Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/246/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, t.č. v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, Kráľová, Banská Bystrica 5, o zaplatenie 6.817,43 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -174 zo dňa 18. februára 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.817,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 501,96 eur od 19.10.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.315,47 eur od 05.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2.Východiskovo za nesporné súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný ako držiteľ/vodič motorového vozidla Volkswagen golf EČV: ZA 861 GE dňa 20.07.2015 spôsobil v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola v čase nehody Q. K. a škodu na majetku S. H. a Q. K.. K predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 3.Nadväzne žalobca, ktorému vznikla povinnosť ( o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - citované v napadnutom rozsudku) uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poskytol dňa 16.09.2015 poistné plnenie vo výške 584,96 eur (z ktorého čiastka 83 eur predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca neuplatňuje), dňa 07.01.2016 v sume 700 eur a napokon dňa 14.01.2016 vo výške 6 144,21 eur (z čoho čiastka 528,74 predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca neuplatňuje). Následne si žalobca výzvami (zo dňa 18.09.2015 a 25.1.2016) u žalovaného uplatnil náhradu poistného plnenia vo výške 501,96 eur (v lehote do 18.10.2015) a vo výške 6 315,47 eur (v lehote do 04.02.2016), pričom žalovaný neuhradil dlžnú sumu ani čiastočne.

4.Okresný súd považoval za splnenú podmienku vecnej legitimácie na oboch sporových stranách a za nesporný označil aj právny základ uplatneného nároku.

5.Spornou však ostala výška požadovaného nároku, keď žalovaný nesúhlasil s výškou sumy 6 817,43 eur a osobitne s čiastkou 501,96 eur (v rámci sumy 6 817,43 eur) predstavujúcou škodu na bráne poškodenej S. H., nakoľko táto škoda podľa žalovaného nemohla predstavovať uplatnenú čiastku 6.Predmetnú námietku súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním totiž považoval výšku uplatneného nároku za preukázanú, keď z predložených listinných dôkazov suma nároku - 6 817,43 eur - jednoznačne vyplýva. Predovšetkým z jednotlivých a konkretizovaných faktúr za opravy a likvidačných správ vyplýva, že škoda na majetku S. H. predstavovala sumu 501,96 eur, škoda na majetku V. E. sumu vo výške 700 eur a škoda na majetku Q. K. čiastku 6 144,21 eur (uhradená faktúra za opravu motorového vozidla). Zároveň bolo výpismi z účtu preukázané, že žalobca predmetné čiastky/položky uhradil poškodeným ako náhradu vzniknutej škody. 7.Okresný súd v danej spojitosti zdôraznil, že pokiaľ žalovaný uplatnený nárok spochybňoval, bol v rámci prejednacej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie povinný nielen rozporovať výšku nároku, ale aj kvalifikovane tvrdiť, z akého dôvodu, resp. na základe akých relevantných skutočností k uvedenému tvrdeniu dospel a následne toto svoje tvrdenie aj v rámci dôkazného bremena preukázať. Inými slovami, strana súdneho konania má povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej (povinnosti) je uvádzanie rozhodných skutočností a povinnosť dôkaznú, obsahom ktorej je označovanie a predkladanie dôkazov. Strana sporu je teda povinná najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinná preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi. Z prejednacej zásady preto vyplýva zodpovednosť strany sporu za zistenie skutkového stavu veci a ak žalovaný tvrdil, že konkrétna výška uplatneného nároku žalobcu nie je nedôvodná, mal svoje tvrdenie riadne odôvodniť a následne aj preukázať, t. j. súdu označiť, navrhnúť alebo predložiť relevantné dôkazy. Žalovaný však bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné v danej veci nesplnil/neuniesol.

8.Na základe konštatovaného súd prvej inštancie zhrnul, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o nedôvodnosti žalovaného nároku, resp. jeho výšky, nenavrhol súdu dokazovanie v žiadnom smere. Len samotné tvrdenie žalovaného, že uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný, a že škoda na majetku S. H. nemohla byť vo výške 501,96 eur, keď nevie z akého znaleckého posudku žalobca vychádzal, tak zostalo len v rovine nepreukázaného tvrdenia žalovaného. Žalobe preto v celom rozsahu vyhovel, keď nebolo preukázané, že by žalovaný uplatnený nárok uhradil čo i len čiastočne.

