Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Co-40-2019.pdf
PDF · 104.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne T. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, t..č. G., C. X/XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, proti žalovanému P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, t.č. bytom H. XXXX, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/218/2011-615 zo dňa 6. apríla 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o prikázaní vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne a do výlučného vlastníctva žalovaného.
Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie tak, že žalobkyňa je p o v i n n á žalovanému titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť sumu 10.721,70 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) prikázal veci (vo výrokoch I. a II. jeho rozhodnutia presne vymedzené) do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného a zároveň žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania BSM sumu 10.828,53 eur. Konštatoval, že manželstvo strán/účastníkov zaniklo jeho rozvodom rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 16C/48/2011-105 z 21.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.10.2011; tento deň je i dňom zániku BSM. Medzi stranami nebolo sporné, že do BSM patrí rodinný dom č. súp. XXX spolu so zastavaným pozemkom č. 2084 kat. úz. G.; v zmysle záverov znalca (ktoré žalovaný síce spochybňoval, ale nebol spôsobilý ich právne relevantnými dôkazmi vyvrátiť) hodnota nehnuteľností činí 66.000 eur. Na základe zhodných vyjadrení žalobkyne a žalovaného bol ustálený okruh hnuteľných vecí patriacich do BSM, vrátane ich hodnoty. Ako samostatné položky v rámci hnuteľných vecí okresný súd nezaradil do BSM zariadenie sauny a plynový kotol (v žalobe označené ako hnuteľnosti), lebo tieto boli súčasťou ocenenia rodinného domu - nehnuteľnosti. Do masy BSM bol zahrnutý i zostatok na účte žalovaného v F. (114,32 eur); naproti tomu do BSM okresný súd nezaradil mínusový zostatok na účte žalobkyne v K., T. (- 97,75 eur), keďže nebolo preukázané a ani tvrdené, že vznikol v súvislosti „so spoločným spotrebným spoločenstvom žalobkyne a žalovaného“. Medzi stranami bola nesporná i existencia ich záväzku (zostatku z úveru/pôžičky) voči Štátnemu fondu rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB), ku dňu zániku BSM vo výške 11.429,74 eur.
2. Sporným zostala existencia spoločných finančných úspor, ktoré žalobkyňa zaraďovala do BSM a žalovaný ich existenciu popieral. Okresný súd vychádzal v tejto otázke prioritne z výpovede žalovaného, ktorý potvrdil, že asi v polovici roku 2008 vybral zo spoločných úspor 60.000 eur. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na dispozičné oprávnenie žalobkyne k rôznym účtom a na výbery, resp. iné bankové operácie ňou uskutočňované, tieto sa týkali obdobia predchádzajúceho roku 2008. Žalovaného nadväzne zaťažovalo dôkazné bremeno o použití týchto spoločných úspor na potreby domácnosti bývalých manželov. Okresný súd neakceptoval obranu viažucu sa k nákupu osobného motorového vozidla Škoda Octavia, keďže to bolo zakúpené už v roku 2007. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by z predmetných finančných prostriedkov boli uhrádzané platby za štúdium žalobkyne. V súvislosti s tvrdeným financovaním zahraničných rodinných dovoleniek žalovaný preukázal len zaplatenie dovolenky na Malorke (3.264 eur) a na základe zhodného vyjadrenia žalobkyne okresný súd prihliadol i na sumu 600 eur vynaloženú žalovaným na dotknuté účely. Rovnako žalobkyňa potvrdila vynaloženie sumy 5.000 eur na úpravu záhrady v rokoch 2009 až 2011. 