný do súladu so stavom právnym. Má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal splnenie podmienok na transformáciu veci. Žalovaným predložená kúpna zmluva nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami, kúpna cena je uvedená 72.000 eur s tým, že na účet sa má pripísať 70.500 eur, pričom v písomnom podaní žalovaný deklaruje sumu 71.065,10 eura. V predbežnom výpise z účtu nie je uvedená suma táto suma 71.065,10 eura, ani suma 70.500 eur, číslo účtu nie je zhodné s číslom účtu, ktoré je uvedené vo výpise z účtu. Žalovaným predložené
výpisy z účtu nič nepreukazujú, sú na nich uvedené iba rôzne vklady a výbery, nie je zrejmé, čo by malo byť nimi preukázané, ani za akým účelom boli peňažné prostriedky využívané. Z predložených dokladov absolútne nevyplýva a nie je zrejmé výhradné použitie a celé pokrytie kúpy pozemkov a následne výstavby rodinného domu a samostatne stojacej garáže z peňažných prostriedkov získaných žalovaným z predaja majetku v jeho výlučnom vlastníctve. Čo sa týka ďalších prevodov financií, tieto sú nepreskúmateľné, nie je z nich evidentné, o aké šeky sa jedná, komu boli vyplatené, na aký účet a na aký účel boli použité. Tiež poukázala na to, že žalovaný podstatnú časť dôkazov predložil v rozpore s povinnosťou uplatniť prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku včas, kedy napriek skutočnosti, že konanie trvá od roku 2017, dôkazy doručil súdu až v júli 2018, a to napriek skutočnosti, že v ani v jednom prípade nešlo o dôkazy, ktoré by žalovaný nemal k dispozícii už skôr. Následne žalovaný dňa 27. 08. 2018 súdu doručil ďalšie dôkazy, ktoré mohol zabezpečiť už skôr. Má tak za to, že súd mal uplatniť koncentračnú zásadu a na nie včas predložené dôkazy nemal prihliadať, čím súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom oslabil jej práva v jej neprospech. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež považuje v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, spravodlivý a náležitým spôsobom odôvodnený. Podané odvolanie žalobkyne, rovnako ako pôvodne podaná žaloba, neobsahuje žiaden právne relevantný, prípadne nový hodnoverný dôkaz, ktorý by súdu preukázal, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM. Odvolanie zo strany žalobkyne je nepodložené a neodôvodnené a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, doručená súdu prvej inštancie dňa 30. 10. 2017, o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie I. T. D., obec W., a to rodinný dom súpisné č. XXX na parcele registra „C“ parc. č. 69/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2, samostatná garáž nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parc. č. 69/7 zastavaná plocha o výmere 61 m2 a parcely registra „C“ parc. č. 69/5 záhrady o výmere 733 m2, parc. č. 69/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2, parc. č. 69/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, parc. č. 69/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, parc. č. 69/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. 69/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 23m2, sú súčasťou BSM účastníkov konania. V podanej žalobe dôvodila tým, že so žalovaným sú manželia, v roku 2013 sa počas ich spoločného života v USA rozhodli, že si na Slovensku postavia rodinný dom v obci W., za ktorým účelom zakúpili pozemky a následne postavili rodinný dom. Ako kupujúci pritom vystupoval výlučne žalovaný a jej neumožnil, aby ako manželka bola uvedená v kúpnej zmluve. V roku 2016 bol rodinný dom skolaudovaný a bolo mu pridelené súpisné číslo. Následne, proti jej vôli, nechal žalovaný rodinný dom zapísať v katastri nehnuteľností ako jeho výlučné vlastníctvo, a to napriek tomu, že nehnuteľnosti nadobudli počas trvania manželstva a za spoločne nadobudnuté finančné prostriedky. V žalobe prezentovala obavu, že po rozvode manželstva nebude môcť obhájiť jej oprávnené záujmy preto, lebo žalovaný dovtedy dom predá, resp. prevedie na inú osobu. Tým by o všetok spoločne nadobudnutý majetok a strechu nad hlavou prišla a nikdy by sa jej nepodarilo dosiahnuť, aby sa zákonným spôsobom vyporiadali. Uviedla, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko v súčasnej dobe s nehnuteľnosťami nemôže nijako disponovať a ani zabrániť žalovanému, aby ich predal či previedol na inú osobu. Až po určení, že nehnuteľnosti patria do BSM, sa môže po rozvode manželstva domáhať riadneho vyporiadania spoločného majetku. Zmenu zápisu k sporným nehnuteľnostiam nemôže dosiahnuť inou, než súdnou cestou.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
9. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
11. Prejednávajúc podané odvolanie žalobkyne, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
12. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď priamo v zákone, alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa. Uzavretím manželstva vzniká možnosť spoločného nadobúdania veci manželmi, ktorá sa stáva realitou až existenciou určitej právnej skutočnosti, na základe ktorej dochádza k spoločnému nadobúdaniu vlastníckeho práva manželmi (napr. uzavretie zmluvy, vytvorenie veci, vydržanie vlastníckeho práva, príklep licitátora na dražbe). V prípade pochybností, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva niektorého z manželov, nemožno postupovať paušálne podľa toho, o akú vec ide. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákon pozná tri takéto kritériá: a) časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vec nadobudla, b) kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manželia nadobudli, c) kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec užíva (či je vec určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich). Vo všeobecnosti platí a súdna prax jednotne vychádza z toho, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v čase pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto prípade výlučne "investujúci" manžel nekupuje vec pre seba, ale prejavuje vôľu na obstaranie veci do bezpodielového spoluvlastníctva a druhý manžel toto akceptuje. Táto vôľa oboch manželov je potom rozhodujúca z hľadiska určenia, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. V prípade, že kúpna cena nehnuteľností bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli obaja manželia, ktorí obaja jasne prejavili
vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
13. V prejednávanej veci bola nespornou skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. T. D. je ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností (pozemkov a stavieb) zapísaný žalovaný. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, keď v súdenej veci je preukázané, že zápis na LV č. XXX ohľadne sporných nehnuteľností svedčí v prospech žalovaného, súčasne vychádzajúc zo zásady, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, je treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkou prejednávaných nehnuteľností, a teda, že nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu, t. j. preukázania opaku zápisov v katastri nehnuteľností svedčiaceho v prospech žalovaného, zaťažovalo práve žalobkyňu. Teda, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že prejednávané nehnuteľnosti boli počas manželstva strán sporu nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov a to za situácie, že zápis v katastri nehnuteľností nesvedčí v jej prospech, ale výlučne v prospech žalovaného, bola povinná ňou tvrdené skutočnosti preukázať.
14. V kontexte vyššie uvedeného, k podanému odvolaniu žalobkyne, z hľadiska jej odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalobkyne a tak rozhodnúť v zmysle požiadavky odvolateľky. K takto podanému odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 366 CSP obsahuje i neprípustné novoty v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd v rámci prejednania odvolania nemôže a nebude prihliadať. V priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa konštantne tvrdila to, že nehnuteľnosti patria do BSM z dôvodu, že tieto boli nadobudnuté počas trvania manželstva, zo spoločných finančných prostriedkov a z tohto dôvodu, napriek zápisu na liste vlastníctva svedčiacemu žalovanému, tvoria masu BSM. V tomto ohľade ako relevantné dôkazy poukazovala na LV č. XXX pre katastrálne územie I. T. D. a na sobášny list strán sporu. Pokiaľ potom žalobkyňa až v rámci odvolacieho konania argumentuje tým, že po uzatvorení manželstva približne 9 mesiacov v USA pracovala, k preukázaniu čoho predložila vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v Znaleckom posudku č. 6/2018 znalkyne PhDr. Gabriely Hollej, takýto prostriedok procesného útoku žalobkyne je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, keď žalobkyňa v podanom odvolaní nijakým spôsobom nedokázala a ani netvrdila, že na jeho uplatnenie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 366 CSP. Teda z hľadiska jeho uplatnenia až v odvolacom konaní žalobkyňa neprezentovala žiadnu argumentáciu smerujúcu k prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Z hľadiska okolností tejto veci potom treba uviesť, že žalobkyňou uplatnené novoty v odvolacom konaní by bolo možné použil len za situácie, že žalobkyňa by preukázala, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uviedla až v rámci podaného odvolania, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobkyňa nielenže v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných podmienok nepreukázala, ale ani netvrdila, teda že v konaní nastali také pochybenia ako ustanovenie § 366 CSP predpokladá, a teda, že ňou uplatnené novoty sú ako prípustné spôsobilé odvolacieho prieskumu. S ohľadom na uvedené je potom potrebné uviesť, že pokiaľ žalobkyňa až v podanom odvolaní založila časť svojej odvolacej argumentácie na tom, že sporné nehnuteľnosti boli aspoň z časti nadobudnuté z príjmov patriacich do BSM, argumentujúc výkonom jej práce v USA a potvrdením tejto skutočnosti žalovaným vo vyjadrení v znaleckom posudku, takýto prostriedok procesného útoku žalobkyne, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, na ktorý odvolací súd nemôže prihliadať. Žalobkyni nič nebránilo aby tento prostriedok procesného útoku využila v konaní pred súdom prvej inštancie, a nie až v rámci odvolacieho konania.