9.Žalobcovi okrem istiny vzniklo podľa okresného súdu aj právo na úroky z omeškania ( v spojení s ustanovením nariadenia Vlády SR č. ) a to od momentu kvalifikovaného omeškania žalovaného.

10.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak ( ), že žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu, priznal predmetný procesný nárok v plnom rozsahu.

11.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s jeho dôvodmi, nakoľko je „jednosmernný" a nezaoberá sa námietkami žalovaného. Okresnému súdu vytýkal, že uznal žalobcov nárok, hoci žalovaný relevantnými dôkazmi preukázal, že sa žalobca domáha príliš vysokej sumy na zaplatenie „ktoré nesplíva so skutočnými nákladmi spôsobenej škody". 12.Ďalej odvolateľ namietal, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, dôležitými pre rozhodnutie, pričom podľa odvolateľa si poškodená osoba s poistnými agentmi navyšovala spôsobenú škodu, keďže škoda vo výške 501,96 eur nemôže zodpovedať skutočnej hodnote brány a stĺpika. Podľa odvolateľa okresný súd neskúmal odôvodnenosť nároku a nevykonal „všetky potrebné úkony, predkladanie faktúr a iných výdavkov spojených s opravou: brány a stĺpika". 13.Záverom žalovaný namieta chaotické vyčíslenie škody, keď jej časť predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca neuplatňuje. Uzavrel, že vysvetlivky k týmto sumám i nenárokovanie úhrad sú „skôrované z brucha a od veci".

14.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca primárne poukazoval na absenciu základnej náležitosti odvolania, a to odvolacieho návrhu. Okrem toho, žalovaný neuviedol žiadne kvalifikované dôvody, pre ktoré napáda predmetný rozsudok, okrem tých, ktoré už uviedol v konaní pred okresným súdom a ktorými sa okresný súd v celom rozsahu vysporiadal. Žalovaný teda len zopakoval svoje výhrady voči žalovanej sume, pričom opäť neuviedol jediný dôkaz preukazujúci tieto tvrdenia, z tohto dôvodu nemohol uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení.

15.Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom odvolaní obviňuje poškodenú H., ako aj likvidujúcu poisťovňu z poisťovacieho podvodu, ktoré konanie je možné subsumovať pod krivé obvinenie v zmysle .

16. V následnom stanovisku žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že p. H. neobvinil zo žiadneho poisťovacieho podvodu, rovnako tak ani likvidujúcu poisťovňu. Len sa vyjadril k výške škody, ktorá sa mu zdá privysoká. Okolnosti, ktoré sa stali, ho mrzia, je rád, že sa nikomu nič nestalo, vznikli len materiálne škody. Momentálne sa však nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde jeho mesačný príjem je invalidný dôchodok vo výške 249,00 eur, z čoho sú mu vykonávané zrážky na výkon trestu vo výške 127,00 eur, exekúcia 13,00 eur + výživné na maloletú P. S. vo výške 50,00 eur. Po odpočítaní zrážok mu zostáva 60,00 eur, čo mu nepokryje mesačné výdavky na lieky a hygienu. Jeho trest končí 13.08.2020, je ochotný sa okamžite zamestnať a svoj dlh splácať. Preto žiada okresný súd, ak je možnosť sa dohodnúť, aby „jeho exekúciu pozastavili" a ak nie exekúciu, aspoň úroky z dlžnej sumy. Dodal, že je bezdomovec a na slobode žije na ulici. Je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

20. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), subjektívne legitimovanou stranou sporu ( ), vec preskúmal podľa a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario za použitia v spojení s 378 ods. 1 ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