3. Okresný súd konštatoval, že ohľadne financovania štúdia syna Z. v USA bolo preukázané vyplatenie žalovaným iba sumy 5.000 USD (po prepočte príslušným kurzom 3.599,71 eur) a úhrada leteniek v nespornej sume 2.000 eur. Poskytnutie ďalšej sumy, resp. úhrada prenájmu v USA (tvrdené žalovaným) boli vyvrátené vyjadreniami P. A. a P. B.. Celkovo tak z dotknutej sumy 60.000 eur bolo preukázané použitie na spoločné potreby rodiny len čiastky 14.463,71 eur. Na druhej strane okresný súd tiež ustálil (na základe čestného prehlásenia K. O.), že žalobkyňa nevrátila žalovanému sumu 2.000 eur, ktorú si ponechala zo sumy 10.200 eur, ktorú predtým vzala zo spoločného rodinného domu žalovanému. 4. Pri rozdelení vecí patriacich do BSM okresný súd vychádzal zo zásad vymedzených v § 150 Obč. zák., pričom v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné vyporiadanie než to, že podiely žalobkyne a žalovaného na spoločnom majetku sú rovnaké. Pri určení, ktoré z vecí majú pripadnúť žalobkyni a ktoré žalovanému, prihliadol prioritne na zhodné vyjadrenia sporových strán. S poukazom na to, že rodinný dom prikázal do vlastníctva žalobkyni, považoval za dôvodné prikázanie jej tiež záväzku voči ŠFRB; ako významnú v tejto spojitosti vyhodnotil i skutočnosť, že v prospech dotknutej inštitúcie je vo vzťahu k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. 5. Nakoľko faktické rozdelenie vecí nekorešpondovalo s rovnakou veľkosťou podielov (bývalých) manželov, okresný súd rozhodoval o finančnom vyrovnaní. Pri jeho výpočte vychádzal z hodnoty nehnuteľných vecí 66.000 eur, hodnoty hnuteľných vecí 3.320 eur a výšky finančných prostriedkov 114,32 eur. Zároveň k spoločnému majetku pripočítal finančné prostriedky nespotrebované počas manželstva na potreby rodiny (45.536,29 eur). Nadväzne hodnota polovičného podielu zodpovedala sume 57.485,31 eur. Zo záväzku voči ŠFRB žalovaný po zániku BSM uhradil 3.845,22 eur, ktorú okolnosť okresný súd taktiež zohľadnil; žalovaná z predmetného záväzku uhradila len 4 splátky po 53,41 eur (celkovo 213,64 eur). V konečnom dôsledku tak okresný súd ustálil výšku finančného vyrovnania v sume 10.828,23 eur. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, keďže tak žalobkyňa, ako i žalovaný žiadali pôvodné bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať spôsobom odlišným od napadnutého rozhodnutia.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obe sporové strany. 7. Žalovaný sa alternatívne domáhal jeho zmeny v zmysle vyplývajúcej z obsahu odvolania, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Prioritne namietal, že okresný súd nesprávne do BSM započítal i finančné prostriedky, ktoré ku dňu právoplatnosti rozvodu už neexistovali. Tvrdil, že i manželka/žalobkyňa hospodárila so všetkými úsporami získanými za trvania manželstva a dotknuté finančné prostriedky boli spotrebované. Zopakoval, že výdavky syna Z., ktorý žil v USA, plne hradil on a namietal nevykonanie dôkazu výsluchom syna; čestné vyhlásenia, ktoré v tejto súvislosti predložili príbuzní žalobkyne, označil za účelové. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by protistrana tvrdila, že nežili v spoločnej domácnosti a spolu nehospodárili, potom by musela vedieť, že zobral 60.000 eur a mohla žalovať, že tieto prostriedky patria do BSM; čo by však už bolo premlčané. Nesúhlasil s prikázaním rodinného domu do vlastníctva žalobkyne. Okresný súd jednak neskúmal solventnosť žalobkyne a jednak nezohľadnil, „pre koho bude dom účelnejšie využitý“. Na rozdiel od žalobkyne on (žalovaný) má v danom dome trvalý pobyt. Zároveň od rozvodu manželstva sa o dom staral, splácal úver, platil dane atď. Pokiaľ by dom neudržiaval, mal by tento „ďaleko nižšiu hodnotu“. Okresný súd mal tiež zohľadniť, že žalovaný nemá vlastné bývanie, lebo sa rozišiel s priateľkou, ktorá mu zrušila i prechodný pobyt. Doplnil, že za finančné prostriedky, ktoré mu súd prikázal, nie je schopný si zadovážiť bývanie.