15. Naopak, z obsahu spisu je nesporné, že jediná argumentácia žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie smerovala k poukazu na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka a na to, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva, a tak platí prezumpcia ich nadobudnutia do BSM, pričom na preukázanie týchto skutočností poukazovala na sobášny list a list vlastníctva, na ktorom sú sporné nehnuteľnosti ako výlučné vlastníctvo žalovaného zapísané. Žalobkyňa tak počas celého konania neoznačila a ani nepredložila jediný dôkaz, ktorý by spochybnil a vyvrátil pravdivosť zápisu vlastníckeho práva žalovaného na LV č. XXX pre katastrálne územie I. T. D., dokonca ani netvrdila žiadne konkrétne skutočnosti, svedčiace o tom, že by jej všeobecne uplatnená slovná formulácia, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov z BSM, bola pravdivá. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ustálil záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania toho, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, takýto záver súdu prvej inštancie je jednoznačne správny, keď táto v
konaní neprodukovala žiadne dôkazy a ani neuvádzala žiadne konkrétne a právne relevantné okolnosti, ktoré by jej tvrdeniam nasvedčovali. V kontexte uvedeného a toho, čo žalobkyňa v konaní tvrdila a akým spôsobom uplatnila, resp. neuplatnila prostriedky jej procesného útoku, je odvolací súd tohto názoru, že ustálenie tohto záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne, samo o sebe postačuje na prijatie záveru o nedôvodnosti ňou podanej žaloby. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní udáva, že žalovaným predložené dôkazy v zásade nie sú hodnoverným preukázaním financovania nehnuteľností výlučne ním, opätovne treba uviesť len to, že nebol to žalovaný (v prospech koho svedčí zápis na liste vlastníctva), ktorý mal preukázať, že údaje v katastri nehnuteľností (ktorých správnosť sa prezumuje, ak sa nepreukáže opak) sú správne, ale naopak, bola to žalobkyňa, ktorá ak tvrdila, že zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva nie je správny, vhodne zvolenými prostriedkami procesného útoku mala preukázať opak. Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje žalovaným predložené listinné dôkazy, treba uviesť, že žalovaný na rozdiel od žalobkyne sa v konaní účinne bránil a i za situácie, že z nim predložených dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nespochybniteľne ustáliť presné financovanie nehnuteľnosti, nie je tak možné urobiť aj preto, že bolo na žalobkyni, aby uviedla, aká suma finančných prostriedkov bola použitá na nadobudnutie nehnuteľností, a aká čiastka z tejto sumy bola tvorená prostriedkami z BSM. Žiadne takéto tvrdenie v konaní udávané nebolo, pričom na to, aby žalobkyňa mohla v tomto konaní s podanou žalobou uspieť, bolo absolútne nepostačujúce len jej tvrdenie, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, bez akéhokoľvek konkrétneho právne relevantného argumentačného útoku, vrátane jeho preukázania. Teda, i keď žalovaný neposkytol súdu jednoznačne presnú odpoveď v súvislosti s financovaním sporných nehnuteľností, nemožno pritom spochybniť preukázanie toho, že disponoval značným obnosom výlučných finančných prostriedkov, v rámci ním uplatnenej obrany voči podanej žalobe uvedené z hľadiska posúdenia dôvodnosti nároku žalobkyne nebolo určujúce, keď povinnosť tvrdenia a preukázania tvrdenia bola na strane žalobkyne, čo sa však nestalo. Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu odvolacieho súdu, potom argumentácia žalobkyne v podanom odvolaní o postoji právneho zástupcu žalovaného k otázke vyporiadania BSM, o deľbe povinností v domácnosti manželov, kedy ona zabezpečovala výlučne starostlivosť o deti a domácnosť je úplne bezpredmetná, k čomu odvolací súd len na doplnenie udáva, že samotná deľba povinností medzi manželmi a ani to, ktorý z manželov aké záležitosti vybavuje nemá nič spoločné s nadobúdaním vlastníckeho práva k veciam počas trvania BSM.
16. S ohľadom na uvedené je preto potrebné ustáliť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že sporné nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhala určenia, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov manželov. Odvolací súd preto napadnutých rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).