21. Zásadný odvolací argument žalovaného, spočívajúci v tvrdení, že relevantnými dôkazmi v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že žalobca sa domáha príliš vysokej sumy, absolútne nekorešponduje obsahu spisového materiálu. Svoje stanovisko totiž žalovaný prezentoval v podobe písomného odporu a následne vyjadrenia na súdnom pojednávaní, pričom v rámci ani jedného z týchto procesných úkonov nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by podoprel svoje tvrdenie o tom, že uplatnená škoda je neprimeraná/vysoká. 22. Naopak, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil listinné dôkazy (likvidačné správy, fotodokumentáciu,faktúry a výpisy z účtu), z ktorých dôvodnosť uplatnenej škody ako i jej výšky vyplýva. Z hľadiska určujúcej teórie prenosu dôkazného bremena (ako to náležite vysvetlil už súd prvej inštancie) bolo preto/teda nadväzne na žalovanom, aby skutkový stav založený/preukázaný uvedenými listinnými dôkazmi kvalifikovane spochybnil. K tomu však v konaní nepochybne nedošlo, nakoľko žalovaný len deklaroval, že uplatnená suma sa mu javí vysoká. Inými slovami, postup žalovaného spočívajúci v púhom prednesení svojho subjektívneho dojmu nepostačuje na vyvrátenie záverov vyplývajúcich zo skutkového stavu ustáleného na základe konkrétnych dôkazov predložených žalobcom. 23.Možno preto zhrnúť, že je opodstatnený určujúci záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena (vo vzťahu k tvrdeniu, že výška škody je neprimeraná) zo strany žalovaného. V kontexte uvedeného ostáva bez právnej relevancie námietka odvolateľa, v zmysle ktorej výška škody 501,96 eur nezodpovedá hodnote brány a stĺpika, nakoľko odvolateľ ani v odvolacom štádiu (hoci už výrazne limitovaný neprípustnosťou novôt v odvolacom konaní - ) predmetnú procesnú obranu ničím nepreukazuje.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o údajne „chaotickom" vyčíslení škody. Z predložených listín, resp. z odôvodnenia rozsudku okresného súdu totiž nevyplýva žiadny vnútorný rozpor, príslušné čiastky sa skladajú zo (súčtu) sumy (faktickej) škody a tzv. delegačného poplatku, ktorý si žalobca neuplatňuje (a ktorý poplatok možno jednoduchým matematickým úkonom odpočítať). Predmetné sumy teda nie sú „z brucha a od veci"), ale vyplývajú z predložených listinných dôkazov a púha skutočnosť, že listiny/výzvy žalobcu obsahovali aj tzv. delegačný poplatok (ktorý si žalobca ďalej nenárokuje) mimo rámca pochybnosti nespôsobuje - ako to účelovo podsúva žalovaný - „nejasnosť/ neurčitosť" uplatneného nároku, ktorá by prípadne mala/mohla viesť k zamietnutiu žaloby

25.Ani prípadná existencia žalovaným v poslednom vyjadrení (bod 16 tohto odôvodnenia) akcentovanej nepriaznivej majetkovej situácie nie je právnym dôvodom nepriznania/zániku posudzovaného nároku. Pokiaľ sa odvolateľ domáha „pozastavenia exekúcie", odvolací súd do pozornosti žalovaného dáva, že žiadna exekúcia (voči nemu) zatiaľ neprebieha, nakoľko až právoplatnosť tohto rozsudku zakladá vykonateľný exekučný titul. Následne je daná možnosť žalovaného dohodnúť sa so žalobcom na prípadnom splátkovom kalendári pre postupné plnenie priznaného dlhu.

26.Napokon, odvolateľ nezotrval na svojej čiastkovej argumentácii o poisťovacom podvode zo strany poškodených/poškodenej a poisťovne. V ďalšom ide preto o bezpredmetnú námietku.

27.Iné dôvody odvolateľ proti rozsudku okresného súdu nevzniesol, preto krajský súd s poukazom na svoju principiálnu viazanosť ( ) odvolacími dôvodmi potvrdil (keď nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti - ) napadnuté rozhodnutie v merite veci ako vecne správne. 28.Obdobne ako náležitý vyhodnotil odvolací súd aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý ako závislý (výrok) od rozhodnutia/výroku vo veci samej ( ) následne taktiež preskúmal. Dôvodne totiž súd prvej inštancie aplikoval (určujúcu) zásadu úspechu v spore.

29.Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z v spojení s a . Vzhľadom na plný procesný úspech žalobcu v tomto štádiu konania mu odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v ) odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie

30.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v .