9. Žalobkyňa sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku v otázke finančného vyrovnania a žiadala jeho zmenu tak, že žalovaný jej bude povinný doplatiť titulom vyporiadania BSM sumu 30.872,14 eur. Poukazovala na to, že žalovaný vybral z účtu v K., T. v období od 7.9.2007 do 27.11.2009 sumu 22.074 eur a 812.000 Sk (26.953,49 eur) a z účtu v F. od 8.12.2009 do 5.10.2011 sumu 34.000 eur, pričom nepreukázal, na čo tieto prostriedky vynaložil. Zároveň tvrdila, že vo vzťahu k záväzku v ŠFRB uhradila nie 4 splátky, ale 11 splátok. Po zohľadnení dotknutých súm je - podľa žalobkyne - nutné vyššie uvedeným spôsobom zmeniť výrok ohľadne finančného vyrovnania. Žalobkyňa nesúhlasila tiež s akceptovaním čestného vyhlásenia K. O. („ktorý pri udalosti nebol“), ktoré považovala za nevierohodné.
10. V následnej reakcii žalovaný zotrval na svojom odvolaní. V súvislosti s účtom v K., T., uviedol, že naň mu „preukázateľne chodila“ výplata z INA Kysuce, z ktorých prostriedkov žili a platili i pobyt a štúdium syna v USA. Išlo teda o bežné mesačné platby, ktoré rodina spotrebovávala; pričom z účtu žalobkyne sa uhrádzalo jej štúdium. Dodal, že vyjadrenie K. O. (ako policajného orgánu) je plne pravdivé. 11. Taktiež žalobkyňa zotrvala na svojom odvolaní. Zopakovala, že počas manželstva nadobudli tak vysoké finančné čiastky, ktoré na úhradu nákladov v domácnosti nemohli byť spotrebované; vo vzťahu ku ktorému tvrdeniu žalovaný jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno. V súvislosti s rodinným domom zdôraznila, že naďalej ona (a aj deti) majú v ňom trvalý pobyt a do domu sa nemohla dostať preto, že žalovaný ju z jeho užívania vylúčil (viackrát vymenil zámky). Napokon sám žalovaný v priebehu konania uviedol, že v dome ani nebýval. Žalobkyňa doplnila, že povinnosť zabezpečiť prítomnosť svedka (syna Z.) na súdnom pojednávaní mal práve žalovaný; čo nesplnil.
12. V neskorších podaniach už strany reagovali len stručne a zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v rámci odvolacieho konania, vrátane zdôraznenia niektorého z už prezentovaných argumentov.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z § 379 písm. c/ a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch o prikázaní vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne a výlučného vlastníctva žalovaného a zmenil podľa § 388 CSP vo výroku o finančnom vyrovnaní tak, ako je konštatované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 14. Krajský súd zdôrazňuje/opakuje, že i vo veciach, v ktorých určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (do ktorej kategórie spory o vyporiadanie BSM patria), je viazaný odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľmi (v súdenej veci oboma sporovými stranami) v rámci lehoty na podanie tohto opravného prostriedku. Nadväzne odvolací súd prioritne skúmal dôvodnosť odvolacích námietok vznesených stranami sporu.
15. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že okresný súd zaradil do masy BSM aj finančné prostriedky, ktoré ku dňu zániku manželstva strán (teda i BSM) už boli spotrebované. Hoci v závere bodu 70. odôvodnenia použil okresný súd nepresnú formuláciu („zostatok žalovaným vybratých finančných prostriedkov vo výške 45.536,29 eur súd zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov“), bezprostredne z výrokovej časti napadnutého rozsudku vyplýva, konkrétne ktoré veci (prikázané na základe vyporiadania BSM niektorému z bývalých manželov) boli zahrnuté do BSM. Niet pochýb, že medzi tieto veci nie je - mimo zostatku na účte v F. 114,32 eur - zaradená žiadna iná suma peňazí. 16. Pokiaľ aj okresný súd v otázke vymedzenia finančného vyrovnania (t.j. sumy, ktorú musí niektorý z bývalých manželov zaplatiť druhej strane za účelom dorovnania rozdielu v hodnotách vecí prikázaných do výlučného vlastníctva každého z nich v porovnaní s hodnotou pripadajúcou na - spravidla polovičný/ rovnaký - podiel) zohľadňoval výber úspor vo výške 60.000 eur vykonaný žalovaným (resp. zostatok z neho), vykonal tak v zmysle zákonného pravidla definovaného v § 150 Obč. zák. Osobitne tej jeho časti, ktorá ukladá povinnosť každému z (bývalých) manželov nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. 17. Takýto prístup k vyporiadaniu BSM, resp. ku konkrétnemu výpočtu finančného vyrovnania vyplýva aj z dlhoročnej súdnej praxe. V zmysle druhej časti právnej vety rozhodnutia publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R 27/1979 ustanoveniu § 150 Obč. zák. zodpovedá taký postup, pri ktorom sa do hodnoty majetku BSM zahrnie aj to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do tohto majetku, ak šlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok. Okresný súd teda nezahrnul do masy BSM peňažné prostriedky, ktorých existencia ku dňu zániku BSM nebola preukázaná, ale „len“ zohľadnil výber spoločných úspor vo výške 60.000 eur výlučne žalovaným (čo svojou povahou predstavuje vynaloženie časti spoločného majetku na jeho individuálny majetok), od ktorej čiastky
odpočítal plnenia uhradené žalovaným, ktoré mali preukázateľne charakter úhrady nákladov spoločnej domácnosti, resp. spoločného hospodárenia v širšom význame.
18. Neopodstatnene žalovaný poukazuje na údajné premlčanie výberu/dispozície so sumou 60.000 eur; vykonanie samotného výberu v priebehu roku 2008 pritom v odvolacom konaní vôbec nespochybňuje. Na to, čo sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na individuálny majetok niektorého z bývalých manželov, sa prihliada až v rámci vyporiadania zaniknutého BSM. Teda až zánikom BSM vzniká dotknutá povinnosť, pričom nie je podstatné, kedy v priebehu (neraz i niekoľko desaťročí trvajúceho manželstva) k takémuto vynaloženiu spoločného majetku na individuálny majetok niektorého z manželov došlo. Podanie žaloby o vyporiadanie BSM v lehote vymedzenej v § 149 ods. 4 Obč. zák. je tak v rozoberaných súvislostiach i včasným uplatnením nároku z hľadiska eventuality jeho premlčania (§ 101 Obč. zák.). 19. Zodpovedajúco vykonanému dokazovaniu okresný súd ustálil, čo z danej sumy 60.000 eur bolo žalovaným v období nasledujúcom po výbere týchto úspor vynaložené na potreby domácnosti. Žalovaný konkrétnejšie žiadne z dielčich záverov (body 59. až 70. odôvodnenia napadnutého rozsudku) nespochybnil, t.j. nepredložil nijaké konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by podmieňovali čo i len čiastočný odklon od záverov okresného súdu.
20. Z procesného hľadiska namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces v súvislosti s nevykonaním výsluchu syna Z., resp. so zamietnutím tohto jeho dôkazného návrhu okresným súdom. Dotknutá námietka je však nedôvodná. Na pojednávaní dňa 6.10.2017, odročovanom za účelom ďalšieho dokazovania (aj výsluchom svedka Z. L.) totiž žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne uviedol, že prítomnosť menovaného na ďalšom pojednávaní zabezpečia sami (str. 6 zápisnice o predmetnom pojednávaní; č.l. 517 z opaku). Na následnom pojednávaní dňa 8.3.2018 však prítomnosť syna Z. nezabezpečil (z obsahu súvisiacej zápisnice o pojednávaní je pritom zrejmé, že v danom čase sa syn Z. zdržiaval na území SR), ani neuviedol žiadnu osobitnú okolnosť, ktorá by predstavovala v danom smere objektívnu prekážku. 21. Nadväzne náležite postupoval okresný súd, keď zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom dotknutého svedka. Je potrebné dodať, že okolnosťami výdavkov na syna Z. (osobitne na jeho pobyt v USA) sa okresný súd podrobne zaoberal a na základe iných dôkazných prostriedkov vymedzil konkrétne závery, ktoré dostatočne vysvetlil. Iba skutočnosť, že žalovaný s týmito čiastkovými závermi nesúhlasí, rozhodne neznamená ich nesprávnosť. Rovnako tak len existencia príbuzenského pomeru medzi osobami, ktoré v danej spojitosti poskytli čestné vyhlásenia, a žalobkyňou bez ďalšieho neznamená nemožnosť prihliadať na ich obsah.
22. Podobne krajský súd neakceptoval námietku žalovanej vo vzťahu k čestnému vyhláseniu svedka K. O. o tom, že zo sumy (10.200 eur), ktorú zobrala žalovanému z ich rodinného domu, vrátila iba čiastku 8.200 eur; teda sumu 2.000 eur si ponechala. Taktiež žalobkyňa okrem prioritne vlastného nesúhlasu s obsahom daného čestného vyhlásenia nepredostrela žiadnu relevantnú okolnosť znižujúcu jeho vierohodnosť. Pokiaľ aj spochybňovala prítomnosť menovaného - ako príslušníka policajného zboru
- na dotknutom služobnom zákroku, v predmetnej súvislosti ani len neoznačila dôkaz potvrdzujúci toto jej vyjadrenie.
23. Žalobkyňa, zrejme aj pod vplyvom úvah a východísk okresného súdu, čiastočne zmenila svoju argumentáciu a v rámci odvolania už netvrdí, že sumy vyberané žalovaným v priebehu ich manželstva z jednotlivých účtov majú tvoriť súčasť BSM, ale že je potrebné na ne (zhodne ako na výber sumy 60.000 eur) prihliadať pri ustálení finančného vyrovnania. Z výpisov z účtu žalovaného v K., T. (a následne F.) je však zrejmé, že z týchto účtov síce boli vykonávané priebežne výbery, ale zároveň na ne bola poukazovaná i mzda žalovaného. Je nepochybné, že uspokojovanie bežných/každodenných potrieb spoločnej domácnosti bývalých manželov muselo byť nejakým spôsobom financované. Pokiaľ vo vzťahu k sume 60.000 eur (vybranej výlučne žalovaným v roku 2008) okresný súd neakceptoval obranu žalovaného týkajúcu sa tvrdenia o spotrebovávaní tejto sumy na „bežné veci“, je primerané, ak takýto spotrebiteľský charakter je konštatovaný vo vzťahu k účtu v K., T., resp. neskôr v F.. 24. Osobitne, ak z nižšej mzdy žalobkyne boli uhrádzané i výdavky spojené s jej štúdiom. Tu je namieste uviesť, že žalovaný v odvolacom konaní potvrdzuje, že predmetné platby boli vykonávané z účtu žalobkyne. V podstate tak popiera vlastné tvrdenia z konania pred okresným súdom o ich údajnom financovaní bezprostredne žalovaným, resp. z jeho účtov, či zo sumy/úspor 60.000 eur žalovaným vybratých v roku 2008. Obdobne v rámci odvolacieho konania žalovaný udáva, že štúdium a pobyt syna Z. v USA bol taktiež prioritne financovaný z dotknutých bežných účtov; teda nie z predmetných úspor
v sume 60.000 eur. V rozoberanej spojitosti tak krajský súd, zhodne s okresným súdom, uzatvára, že mimo vyššie rozoberaného výberu 60.000 eur žalovaným neboli preukázané také výbery/dispozície s účtami, ktoré by vykazovali znaky použitia spoločného majetku na majetok individuálny.
25. Okresný súd správne (aj) pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorého z bývalých manželov vychádzal zo zhodných vyjadrení sporových strán. Žalovaný výslovne na „poslednom“ pojednávaní dňa 8.3.2018 tak v jeho priebehu (dokonca opakovane), ako i v záverečnej reči žiadal nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Domáhal sa len zohľadnenia platieb v súvislosti so záväzkom voči ŠFRB po zániku manželstva. Bez ohľadu na to, že svoje tvrdenia o ukončení spolužitia s priateľkou, a teda nemožnosťou ďalšieho bývania u nej, nijako bližšie nepreukázal (napríklad čo i len čestným vyhlásením, ktorou formou predtým dokladoval starostlivosť o vyporiadavaný rodinný dom, či okolnosť bývania v rodinnom dome pani O.), nejedná sa o skutočnosť, ktorá by viedla ku zmene rozhodnutia v otázke prikázania nehnuteľných vecí. 26. Z daného titulu krajský súd výrok napadnutého rozsudku o prikázaní veci (z hľadiska odvolacích námietok prioritne nehnuteľných) do výlučného vlastníctva strán ako vecne správny potvrdil. Len na okraj dodáva, že v prípade prikázania rodinného domu patriaceho pôvodne do BSM jednému z bývalých manželov nie je určujúcim kritériom pre výšku finančného vyrovnania požiadavka, aby si z neho mohol druhý z bývalých manželov zabezpečiť bývanie v zmysle zakúpenia domovej/bytovej nehnuteľnosti.
27. Nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia (tak jeho výroku, ako i odôvodneniu), že by okresný súd neprihliadol na splácanie záväzku voči ŠFRB žalovaným po zániku BSM. Osobitne z bodu 78. odôvodnenia rozsudku okresného súdu (najmä pasáž na konci strany 25 a na začiatku strany 26) je zrejmé, ako konkrétne okresný súd tieto platby zohľadnil pri ustálení výšky finančného vyrovnania. 28. Taktiež žalobkyňa namietala splácanie záväzku voči ŠFRB, keď tvrdila, že okresný súd nesprávne prihliadol iba na 4 ňou vykonané splátky (po 53,41 eur) dotknutého úveru, namiesto 11 splátok a odkazovala na dôkazy predložené v konaní pred okresným súdom. Žalobkyňa tak na pojednávaní 6.10.2017, ako i 8.3.2018 poukázala vyslovene na 4 ňou realizované platby/splátky dotknutého úveru. Z predložených dokladov (č.l. 519 a 607) však vyplýva, že ide o rozdielne 4 platby; inými slovami, žalobkyňa preukázateľne uhradila 8 splátok predmetného záväzku. Uhradenie ďalších 3 splátok (do tvrdeného rozsahu 11 splátok) žalobkyňa nepreukázala. Nadväzne krajský súd čiastočne zmenil výšku vyrovnávacieho podielu, keď zohľadnil i dotknuté (ďalšie) 4 splátky, z ktorých polovica (106,82 eur) pripadá na žalovaného. To znamená, že výška finančného vyrovnania zo strany žalobkyne sa znížila zo sumy 10.828,53 eur na sumu 10.721,70 eur, v ktorom smere bol zmenený predmetný výrok napadnutého rozsudku.
29. K prikázaniu aj zostatku úveru v ŠFRB žalobkyni krajský súd dodáva, že opodstatnenosť takéhoto vyporiadania vyplýva nielen z (určujúcej) skutočnosti, že predmetný úver sa vzťahuje práve na domovú nehnuteľnosť, ktorej sa žalobkyňa stáva v dôsledku vyporiadania BSM výlučnou vlastníčkou. Sama žalobkyňa v priebehu konania pred okresným súdom poukazovala na to, že žalovaný po tom, čo prestal mať záujem o nadobudnutie rodinného domu, prestal splácať dotknutý úver, aby privodil nepriaznivé dôsledky pre žalobkyňu. Presne k takejto situácii by (zrejme aj opakovane) dochádzalo v prípade, že by rodinný dom bol prikázaný žalobkyni a zostatok dotknutého úveru žalovanému.
30. Krajský súd akceptoval určenie splatnosti finančného vyrovnania vymedzené okresným súdom, t.j. do 30 dní od právoplatnosti (tohto) rozsudku. Vzhľadom na závery okresného súdu žalobkyňa minimálne od vyhlásenia dotknutého rozhodnutia si musela byť vedomá pravdepodobnosti vzniku povinnosti zaplatiť žalovanému sumu cca 10.800 eur. Bez ohľadu na to, že s finančným vyrovnaním nesúhlasila a podala v danej časti i odvolanie, reálne musela očakávať, že jej môže byť právoplatne dotknutá povinnosť uložená; čomu mala (v zmysle musela) prispôsobiť i hospodárenie s vlastnými prostriedkami. Poskytnutie dlhšej lehoty splatnosti by bolo v rozpore s oprávnenými záujmami druhej strany, ktorá prestáva byť (spolu)vlastníkom nehnuteľných vecí. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť i na celkovú dĺžku konania v súdenej veci, keď stanovenie dlhšej lehoty na plnenie, resp. povolenie plnenia v splátkach by nezodpovedalo ani náležitému/spravodlivému usporiadaniu pomerov strán.
31. V dôsledku zmeny (hoci značne minimálnej) napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Žalobkyňa i žalovaný (a to aj v rámci odvolacích návrhov) žiadali BSM vyporiadať výrazne odlišne od „konečného“ výroku, z ktorého titulu je namieste uzavrieť,
že vzájomný pomer úspechu a neúspechu sporových strán je tak zrovnateľný, že podmieňuje aplikáciu „druhej časti“ § 255 ods. 2 CSP. To znamená, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.